TRENČÍN. Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne oslávi tento rok svoje dvadsiate narodeniny. O minulosti a budúcnosti univerzity sme sa rozprávali s jej rektorom Jozefom Habánikom.
Aké boli pohnútky pre vznik štátnej univerzity v Trenčíne?
– Trenčiansky kraj bol dlhodobo jedným z krajov, ktorý nemal vysokú školu a to aj napriek silnej koncentrácii priemyslu, mnohým významným výskumným, športovým, kultúrnym, sociálnym a vzdelávacím inštitúciám. Nemenej dôležitým argumentom pre vznik univerzity bol veľký potenciál mladých ľudí v kraji.
Trenčín ako krajské mesto bol známy kvalitnou sieťou stredných škôl na úrovni gymnázií a stredných odborných škôl.
Podľa historických zdrojov tu už od 17. storočia študovali významné osobnosti slovenských dejín, vedy nevynímajúc. Preto na podnet vtedajších predstaviteľov politického, spoločenského, priemyselného a výskumného života bol v roku 1996 vymenovaný Ing. Ján Pristach do funkcie splnomocnenca vlády pre zriadenie univerzity a začalo sa s prípravami.
Čo nasledovalo potom?
– Vo februári 1997 Akreditačná komisia ako poradný orgán vlády SR schvaľuje projekt zriadenia a vzniku univerzity, následne 15. mája 1997 zákonom NR SR schvaľuje zriadenie a vznik Trenčianskej univerzity. Prvým rektorom bol akademik profesor Ivan Plander. Alexander Dubček bol ďalším míľnikom v živote univerzity – v apríli 2002 schvaľuje zákonom Národná rada Slovenskej republiky zmenu názvu na Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, bol to taký darček k 5. výročiu založenia univerzity.
Koľko študentov opustilo brány školy počas jej doterajšej histórie?
– Viac ako 9 000 študentov inžinierskeho a magisterského a viac ako 180 absolventov doktorandského štúdia. Takmer 70 % našich absolventov pracuje v odbore, ktorý u nás vyštudovali. Teší ma, že naši absolventi majú v rukách skôr pracovnú zmluvu ako vysokoškolský diplom, ktorý im odovzdávame počas slávnostných promócií. Neplatí to, samozrejme, pre všetkých, ale pre tých najlepších.
Zamestnávatelia spolu s portálom Profesia zverejnili minulý rok rebríček top 10 univerzít a vysokých škôl na Slovensku a siedme miesto pre našu univerzitu je pre nás potešením ale aj záväzkom do budúcnosti, pretože si uvedomujeme, že trh práce je dynamický, konkurencia v globálnom prostredí sa zostruje a my by sme napriek istej zotrvačnosti vzdelávacieho systému mali mať schopnosť na nové trendy reagovať.
Aké rezervy má podľa vás slovenský vysokoškolský systém?
– Máme isté rezervy, ktoré vychádzajú z jeho samotnej povahy. Som ale presvedčený, že máme v sebe schopnosť tieto rezervy premieňať na potenciál, aj keď je to beh na dlhšiu trať. Napríklad to, že 20 až 22 % ľudí po skončení slovenskej vysokej školy odchádza do zahraničia by som nebral ako zlú vizitku práce našich vysokých škôl a univerzít.
Naším záujmom by malo byť, aby sa po troch-štyroch rokoch získaných skúseností v zahraničí dokázali vrátiť na Slovensku, našli tu uplatnenie v sofistikovaných technologických a výrobných procesoch a pomáhali tvoriť nové hodnoty a pridanú hodnotu našej krajine a tak zvyšovať životnú úroveň.
Čím si prešla univerzita za takmer dve desaťročia svojej existencie?
– Keď som v máji 2013 prevzal z rúk prezidenta Slovenskej republiky akademické insígnie, mala univerzita za sebou úspešný štart svojich absolventov, nadviazané cezhraničné kontakty, ale aj isté turbulentné obdobie, ktoré vyplývalo z povahy novo sa tvoriacej inštitúcie v neľahkom sociálno-ekonomickom prostredí. Tým, že sa kolektív pedagogických, tvorivých a vedeckých pracovníkov dával postupne dohromady zo všetkých kútov Slovenska, ale aj zahraničia, generovali sa isté problémy, ktoré nemajú svetlé miesto v našej histórii.
V roku 2013 sme nastavili nanovo smer fungovania univerzity, začali sme hovoriť o zmysluplnej stratégií a realizovali sme rozvoj súčastí univerzity. Je pre nás záväzok ukázať Slovensku, že zriadenie univerzity v Trenčíne malo a má zmysel a univerzita má osobitý zmysel pre rozvoj celého Trenčianskeho kraja.
