Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Názvy slovenských obcí symbolizujú vyvraždenie židovských komunít

Na obete holokaustu z nášho regiónu nezabudli ani v ďalekom Izraeli. Počas holokaustu nacisti vyvraždili takmer všetkých židovských spoluobčanov z mnohých miest a obcí nášho kraja.

Vedecká pracovníčka školy pre štúdium holokaustu v Jeruzaleme Jana Marcus.Vedecká pracovníčka školy pre štúdium holokaustu v Jeruzaleme Jana Marcus. (Zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)

NOVÉ MESTO NAD VÁHOM/JERUZALEM. Názvy päťtisíc obcí a miest z celého sveta vytesaných do jeruzalemských skál v kamennom labyrinte pamätníku obetiam a hrdinom holokaustu v jeruzalemskom areáli Jad Vašem.

Nápisy v slovenčine i v hebrejčine: Nové Mesto nad Váhom, Čachtice, Myjava, Brezová pod Bradlom, Trenčín, Trenčianska Teplá, Trenčianske Teplice v tvrdých skalách na večnú pamiatku obetiam holokaustu.

Nad nimi i pod nimi množstvo ďalších obcí a miest zo všetkých kútov celého Slovenska. Obrovské skaly opodiaľ ponúkajú prehľad obcí ďalších krajín celého sveta, ktoré sú synonymom smrti. Nacisti z nich počas holokaustu odvliekli a následne vyvraždili celé židovské komunity. Každý názov obce a mesta treba mnohokrát násobiť. Násobiť smrťou, vraždami, popravami, utrpením, ponížením a dehonestáciou ľudskosti. Desiatky minút strávených v smutnom labyrinte pripomínajú útrapy tých, ktorí žili aj na miestach, po ktorých denne chodíme dnes aj my.

Skryť Vypnúť reklamu

Smrť spojila v Údolí komunít obce celého sveta

V Údolí komunít masová smrť spája národy a národnosti. Vytesané názvy veľkomiest Berlin, Warszawa, Bukurešť, Praha, Frankfurt, Lublin a mnohé ďalšie metropoly celej Európy. A vedľa nich dedinky, o ktorých ste nikdy nepočuli.

Breitenbach, Teaca, Soroca, Lomianki Gorne, Konstancinek, Meimbressen, Ziegenhain a tisícky ďalších názvov vyrytých do obrovského labyrintu skál. Svetoznáme mestá i neznáme dedinky navždy zvečnené v kamennom labyrinte s rozlohou 21 hektárov spája tragická cesta.

Židovské komunity z týchto miest a obcí bez milosti s dokonalou nacistickou vražednou presnosťou zlikvidoval holokaust. Pár krokov a ste v slovenskej časti. Samozrejme, nie sú tu len názvy obcí z nášho regiónu, ktorý bol židovským obyvateľstvom početne osídlený.

Skryť Vypnúť reklamu

Zo skál sa na vás pozerajú aj názvy množstva ďalších slovenských obcí a miest. Hlohovec, Piešťany, Čadca, Turzovka, Žabokreky, Vrbové, Holič, Šaštín, Svätý Jur, Poprad či Spišské Podhradie a mnohé iné. Množstvo nápisov na niekoľko metrov vysokých skalách dokumentuje, čoho bol nacistický režim v časoch 2. svetovej vojny nielen na našom území schopný. To, že izraelskí autori monumentu napísali Nacinu Ves chybne s ypsilonom, im určite pri spomienke na mŕtvych odpustí každý.

Názvy slovenských obcí vytesali Izraelčania

V labyrinte Údolia komunít po desiatkach minút mapovania rozsiahleho kamenného projektu možno nezablúdite, skúsená znalkyňa domácich pomerov je však napriek tomu vítaná.

Vedľa mňa kráča vedecká pracovníčka Medzinárodnej školy pre štúdium holokaustu v jeruzalemskom Jad Vašem Jana Marcus.

Skryť Vypnúť reklamu

Má tu zmapovaný doslova každý kúsok zeme.

„Slovenských obcí je tu vytesaných vyše 130. Na ich konkrétnom zaradení spolupracovala slovenská a izraelská strana na základe historických podkladov. Nové múzeum je vybudované jedenásť rokov.

