Kamaráti vás oslovujú Papen. Spomeniete si, za akých okolností vznikla táto prezývka, prípadne či nejako súvisí s menom bývalého vynikajúceho francúzskeho útočníka Jeana-Pierra Papina?
- Súvislosť je celkom možná, no keďže mám túto prezývku už z detstva, nepamätám sa, ako som k nej prišiel. Len viem, že vznikla popri iných prezývkach kamarátov, napríklad Tigana či Dundy.
Ako si spomínate na svoje futbalové začiatky?
- Doma za žiakov v Dolnej Porube som v podstate hrával len chvíľu. Od piateho ročníka základnej školy som navštevoval športovú triedu v Trenčíne, do ktorej si ma vybral tréner Radúz Dorňák. Vo vtedajšom klube TTS som pokračoval aj v dorasteneckej kategórii.
Peter Suchý v drese SV Holzwickede. (zdroj: ARCHÍV PETRA SUCHÉHO)V drese TTS Trenčín ste na prahu dospelosti vstúpil aj medzi seniorov. Následne ste pôsobili v Dubnici nad Váhom, Ozete Dukle Trenčín a krátko aj na hosťovaní v Senici. Na ktorú z uvedených adries máte najkrajšie spomienky?
- Najkrajšie spomienky mám na začiatky v Dubnici, kde to ešte nebolo celkom profesionálne. Na papieri som bol evidovaný v podniku ZŤS a občas som sa tam musel aj ukázať. V mužstve som sa stretol s ďalšími dolnoporubskými rodákmi Vladom a Romanom Suchými a Pavlom Kapkom. Fungovalo nám to na ihrisku aj mimo neho. Čerešničkou na torte bol nečakaný postup do vyššej súťaže.
Jeden z najvydarenejších zápasov počas pôsobenia v Trenčíne ste pod vedením trénera Grigu odohrali na jar 1998 na pôde Spartaka Trnava. Svoj gól ste vtedy oslávili pamätným premetom vo vzduchu. Bolo to spontánne rozhodnutie?
- Vtedy som bol ešte fit (smiech). Myslím, že salto som robil po každom strelenom góle. Ale na zápas v Trnave si spomínam, ako keby to bolo včera. Spartak sme napokon pripravili o majstrovský titul. Treba dodať, že tréner Griga naše mužstvo pripravil dokonale.
Prečo ste sa v januári 2000 rozhodol v kariére pokračovať práve v zahraničí a prečo práve v Nemecku?
- V tej dobe hrával v Nemecku môj bývalý spoluhráč z Dubnice a prostredníctvom neho som bol pozvaný na skúšku do Siegenu. Po nej ma kontaktovali funkcionári Kickers Emden a klub o mňa následne prejavil záujem.
Ako s odstupom času hodnotíte tento odvážny životný krok? Čo vám dalo šestnásť rokov v zahraničí po osobnostnej i futbalovej stránke?
- Som rád, že som sa k tomu odhodlal. Život v inej krajine človeka zmení a naučí ho väčšej priebojnosti. Získal som veľa skúseností nielen na ihrisku a zároveň spoznal veľa nových miest a ľudí. V žiadnom prípade tento krok neľutujem.
Peter Suchý počas pôsobenia v Ozete Dukle Trenčín (1997/98). (zdroj: ARCHÍV JOZEFA HANKOCIHO)Podľa portálu Transfermarkt máte na konte oficiálnych zápasov v Nemecku 245 štartov a 11 gólov. V rámci pohára (DFB) ste čelili klubom FSV Mainz či 1. FC Kaiserslautern. Ktoré obdobie vám v rámci legionárskeho chlebíka chutilo najviac?
- V každom klube som zažil niečo pekné. Z postu útočníka som sa postupne presunul na ľavého obrancu. K najväčším úspechom radím postup Wilhelmshavenu do 3 ligy. Nezabudnuteľné zážitky mám najmä zo zápasov proti FC St. Pauli, Düsseldorfu či Dynamu Drážďany, kde sme hrali vo vynikajúcej atmosfére.
Kopačky ste oficiálne zavesili na klinec v lete 2016, z pozície hrajúceho asistenta trénera však naďalej pôsobíte pri mužstve SV Frömern neďaleko Dortmundu. Bolo ťažké zvládnuť prechod z futbalového do civilného života?
- Bola to pre mňa naozaj veľká zmena. Futbal som hrával od detstva a patril neoddeliteľne k môjmu životu. Vydržal som bez neho asi rok a utvrdil som sa, že pri ňom musím zostať, aj keď už nie tak celkom aktívne.
Množstvo ľudí, ktorým ste zišli z očí, určite zaujíma, čo dnes robíte a čím sa živíte. Môžete to v skratke priblížiť?
- Som zamestnaný vo firme, ktorá sa zameriava na odstraňovanie vlhkosti v budovách.
Kde sa po toľkých angažmánoch cítite byť doma? Ako často sa vám darí navštevovať rodnú Dolnú Porubu?
- Na Slovensko chodím niekoľkokrát do roka, lepšie povedané vždy, keď sa mi naskytne možnosť. Je to môj domov a ním aj zostane. Momentálne je však život mojej rodiny zabehnutý v Nemecku a len čas ukáže, čo bude ďalej.
