Piatok, 28. júl, 2017 | Meniny má Krištof

Názvy slovenských obcí symbolizujú vyvraždenie židovských komunít

Na obete holokaustu z nášho regiónu nezabudli ani v ďalekom Izraeli. Počas holokaustu nacisti vyvraždili takmer všetkých židovských spoluobčanov z mnohých miest a obcí nášho kraja.

Vedecká pracovníčka školy pre štúdium holokaustu v Jeruzaleme Jana Marcus.(Zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)

NOVÉ MESTO NAD VÁHOM/JERUZALEM. Názvy päťtisíc obcí a miest z celého sveta vytesaných do jeruzalemských skál v kamennom labyrinte pamätníku obetiam a hrdinom holokaustu v jeruzalemskom areáli Jad Vašem.

Nápisy v slovenčine i v hebrejčine: Nové Mesto nad Váhom, Čachtice, Myjava, Brezová pod Bradlom, Trenčín, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice v tvrdých skalách na večnú pamiatku obetiam holokaustu.

Nad nimi i pod nimi množstvo ďalších obcí a miest zo všetkých kútov celého Slovenska. Obrovské skaly opodiaľ ponúkajú prehľad obcí ďalších krajín celého sveta, ktoré sú synonymom smrti. Nacisti z nich počas holokaustu odvliekli a následne vyvraždili celé židovské komunity. Každý názov obce a mesta treba mnohokrát násobiť. Násobiť smrťou, vraždami, popravami, utrpením, ponížením a dehonestáciou ľudskosti. Desiatky minút strávených v smutnom labyrinte pripomínajú útrapy tých, ktorí žili aj na miestach, po ktorých denne chodíme dnes aj my.

Smrť spojila v Údolí komunít obce celého sveta

V Údolí komunít masová smrť spája národy a národnosti. Vytesané názvy veľkomiest Berlin, Warszawa, Bukurešť, Praha, Frankfurt, Lublin a mnohé ďalšie metropoly celej Európy. A vedľa nich dedinky, o ktorých ste nikdy nepočuli.

Breitenbach, Teaca, Soroca, Lomianki Gorne, Konstancinek, Meimbressen, Ziegenhain a tisícky ďalších názvov vyrytých do obrovského labyrintu skál. Svetoznáme mestá i neznáme dedinky navždy zvečnené v kamennom labyrinte s rozlohou 21 hektárov spája tragická cesta.

Židovské komunity z týchto miest a obcí bez milosti s dokonalou nacistickou vražednou presnosťou zlikvidoval holokaust. Pár krokov a ste v slovenskej časti. Samozrejme, nie sú tu len názvy obcí z nášho regiónu, ktorý bol židovským obyvateľstvom početne osídlený.

Zo skál sa na vás pozerajú aj názvy množstva ďalších slovenských obcí a miest. Hlohovec, Piešťany, Čadca, Turzovka, Žabokreky, Vrbové, Holič, Šaštín, Svätý Jur, Poprad či Spišské Podhradie a mnohé iné. Množstvo nápisov na niekoľko metrov vysokých skalách dokumentuje, čoho bol nacistický režim v časoch 2. svetovej vojny nielen na našom území schopný. To, že izraelskí autori monumentu napísali Nacinu Ves chybne s ypsilonom, im určite pri spomienke na mŕtvych odpustí každý.

Názvy slovenských obcí vytesali Izraelčania

V labyrinte Údolia komunít po desiatkach minút mapovania rozsiahleho kamenného projektu možno nezablúdite, skúsená znalkyňa domácich pomerov je však napriek tomu vítaná.

Vedľa mňa kráča vedecká pracovníčka Medzinárodnej školy pre štúdium holokaustu v jeruzalemskom Jad Vašem Jana Marcus.

Má tu zmapovaný doslova každý kúsok zeme.