Expozície sa stále rozširujú a menia sa, chceme ukázať stále nové a nové veci v plnej otvorenosti ukazujúce krutosti holokaustu. Pribúdajú aj nové poznatky. Naposledy množstvo informácii o tom, čo sa dialo so Židmi v Rumunsku. Údolie komunít je časťou nášho obrovského areálu pripomínajúceho obete holokaustu,“ povedala Jana Marcus.

Steny Údolia komunít boli vybudované z miestneho hebronského kameňa. Vybudovali z neho aj takmer všetky budovy v Jeruzaleme. „Celé Údolie komunít vybudovali domáci izraelskí architekti,“ pokračovala Jana Marcus.

Židov po vojne „vítali“ hanlivé nápisy

Židia preživší holokaust a koncentračné tábory mali obrovské problémy aj po oslobodení nielen v našom regióne.

„Podstatná časť Židov zahynula v koncentračných táboroch. Dá sa povedať, že z každej rodiny traja – štyria. Nepríjemné bolo, že tých, čo sa vrátili, „vítal“ na staniciach nápis: Vracia sa vás viac, ako odišlo. Pre Židov, ktorí prežili, to bolo niečo strašné. Ich byty boli obsadené arizátormi, ich majetky zabrané. Mnohé veci bolo treba vymáhať súdnou cestou,“ povedal Novomešťan Pavol Mešťan, riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave. Jeho mama celý život nádherne šila. Aj šijací stroj museli po vojne vymáhať od arizátora, keď sa vrátili do rodného mesta. Návraty boli veľmi zložité.

„Hľadanie žitia na území Slovenska trvalo približne do roku 1948. V tomto období vznikol štát Izrael a Židia kdekoľvek na celom svete pochopili a prijali to, že majú svoju novú vlasť. Židia majú dve vlasti. Tam kde sa narodili a druhá je v Izraeli,“ vysvetlil Mešťan.

Nevraživosť voči Židom bola trvalá

Prevažná časť Židov preživších holokaust odišla z Nového Mesta nad Váhom už v roku 1945.

„Niektorí Židia sa vrátili do Nového Mesta nad Váhom a veľmi rýchlo odišli. Napríklad právnika Engelsmanna po návrate domov „vítali“ v Novom Meste nad Váhom nápisy: Engelsmann sa vrátil, aby vás súdil. Bola to otázka dvoch týždňov a odišiel hneď do Prahy, kde žil a pôsobil. Bol veľmi úspešný a uznávaný,“ potvrdil Mešťan. Nové Mesto nad Váhom takto prišlo o množstvo obyvateľov, ktorí by boli šírili jeho dobré meno doma i v zahraničí.

„Pritom po roku 1918 bolo spolunažívanie veľmi krásne a dôstojné. Úlohu potom začala zohrávať úloha majetkov. Engelsmannovci boli ale veľmi chudobní ľudia. Predstava, že Židia sú veľmi majetní a vlastnia veľké majetky, pretrváva dodnes,“ skonštatoval Mešťan. Židovská otázka mala negatívny scenár podobný v mestách a obciach. „Nebol v tom rozdiel. Bývalí gardisti, z ktorých sa potom mnohí stali komunisti, Židom nikdy nič neodpustili. Nevraživosť a snaha so Židmi sa vyrovnať bola trvalá,“ uviedol Pavol Mešťan.

V múzeu boli aj potomkovia príslušníkov SS

Zo Slovenska a Českej republiky do izraelského kamenného labyrintu v Údolí komunít pripomínajúceho vyvraždenie židovských občanov celého sveta veľké výpravy nechodia.

„Zo Slovenska a z Čiech chodia do Jeruzalemu predovšetkým kresťanské skupiny. Idú najmä po stopách Ježiša Krista a nie po židovských stopách obetí holokaustu. Mnohí z turistov idú do múzea v Jad Vašem radšej bez sprievodcu, aby nemuseli platiť peniaze naviac. Chcú ušetriť izraelské šekely, ale je to pre nich veľká škoda,“ podotkla Jana Marcus.

Do areálu múzea chodí však množstvo potomkov obetí holokaustu.

„Rozprávam celej skupine a potom sa mi prihlásia dvaja – traja, niekedy iba jeden. Niektorí porozprávajú celé príbehy, iní o tom, ako ich predkovia boli ukrytí. Mnoho ľudí z výprav sa ale nechce priznať k židovskému pôvodu,“ potvrdila.

