TRENČÍN/MARTIN. Unikátny dokument našej histórie je datovaný 5. februára 1862. Knižné dosky tejto národnej kultúrnej pamiatky zhotovila manželka Jána Francisciho Amália Francisciová podľa návrhu Jozefa Božetecha Klemensa. Celý text je rukopisný, ľavá strana listov je písaná po maďarsky, pravá strana po slovensky.
K stanovám je pripojená potvrdzovacia klauzula uhorskej miestodržiteľskej rady s voskovou pečaťou pod číslom 38 441 z 31. mája 1863. Reštaurátor Peter Oravec Stanovy Matice slovenskej po práci každý deň uložil do trezoru a ráno si ich vyzdvihol. Reštaurovať dokument nevyčísliteľnej hodnoty bolo aj pre skúseného reštaurátora zážitkom na celý život.
Hoci žijete v Martine, kus vášho srdca patrí Trenčínu, s ktorým ste úzko prepojený...
- Moja mama pochádza z Trenčína a študovala tu na trenčianskom gymnáziu. Moje detstvo som každé leto trávil u mojej babky Eleonóry Triebovej, ktorá bola stredoškolskou profesorkou na Strednej zdravotnej škole v Trenčíne. Naše spoločné výlety na Brezinu, Trenčiansky hrad, Kubranskú kyselku, do Trenčianskych Teplíc sú nezabudnuteľné a rád sa k nim v spomienkach vraciam. Takisto sa každý rok snažím s mojou manželkou Helkou, ktorá je takisto reštaurátorka, a synom Miškom navštevovať Trenčín a ukázať im môjmu srdcu blízke mesto.
Čo najviac negatívne pôsobí na papier starý desiatky až stovky rokov? Ako sa to podpíše na jeho kvalite?
- Do polovice 19. storočia sa používal na tlač kníh, tak aj ako písací materiál, ručný papier. Jeho kvalita je dodnes neprekonaná, pretože základ papiera tvorila bavlna, ktorá bola v procese výroby bielená. Papier má dosť dlhé vlákna, ktoré sa vzájomne v procese výroby prelínajú, a tak vytvárajú stabilnú štruktúru. Žiaľ, druhá polovica 19. storočia je pre kvalitu výroby papiera kritická. Výroba papiera sa presunula zo súkromných manufaktúr – papierní, do industrializovaných fabrík. Namiesto bavlny sa na výrobu papiera začala používať drevovina.
Lignín v papieri spôsobuje degradáciu – lámanie, zmeny farebnosti (žltnutie). To je dôvodom, prečo ručný papier z 15. storočia vykazuje lepšie vlastnosti ako strojový papier z roku 1860. Napriek tomu dokumenty, ktoré boli a aj v súčasnosti sú uložené v dobrých podmienkach, čiže nie sú vystavené prílišnému svetlu, vlhkosti, alebo naopak presušeniu, si zachovávajú svoje relatívne dobré vlastnosti aj napriek tomu, že sú vytvorené z menej kvalitnej suroviny.
Reštaurátor Stanov Matice slovenskej Peter Oravec. (zdroj: DANA VOJTEKOVÁ)V čom vznikol pri reštaurovaní Stanov Matice slovenskej najväčší problém vzhľadom na papier?
- Reštaurovanie Stanov Matice slovenskej bolo veľkou výzvou, pretože pre Slovensko je to výnimočný klenot – národná kultúrna pamiatka. Pri reštaurovaní som použil metódu In situ, to znamená, že sa ani listy, ani obal dokumentu nerozoberali, ale reparovali. Pri reparácii boli použité prírodné materiály, ktoré svojou kvalitou zabezpečia trvanlivosť a zachovajú zreštaurovaný stav na dlhé obdobie. Išlo o použitie veľmi kvalitného dlho-vláknitého japonského papiera s dĺžkou vláken 9 mm a gramážou len 3,5 g/m?. Tento druh papiera po aplikácii zabezpečí vysokú transparentnosť a zároveň pevnosť v dopĺňaných častiach.
Ako na množstvo desaťročí reagoval atrament, ako sa menil počas starnutia. Rozpíjal sa, bledol?
- Atrament a aj papier bol počas reštaurátorského prieskumu zhodnotený ako vcelku zachovaný.
Najväčší problém bol s mechanickým poškodením listov a obalu, ktoré sa prejavilo v natrhnutých rožkoch na krajoch listov. Tie bolo potrebné doplniť do pôvodného formátu v takmer totožnom odtieni.