„Slovenských obcí je tu vytesaných vyše 130. Na ich konkrétnom zaradení spolupracovala slovenská a izraelská strana na základe historických podkladov. Nové múzeum je vybudované jedenásť rokov.

Expozície sa stále rozširujú a menia sa, chceme ukázať stále nové a nové veci v plnej otvorenosti ukazujúce krutosti holokaustu. Pribúdajú aj nové poznatky. Naposledy množstvo informácii o tom, čo sa dialo so Židmi v Rumunsku. Údolie komunít je časťou nášho obrovského areálu pripomínajúceho obete holokaustu,“ povedala Jana Marcus.

Steny Údolia komunít boli vybudované z miestneho hebronského kameňa. Vybudovali z neho aj takmer všetky budovy v Jeruzaleme. „Celé Údolie komunít vybudovali domáci izraelskí architekti,“ pokračovala Jana Marcus.

Židov po vojne „vítali“ hanlivé nápisy

Židia preživší holokaust a koncentračné tábory mali obrovské problémy aj po oslobodení nielen v našom regióne.

„Podstatná časť Židov zahynula v koncentračných táboroch. Dá sa povedať, že z každej rodiny traja – štyria. Nepríjemné bolo, že tých, čo sa vrátili, „vítal“ na staniciach nápis: Vracia sa vás viac, ako odišlo. Pre Židov, ktorí prežili, to bolo niečo strašné. Ich byty boli obsadené arizátormi, ich majetky zabrané. Mnohé veci bolo treba vymáhať súdnou cestou,“ povedal Novomešťan Pavol Mešťan, riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave. Jeho mama celý život nádherne šila. Aj šijací stroj museli po vojne vymáhať od arizátora, keď sa vrátili do rodného mesta. Návraty boli veľmi zložité.

„Hľadanie žitia na území Slovenska trvalo približne do roku 1948. V tomto období vznikol štát Izrael a Židia kdekoľvek na celom svete pochopili a prijali to, že majú svoju novú vlasť. Židia majú dve vlasti. Tam kde sa narodili a druhá je v Izraeli,“ vysvetlil Mešťan.

Nevraživosť voči Židom bola trvalá

Prevažná časť Židov preživších holokaust odišla z Nového Mesta nad Váhom už v roku 1945.

„Niektorí Židia sa vrátili do Nového Mesta nad Váhom a veľmi rýchlo odišli. Napríklad právnika Engelsmanna po návrate domov „vítali“ v Novom Meste nad Váhom nápisy: Engelsmann sa vrátil, aby vás súdil. Bola to otázka dvoch týždňov a odišiel hneď do Prahy, kde žil a pôsobil. Bol veľmi úspešný a uznávaný,“ potvrdil Mešťan. Nové Mesto nad Váhom takto prišlo o množstvo obyvateľov, ktorí by boli šírili jeho dobré meno doma i v zahraničí.

„Pritom po roku 1918 bolo spolunažívanie veľmi krásne a dôstojné. Úlohu potom začala zohrávať úloha majetkov. Engelsmannovci boli ale veľmi chudobní ľudia. Predstava, že Židia sú veľmi majetní a vlastnia veľké majetky, pretrváva dodnes,“ skonštatoval Mešťan. Židovská otázka mala negatívny scenár podobný v mestách a obciach. „Nebol v tom rozdiel. Bývalí gardisti, z ktorých sa potom mnohí stali komunisti, Židom nikdy nič neodpustili. Nevraživosť a snaha so Židmi sa vyrovnať bola trvalá,“ uviedol Pavol Mešťan.

V múzeu boli aj potomkovia príslušníkov SS

Zo Slovenska a Českej republiky do izraelského kamenného labyrintu v Údolí komunít pripomínajúceho vyvraždenie židovských občanov celého sveta veľké výpravy nechodia.

