TRENČÍN. Trenčan Róbert Margoč s priateľmi cez leto spoznával netradičnú turistickú destináciu – Irán. Dva týždne s miestnymi ho presvedčili, že Iránčania patria k najmilším národom. Prednášku učiteľa geografie si do priestorov trenčianskej knižnice prišlo vypočuť viac ako 50 ľudí.
Irán nie je tradičnou cestovateľskou destináciou, prečo ste sa ho rozhodli navštíviť?
– Moja manželka je Peržanka a osobne ma tento priestor dlhodobo zaujímal. Svoju úlohu zohrávala aj moja zvedavosť. V minulosti sme stihli navštíviť Sýriu, a to rok pred vojnou, svet sa mení. Aj preto ma zaujíma vidieť na vlastné oči to, čo mám načítané, napočúvané a porovnať to s realitou, keďže môže byť iná, ako ju vykresľujú média.
Irán sa bude rýchlo meniť, akonáhle sa krajina otvorí svetu a masovo budú do nej prichádzať turisti, zmení sa infraštruktúra, kultúra, skomercializuje sa jednanie s ľuďmi, život tam naberie trochu iný smer.
Irán nemá povesť pre turistov bezpečnej krajiny. Je to naozaj tak?
– V Iráne sme boli dva týždne a musím povedať, že stupeň kriminality je tam z môjho pohľadu výrazne nižší, ako je priemer v Európe. Tým, že je to v podstate policajný štát, nemáte problém ísť v noci po ulici. V Európe pomerne bežná kriminalita – napríklad tá majetková, v Iráne nemá miesto, rovnako ako tam nepríde k tomu, že by ľudia prepadli či nejako otravovali ženy, to je nepredstaviteľné. Pre turistu je Irán absolútne bezpečnou krajinou, pokiaľ dodržuje ich zákony.
Myslím si, že človek, ktorý cestuje, si musí byť vedomý, kam poputujú jeho kroky. Mal by poznať, akí ľudia tam žijú, aká tam je kultúra, čo si môže a čo nemôže dovoliť. Pokiaľ toto turista dodrží, myslím si že Irán naňho spraví veľmi dobrý dojem.
Sú Iránčania priateľskí?
– Aj keď by to možno niekto nečakal, tak áno, sú. Priznám sa, že som to čakal – mal som o nich veľa načítané. Musím sa ale priznať, že som bol trochu nervózny z ich správania smerom k ľuďom zo západu, vzhľadom na tlak, ktorý na krajinu západné mocnosti vyvíjali v súvislosti s ich jadrovým programom. Obavy sa ale nepotvrdili, keď sme sa s miestnymi dali do reči, rozprávali sa otvorene a nemali pred nami zábrany.
Postačí Slovákovi v Iráne znalosť angličtiny, dohovorí sa?
– Samozrejme, väčšina mladých ľudí a tých, ktorí robia v turistickom biznise ovládajú angličtinu, je to tam úplne bežná vec. Samotná vzdelanostná úroveň je v Iráne dosť vysoká, mladí majú o vzdelanie záujem. Uvedomujú si, že málokto vo svete hovorí po perzsky, preto sa učia. U starších ľudí a taxikárov v menších mestách ale angličtinu veľmi neočakávajte, tí sú viac tradiční.
S Mullahmi. (zdroj: ARCHÍV R. MARGOČ)Ako sa pohybujú ceny ubytovania?
– Celkovo ceny v Iráne nie sú vysoké, aj keď pomaličky rastú. Slušný hotelík nájdete za 8-10 dolárov, pokiaľ sa ale Irán svetu viac otvorí, ceny pôjdu podstatne vyššie.
Zaujala vás miestna strava?
– Bola trochu monotónna, väčšina ponuky sa skladala z kebabov s ryžou, prípadne chlebmi. Jedlo nebolo veľmi pestré, človek má ale na výber – môže sa najesť v rýchlom občerstvení, tí majetnejší zas v drahých reštauráciách.
Krajina je známa výrobou perzských kobercov, priniesli ste si nejaký domov?
– Ja nie, ale priatelia si ho poctivo domov doniesli. Perzské koberce ponúkajú všade, je to jeden z ich najznámejších predajných artiklov. Pred kúpou by som ľuďom odporučil dopredu si o nich niečo naštudovať, pretože koberce sa od seba líšia kvalitou materiálu, vypracovaním vzorov a ďalšími odlišnosťami, ktoré robia z kúpy koberca celkom zložitý úkon.