Aká bola kvalita atramentu použitého v stanovách v porovnaní s dnešnými používanými materiálmi?
- Atrament bol veľmi kvalitný a takisto vynikajúco zachovaný je aj rukopis, ktorý je rozdelený na slovenskú a maďarskú časť. List papiera bol preložený v polovici stránky a tá vytvárala prirodzenú polovicu hárku. Dnešné písacie materiály okrem klasického a dokumentačného papiera nemajú príliš veľkú životnosť. Vplýva na to okrem samotného zloženia atramentu aj ich uloženie. Odporúčam preto nevystavovať dokumenty, rukopisy na svetle, ale na tmavom mieste. Z tohto dôvodu v dnešnej dobe už takmer každé múzeum alebo archív používa na expozičné účely nie originál dokumentu, ale jeho vernú kópiu – faksimile dokumentu.
Z akého materiálu bol vytvorený obal?
- Obal Stanov Matice slovenskej vytvorila manželka Jána Francisciho – Rimavského pani Amália Francisciová podľa návrhu významného maliara Jozefa Božetecha Klemensa. Obal tvorí veľmi jemný modrý zamat, do ktorého je zapustené mosadzné korálkové zdobenie. Znak Slovenska je vytvorený z farebných nití a malých farebných korálok, ktoré sú vo vnútri prišité niťami. Vytvorenie takéhoto obrazca si vyžadovalo veľmi veľkú precíznosť.
(zdroj: DANA VOJTEKOVÁ)V akom stave bola vosková pečať?
- Použitá vosková pečať bola úradným potvrdením, že Matica slovenská vznikla na základe predložených stanov ako inštitúcia. Pečať bola takmer nepoškodená a vyžadovala si len mechanické očistenie. Zachované fragmenty nití som nesmel počas reštaurovania vôbec rozviazať, pretože by aj z právneho hľadiska došlo k porušeniu právnej záležitosti aj keď 150 rokov starej. Počas reštaurovania som musel rešpektovať všetky zásady reštaurátorskej etiky, zachovanie maximálnej možnej originality.
Akým spôsobom boli Stanovy Matice slovenskej chránené a kde boli uložené počas maďarizácie a dvoch svetových vojen?
- Po zrušení, resp. zatvorení Matice slovenskej v roku 1875 ich zhabali spolu s ostatnými dokumentmi maďarské úradné orgány a dostal ich pod správu pomaďarčovací spolok FEMKE. Zaujímavým historickým dokumentom, ktorý pochádza z roku 1918, je doložené svedectvo o ich uložení v trezoroch Tatry Banky v Martine od nemenovaného darcu, ktorému sa ich podarilo získať zo zanikajúceho spolku FEMKE na sklonku konca monarchie.
V tej istej budove Tatry Banky sa približne v tom istom období konalo stretnutie slovenskej politickej reprezentácie, ktoré vyvrcholilo vyhlásením, ktoré je známe ako Martinská deklarácia, ktorou sa Slovensko prihlásilo k vzniknutej ČSR. Takže neznámy donátor zachránil vzácny klenot na takisto historicky vzácnom mieste v roku 1918. Po tomto období už boli Stanovy uložené v trezoroch Matice slovenskej.
Pri reštaurovaní dokumentu ste využili aj tukovaciu pastu. Na čo slúži?
- Po zreštaurovaní vzácneho obalu a celého dokumentu vôbec, bolo potrebné vytvoriť aj konzervačný archívny obal na stanovy, ktoré by tak boli chránené pred akýmkoľvek prvotným mechanickým poškodením. Tento obal bol vytvorený počas prvého reštaurátorského zásahu. Bol vytvorený z kože a po celkovom zreštaurovaní bolo potrebné naň použiť konzervačný náter, ktorý používame po reštaurovaní historických usní.
Koľko reštaurovaní majú za sebou Stanovy Matice slovenskej? Kto a kedy ich robil ?
- Žiaľ, nie sú zachované presné záznamy, ktoré by dokumentovali, kto presne realizoval reštaurátorský zásah. Ale podľa predchádzajúcich úprav predpokladám, že jeden zásah bol realizovaný niekedy v 60. – 70. rokoch 20. storočia.
V predchádzajúcom reštaurátorskom zásahu boli použité z dnešného hľadiska nevhodné, farebne tmavšie, akoby záplatky z japonského papiera, ktoré som postupne po aplikovaní demineralizovanej vody odstránil a nahradil novými transparentnými kusmi japonského papiera. Na Stanovách sa negatívne podpísalo ich časté vystavovanie a ukážky štátnym návštevám, keďže boli žiadaným artefaktom pre rôznych straníckych predstaviteľov.