„Zo Slovenska a z Čiech chodia do Jeruzalemu predovšetkým kresťanské skupiny. Idú najmä po stopách Ježiša Krista a nie po židovských stopách obetí holokaustu. Mnohí z turistov idú do múzea v Jad Vašem radšej bez sprievodcu, aby nemuseli platiť peniaze naviac. Chcú ušetriť izraelské šekely, ale je to pre nich veľká škoda,“ podotkla Jana Marcus.

Do areálu múzea chodí však množstvo potomkov obetí holokaustu.

„Rozprávam celej skupine a potom sa mi prihlásia dvaja – traja, niekedy iba jeden. Niektorí porozprávajú celé príbehy, iní o tom, ako ich predkovia boli ukrytí. Mnoho ľudí z výprav sa ale nechce priznať k židovskému pôvodu,“ potvrdila.

Jana Marcus má však aj odozvy z opačnej strany. Občas sa jej stane, že niektorí z turistov sa prizná, že jeho starý otec bol príslušníkom SS alebo Wehrmachtu. Po rokoch lektorskej práce v jeruzalemskom pamätníku Jad Vašem zažila aj rozporuplné situácie.

„Prišli sa sem pozrieť aj starí páni z Nemecka. Priznali sa, že ako chlapci boli príslušníkmi polovojenskej mládežníckej organizácie Hitler – Jugend,“ potvrdila Jana Marcus.

Holokaust jej zapálil oheň v srdci

Aj jej život výrazným spôsobom poznačila internácia oboch rodičov v koncentračnom tábore v českom Terezíne. V Jad Vašem chcela vždy pracovať a túžba sprostredkovať všetkým návštevníkom múzea nielen to, čo prežili jej rodičia, je veľmi veľká.

„Mám oheň v srdci preto, čo moji rodičia zažili a to, čo moji prastarí rodičia ani neprežili. Je to moja životná úloha, moje životné poslanie. Som teraz v dôchodkovom veku a stále mám veľa síl, aby som moje poznatky dokázala posúvať aj dorastajúcim generáciám, ktoré utrpenie vojny, našťastie, už na vlastnej koži nezažili,“ vyznala sa pracovníčka Medzinárodnej školy pre štúdium holokaustu v jeruzalemskom Jad Vašem Jana Marcus. Aj ona stratí reč, keď vstúpi do detskej časti pamätníka. Je vytesaný do podzemnej jaskyne a pripomína jeden a pol milióna detí, ktoré zahynuli počas holokaustu. Zrkadlové odrazy premieňajú v tme plamienky sviečok na milióny hviezdičiek a hlboký hlas číta mená a vek povraždených detí.

Jad Vašem aj s názvami slovenských obcí

Pamätník obetiam a hrdinom holokaustu v jeruzalemskom Jad Vašem je teda navždy spojený aj s obcami a mestami nášho regiónu. Otvorili ho už v roku 1953.

Rozsiahle pietne miesto vybudovali na hore Har ha-Zikaron a jeho hlavným cieľom je spomienka na milióny nevinných obetí holokaustu.

V pamätníku je umiestnený aj najrozsiahlejší a najobsiahlejší dokumentačný archív na svete. Materiály v ňom majú viac ako 62 miliónov strán a vyše 267-tisíc fotografií. V pamätníku je archivovaných aj niekoľko tisíc dokumentárnych filmov z tragického obdobia holokaustu. Knižnica pamätníka má takmer 90-tisíc kníh a 4-tisíc periodík. Areál je vybudovaný v Jeruzalemskom lese na západnom svahu Herzlovej hory vo výške 804 metrov nad morom.

Nové Múzeum holokaustu otvorili v marci 2005 a časť výstavných priestoroch je v pod-zemí. V expozícii sú tisícky osobných vecí a predmetov obetí holokaustu a prostredníctvom najmodernejších multimediálnych technológií prezentované svedectvá ľudí, ktorí holokaust prežili.


