Sezónu ste začali v rumunskom Galati. Čo vás prilákalo do Rumunska?
– Pracovná ponuka. Možností nie je až tak veľa a trénerov je dosť. V zahraničí som bol dlhšiu dobu a páčilo sa mi tam. Chcel som skúsiť aj Európu, ktorá je bližšie ako Kazachstan.
Podmienky v Pavlodare boli lepšie ako na Slovensku. Aké boli tie v Galati?
– Čo sa týka financií, boli približne na rovnakej úrovni ako na Slovensku. V oblasti podmienok pre hokej to už bolo horšie. S Kazachstanom neporovnateľné. Rumuni hokej robia viac na amatérskej úrovni. Snahu im nemožno uprieť. Problémom je zloženie realizačných tímov. Povinnosti sú na hlavnom trénerovi a asistentovi. Títo dvaja sa starajú prakticky o všetko. Nemali sme maséra ani k dispozícii adekvátnu posilňovňu. Okrem rumunskej najvyššej súťaže sme hrali nadnárodnú MOL ligu, čo bolo náročné na cestovanie aj zabezpečovanie záležitostí okolo tímu.
MOL ligu v minulosti hrali Nové Zámky. Ako hodnotíte jej úroveň?
– Ako stúpajúcu. Dovolím si povedať, že je pomerne kvalitná. Maďarské tímy sa veľmi zodvihli po hokejovej stránke. Do športu naliali veľa peňazí, čo mu pomohlo. Pôsobí v nej veľa Kanaďanov.
V Rumunsku ste dlho nepobudli a presunuli ste sa do Nových Zámkov. Čo rozhodlo?
– Videl som, že v daných podmienkach mužstvu nedokážem dostatočne pomôcť. Až príliš som z kasy odčerpával financie a tie bolo treba využiť na veci, ktoré mužstvo nemalo k dispozícii. Nehovoriac o extrémne nahustenom programe, keď sme každý druhý deň hrali zápas a hráči nemali čas na regeneráciu a tréningy. Hráči toho mali plné zuby a motivovať ich na náročné zápasy nebolo jednoduché. Prišla ponuka z Nových Zámkov, tak som si povedal, že skúsim návrat na Slovensko. Už predtým som sa chcel vrátiť na rodnú hrudu, lenže neprišla ponuka.
V Nových Zámkoch ste sa dlho neohriali. Po trojzápasovej sérii prehier vás odvolali. Máte na klub ťažké srdce?
– Krivdu necítim. Rešpektujem fakt, že kto do hokeja dáva peniaze, má právo rozhodovať o dianí v klube. Dlhšie sme nebodovali a vyvrcholilo to sedemgólovým debaklom v Poprade. Poviem na rovinu, s niektorými ľuďmi som si nerozumel a bolo lepšie ukončiť spoluprácu. Na klub ako taký mi ale nezostávajú zlé spomienky. Podmienky dokázal vytvoriť dobré. Hráčsky káder bol podľa môjho názoru veľmi kvalitný. Niečo však nefunguje tak, ako by malo, čo je vidieť aj po mojom odchode. Akoby neprebehla taká tá správna chemická reakcia. Chlapci sa zišli tesne pred sezónou, stále si budujú nové väzby.
Od januára ste sa stali asistentom Jána Kobezdu v Trenčíne. Ako prebiehali rokovania?
– Oslovil ma Jano (Kobezda), či by som sa chcel vrátiť späť do Dukly. Klub potreboval riešiť otázku trénerov. Som Trenčan, bývam tu a neváhal som ani chvíľku. Nemal som ambície tlačiť sa na pozíciu hlavného trénera. Na tom predsa vôbec nezáleží. Všetci sme mali a aj dnes máme podelené funkcie, aby všetko fungovalo ako má.
V priebehu sezóny ste vymenili tri kluby. Zažili ste už podobnú situáciu?
– Stalo sa mi to po prvý raz.
V Trenčíne ste už viackrát pôsobili v minulosti. Aké dojmy ste zažívali pri návrate?
– Otvorene sa priznám, že boli príjemné. Mal som záujem v klube pracovať už dávnejšie. Keď som však bol v Kazachstane, nebolo to reálne. Zo strany Pavlodaru bol veľký záujem o moje služby. Podmienky pre prácu som mal dobré, chcel som vydržať čo najviac. Keď som sa pred rokom vrátil, realizačné tímy už boli uzavreté. Počkal som a môj sen sa splnil.
Na konci januára zomrel tréner a generálny manažér Ján Kobezda. Aké spomienky vo vás zanechal?
– Ťažko sa mi k tomu vracia. Všetkých nás veľmi jeho smrť zasiahla. Videl som na ňom túžbu stmeliť tím. Bol veľký bojovník. Nikdy sa nevzdával. Vždy bol optimistický a na veciach sa snažil vidieť ich pozitívnu stránku. Veril, že sa nám podarí vybojovať play-off. Jeho túžbu chceme naplniť a umiestniť sa do ôsmeho miesta po základnej časti.
Zažili ste v hokejovom živote podobnú tragédiu?
– Bohužiaľ, áno. Tesne pred vyraďovacími bodmi v Kazachstane nám na následky úrazu zomrel hráč. V zápase dostal tvrdý úder do oblasti hlavy. Bol hospitalizovaný, dostal trombózu a nedalo sa mu už pomôcť. Bol to dobrý hráč a skvelý človek. Mali sme problémy vyrovnať sa s tým.
Dukla tuho bojuje o ôsmu pozíciu zaručujúcu účasť vo štvrťfinále. Ako hodnotíte výkony mužstva?
– Keď sme s Janom (Kobezdom) nastúpili na lavičku, snažili sme sa tím v prvom rade stmeliť. Dokázali sme to a dostavili sa aj výsledky, čo nás všetkých stálo veľa síl. Prišiel aj menší útlm z dôvodu tragédie, ktorá nás postihla. Reprezentačná prestávka nám prišla vhod. Môžeme dobiť energiu a nastúpiť na ťažkú cestu. Nič nie je rozhodnuté. Čaká nás porcia viacerých zápasov.