(zdroj: DANA VOJTEKOVÁ)Je zistené, koho rukopis slúžil na zapísanie Stanov Matice slovenskej?
- Meno autora rukopisu Stanov sa nedá presne určiť, na konci sú však uvedené podpisy všetkých zúčastnených, ako boli Ján Palárik, Ján Gotčár, Ján Francisci, Viliam Pauliny -Tóth.
Kde a ako sú v súčasnosti uložené Stanovy MS?
- V súčasnosti sú uložené v trezoroch Archívu Matice slovenskej ako vzácny národný klenot.
Vyrába Matica slovenská pre potreby múzeí a podobne faksimile stanov a ich verné napodobeniny?
- Samotné Stanovy Matice slovenskej majú svoje faksimile, ktoré je uložené v dvorane Pamätníka (prvá budova Matice slovenskej), ktorý spravuje Slovenská národná knižnica v Martine. Je to verná kópia, ktorú môžu návštevníci múzea uvidieť. Originál stanov nie je verejnosti sprístupnený, ale je uložený, ako som už spomínal, v trezoroch Matice slovenskej. Je dôležité, aby zostal chránený aj pre generácie, ktoré prídu po nás.
Dá sa vyčísliť finančne hodnota Stanov Matice slovenskej?
- Ich hodnota je nevyčísliteľná, najmä pokiaľ ide o historický význam, keďže boli prvým kultúrno-spoločenským dokumentom v čase národnej emancipácie. Počas samotného reštaurovania som musel pracovať v značne sprísnenom režime. Po skončení určitého reštaurátorského procesu som ich musel každý deň odkladať do trezoru a ráno som si ich mohol opätovne vyzdvihnúť a pokračovať na ďalšom reštaurovaní. Ich hodnotu by som prirovnal k českým korunovačným klenotom, ktoré takisto tvoria národno-štátny a kultúrny základ našich susedov.
Ako sa z pohľadu reštaurátora pozeráte na fakt, že dnes je väčšina materiálov uchovávaná v elektronickej a digitálnej podobe?
- Nemám nič proti digitalizácii a elektronizácii knižných dokumentov. Je to jedna z foriem uchovávania, archivovania písomných materiálov v 21. storočí. Tieto technológie majú pre verejnosť ďalší dôležitý význam – sprístupňovanie všetkých písomností. Študent bádateľ môže čítať literatúru cez internet, nemusí cestovať do knižnice, stáť v rade na vyzdvihnutie knihy alebo čakať, kedy bude kniha vrátená a jeden exemplár sa mu konečne dostane do rúk.
(zdroj: DANA VOJTEKOVÁ)Nemáte obavy, že generácie o 100 – 200 rokov z tejto epochy nebudú mať nič? Ťažko veriť, že za 200 rokov budú pamäťové nosiče čo i len trochu podobné tým súčasným...
- Nie som informačný technik, takže neviem, ako sa budú správať nosiče o desiatky rokov, takže toto neviem zodpovedať. Klasické reštaurovanie je proces, ktorý je založený na reštaurovaní mechanických a chemických poškodení, ktoré vznikli v dôsledku nesprávneho uloženia, poškodenia, starnutia. Aké výkričníky sú nad IT technológiami ukáže čas a ich výskum.
Keď sa porovná kvalita písacích materiálov – perá, ich náplne v súčasnosti a v minulosti... dnes z archívneho hľadiska musia rôzne gumovacie a gelové perá reštaurátorov doslova strašiť.
- Historické atramenty sú z mnohých hľadísk lepšie ako tie súčasné. Aj keď pred niekoľkými storočiami používaný železodubienkový atrament je veľmi agresívny. Na papieri po jeho nanesení vzniká po čase silná deštrukcia a celý text vypadáva v dôsledku pôsobenia silného účinku obsiahnutej kyseliny.
Dnešné modré, zelené, kaligrafické a dokumentačné atramenty sú kvalitné a pokiaľ nie sú vystavené priamemu slnečnému osvetleniu, sú aj stabilné. Horšie to je s rôznymi prepisovačkami, fixkami, ktorých plnidlo tvorí lieh. Ten spôsobuje permanentné vyparovanie, žiaľ, aj farebnej časti, a to spôsobuje postupné vyblednutie textu.
(zdroj: DANA VOJTEKOVÁ)