Za posledné roky sa nám podarilo nadefinovať takú stratégiu univerzity, ktorá sa stáva istým výskumným, vzdelávacím, ale aj spoločenským stánkom nielen v Trenčianskom kraji, ale čoraz viac sa ukotvuje aj v európskych výskumných a vzdelávacích štruktúrach. Nie je jednoduché presvedčiť o pozitívnych zmenách, smerovaní a ambíciách verejnosť, pretože je tu istá pamäť. Ale chceme ukázať a dokázať, že máme schopnosť posúvať sa v oblasti vzdelávania a vedy dopredu.
Aké novinky chystá univerzita v najbližšom období?
– U vybraných študijných programoch začíname od budúceho roka s možnosťou štúdia v anglickom jazyku. Pre študentov v technicky orientovaných študijných programoch zavádzame v spolupráci so Zväzom automobilového priemyslu a projektom Aktivita zvyšuje úspech prax vo firmách. Novinkou je, že študenti v týchto programoch môžu u nás získať celoeurópsky uznávaný titul EUR ING. Ten by mal po splnení istých podmienok automaticky zabezpečiť uznanie vysokoškolského diplomu u technicky orientovaných profesií v rámci celej Európskej únie.
Do budúceho akademického roka ideme aj s novými programami. Zvýšili sme počet študijných programov tretieho stupňa – dnes má päť oblastí výskumu zo šiestich pokryté vzdelávanie na najvyššom stupni vysokoškolského vzdelávania. Tri oblasti výskumu sme pokryli možnosťou udeľovať titul docent a profesor, čo je významný kvalitatívny posun.
Koľko študentov u vás v súčasnosti študuje?
– Momentálne má univerzita 2 550 študentov na svojich štyroch fakultách, dvoch celouniverzitných pracoviskách v dennej a externej forme štúdia. Máme akreditovaných 53 študijných programov v dennej a externej forme. Záujem o štúdium sa nám podarilo v priebehu troch rokov stabilizovať aj napriek určitému demografickému poklesu a tomu, že čoraz viac študentov odchádza za štúdiom do zahraničia. Napriek tomu sa nám podarilo zabezpečiť stabilitu pri prijímaní študentov do prvého stupňa vysokoškolského štúdia.
Treba poznamenať, že demografický pokles a ďalšie faktory sa podpísali pod počet študentov nepriaznivo a ich celkový počet nám medziročne klesá.
V súvislosti s uplatniteľnosťou absolventov univerzít na pracovnom trhu po ukončení štúdia sa hovorí aj o prepojení praxe so štúdiom. Ako to vyzerá s praxou študentov Trenčianskej univerzity A. Dubčeka?
– Takzvané zdravotnícke študijné programy majú prax povinnú. Študent absolvuje aspoň 1 000 hodín praxe, pričom sa bez jej absolvovania nemôže prihlásiť na štátnu skúšku. Pri technicky orientovaných študijných programoch vieme na druhom stupni do firiem umiestniť na krátkodobé alebo dlhodobé stáže viac ako 80 % študentov daného ročníka.
Čo sa týka spoločenských alebo ekonomických študijných programov, tam je to s praxou ťažšie. V rámci akreditácie sme u niektorých zaviedli v treťom ročníku povinnú dvojtýždňovú prax u vybraných inštitúcií štátneho alebo samosprávneho sektora. Uvedomujeme si, že to nie je veľa, ale je to pilotný projekt, ktorý budeme zdokonaľovať.
Asi najväčšie rezervy v rámci praxe počas semestrov sú v študijných programoch zameraných na politológiu, tu budeme v budúcnosti prijímať opatrenia, aby sme viac prepojili štúdium s praxou a požiadavkami trhu práce.
Opustili sme masovosť a kvantitu a nastavili sme to tak, že ročne v jednotlivých ročníkoch vzdelávame približne 20 študentov, hovoríme o bakalárskom a magisterskom štúdiu.
Mladých ľudí motivuje štúdium v zahraničí cez výmenný program Erasmus Plus. S ktorými univerzitami má tá vaša nadviazanú spoluprácu?
– Máme podpísaných viac ako 50 zmlúv s partnerskými univerzitami v rámci Európskej únie i mimo nej. Spomeniem napríklad Českú republiku, Poľsko, Nemecko, Chorvátsko, Taliansko, Španielsko, Fínsko, z neeurópskych krajín môžu študovať na Ukrajine a v Rusku.
Do ktorých krajín vysielate najviac študentov?
– Najväčší záujem študentov je už tradične o Španielsko, Taliansko, Nemecko, Česko a Chorvátsko. Naopak – o mobilitu v Trenčíne majú najväčší záujem španielski študenti – veľmi dobrá spolupráca funguje s univerzitami vo Valencii, permanentný záujem o štúdium na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne je aj z Ruskej federácie.
V akom jazyku študujú?
– Napríklad ruským študentom zabezpečujeme prípravu v slovenskom jazyku. Ide o intenzívny trojmesačný jazykový kurz predtým, ako k nám prídu, a to spravidla v mesiacoch júl až september. Takýto študent má u nás individuálny študijný plán, naši pedagógovia prednášajú okrem slovenského a anglického jazyka aj v jazyku ruskom.