Jana Marcus má však aj odozvy z opačnej strany. Občas sa jej stane, že niektorí z turistov sa prizná, že jeho starý otec bol príslušníkom SS alebo Wehrmachtu. Po rokoch lektorskej práce v jeruzalemskom pamätníku Jad Vašem zažila aj rozporuplné situácie.

„Prišli sa sem pozrieť aj starí páni z Nemecka. Priznali sa, že ako chlapci boli príslušníkmi polovojenskej mládežníckej organizácie Hitler – Jugend,“ potvrdila Jana Marcus.

Holokaust jej zapálil oheň v srdci

Aj jej život výrazným spôsobom poznačila internácia oboch rodičov v koncentračnom tábore v českom Terezíne. V Jad Vašem chcela vždy pracovať a túžba sprostredkovať všetkým návštevníkom múzea nielen to, čo prežili jej rodičia, je veľmi veľká.

„Mám oheň v srdci preto, čo moji rodičia zažili a to, čo moji prastarí rodičia ani neprežili. Je to moja životná úloha, moje životné poslanie. Som teraz v dôchodkovom veku a stále mám veľa síl, aby som moje poznatky dokázala posúvať aj dorastajúcim generáciám, ktoré utrpenie vojny, našťastie, už na vlastnej koži nezažili,“ vyznala sa pracovníčka Medzinárodnej školy pre štúdium holokaustu v jeruzalemskom Jad Vašem Jana Marcus. Aj ona stratí reč, keď vstúpi do detskej časti pamätníka. Je vytesaný do podzemnej jaskyne a pripomína jeden a pol milióna detí, ktoré zahynuli počas holokaustu. Zrkadlové odrazy premieňajú v tme plamienky sviečok na milióny hviezdičiek a hlboký hlas číta mená a vek povraždených detí.

Jad Vašem aj s názvami slovenských obcí

Pamätník obetiam a hrdinom holokaustu v jeruzalemskom Jad Vašem je teda navždy spojený aj s obcami a mestami nášho regiónu. Otvorili ho už v roku 1953.

Rozsiahle pietne miesto vybudovali na hore Har ha-Zikaron a jeho hlavným cieľom je spomienka na milióny nevinných obetí holokaustu.

V pamätníku je umiestnený aj najrozsiahlejší a najobsiahlejší dokumentačný archív na svete. Materiály v ňom majú viac ako 62 miliónov strán a vyše 267-tisíc fotografií. V pamätníku je archivovaných aj niekoľko tisíc dokumentárnych filmov z tragického obdobia holokaustu. Knižnica pamätníka má takmer 90-tisíc kníh a 4-tisíc periodík. Areál je vybudovaný v Jeruzalemskom lese na západnom svahu Herzlovej hory vo výške 804 metrov nad morom.

Nové Múzeum holokaustu otvorili v marci 2005 a časť výstavných priestoroch je v pod-zemí. V expozícii sú tisícky osobných vecí a predmetov obetí holokaustu a prostredníctvom najmodernejších multimediálnych technológií prezentované svedectvá ľudí, ktorí holokaust prežili.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  7. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  2. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  3. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  7. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  8. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  9. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  10. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  1. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 20 326
  2. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 16 296
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 15 181
  4. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 13 350
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 678
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 11 652
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 569
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 506
  9. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 689
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 435
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

V nedeľu pribudlo cez 1300 nakazených, takmer 140 v Trenčianskom kraji

Na Slovensku pribudlo v nedeľu 1312 nakazených z 6175 testovaných. Potvrdili ďalšie úmrtia.

ilustračné foto

Vo funkcii hlavného kontrolóra mesta Myjava bude pokračovať Vladimír Výdurek

Myjavskú samosprávu bude aj ďalších šesť rokov kontrolovať Vladimír Výdurek.

ilustračné foto

Samosprávny kraj ponúka školské priestory na zriadenie odberových miest

Trenčiansky kraj je zriaďovateľom 38 stredných škôl v dvanástich mestách a jednej obci.

ilustračné foto

Vyšlo nové číslo MY Trenčianskych novín

Prinášame prehľad toho, čo nájdete vo vašich regionálnych novinách.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?