  1. Na prístrešok novomestskej kaviarne spadol obrovský konár 6 263
  2. Akrobatické lietadlá dostali v nedele a sviatky červenú 2 187
  3. Čašník si prisvojil peniaze z tržby 2 081
  4. V Novej Dubnici otvorili po 17 rokoch letné kúpalisko Foto 1 729
  5. Polícia žiada o pomoc pri pátraní po zlodejoch 1 074
  6. Polícia vyšetruje šéfa občianskeho združenia Naša rodina Detské mestečko 535
  7. Druhá liga so 16 tímami, Nové Mesto nad Váhom nahradí VSS Košice 395
  8. Ôsmačka Laura: Zachrániť život kamarátke bol skvelý pocit 307
  9. Muž bez povolenia zrezal stromy, drevom chcel vykurovať 286
  10. V Opatovskom jazere sa stráca voda Foto 247

Najčítanejšie správy

Trenčín

Na prístrešok novomestskej kaviarne spadol obrovský konár

Víkendový podvečer na Námestí slobody sa mohol skončiť tragicky. Priamo v centre námestia sa zo starého stromu odlomil obrovský konár. Dopadol na miesta, kde zvyčajne sedávajú ľudia.

Akrobatické lietadlá dostali v nedele a sviatky červenú

Z trenčianskeho letiska budú môcť akrobatickí piloti vzlietnuť len v pracovných dňoch a soboty.

Čašník si prisvojil peniaze z tržby

Čašník z Trenčína si mal k výplate prilepšiť peniazmi z tržby, hrozí mu až päťročné väzenie.

V Novej Dubnici otvorili po 17 rokoch letné kúpalisko

Pre Novú Dubnicu sa stala sedemnástka výnimočná. Po sedemnástich rokoch 17. júla 2017 v meste, síce so sedemnásťdňovým meškaním, opäť otvorili letné kúpalisko.

Polícia žiada o pomoc pri pátraní po zlodejoch

Dvaja muži mali v novomestského obchodného domu ukradnúť tri šijacie stroje.

Blízke regióny

Aktuálne: Tragická dopravná nehoda

Cesta I/61 je pri Plevníku-Drienovom prejazdná iba v jednom pruhu. Polícia vyšetruje tragickú nehodu.

Pod Strečnom prejdete už v sobotu

Čiastočne bude komunikácia obmedzená aj naďalej.

V Žiline sa na šesť dní zastaví unikátny Légiovlak

Posádka vlaku bude návštevníkov sprevádzať v dobových uniformách.

Dodávku plnú robotníkov vytlačil z cesty oprotiidúci Ford. Pátrajú po jeho šoférovi + foto

Nehoda sa stala dnes ráno na ceste medzi Trnavou a Suchou nad Parnou. Päť robotníkov previezli do nemocnice. Šofér, ktorý pravdepodobne nehodu zavinil, na mieste nezastavil.

Nahota počas predstavenia v topoľčianskom podchode. Prípadom sa zaoberá polícia

Odpoveď na otázku, či umelci prekročili hranice, dá podľa všetkého až polícia.

Všetky správy

Vodárne predali pozemky developerovi. Ich šéf tam kúpil 24 bytov

Hreha: Bolo to dobre predané. Byty sú moja súkromná vec.

Vedci ukázali, aké majú ľudia nezvyčajné sexuálne túžby

Štúdia naznačila, že rozdiel medzi mužmi a ženami nie je veľký.

Tridsaťtisíc Angličanov a ticho. Na Evertone bolo počuť Ružomberok

V prvom stretnutí tretieho predkola Európskej ligy Ružomberok prehral na pôde anglického Evertonu 0:1.

Flash končí, Tatra banka zmení internet banking

Flashové internetové bankovníctvo je bezpečné, uisťuje Tatra banka. Na zmenu platformy má tri roky.

Prečo by Plavčan nemal byť ministrom

Peter Plavčan, ktorého si vybrala SNS, mal za sebou kauzy, už keď sa stal členom vlády. Aj keď ďalšie pribúdajú, odstúpiť zatiaľ neplánuje.

Kam vyraziť