TRENČÍN. Útulok pre ľudí bez domova na Nešporovej ulici v Trenčíne je počas posledných mrazivých dní a nocí plný. Oficiálne má kapacitu 28 ľudí, počas mrazivých nocí sa ich tu niekedy tiesni aj dvakrát viac.
„Máme k dispozícii dve obytné izby, v mužskej je spolu 39 mužov, postele máme skoro všetky nadstavené na tri poschodia. Žien je 14, je tam úplne plno. Chodia k nám poomŕzaní, pretože spávajú vonku, nutne by sme potrebovali väčšie priestory,“ hovorí sociálna pracovníčka Lujza Roderová.
Aj napriek zložitej situácii nedokážu odmietnuť pomoc ďalším ľuďom.
„V mužskej izbe ešte vieme nadstaviť tri postele, problém je so ženami, ich izba je veľmi malá, už sa stalo, že v noci len presedeli na chodbe. Vonku je v noci aj mínus 20, pred dvoma týždňami nám jedna bývalá klientka zamrzla, obávam sa že by sa to mohlo zopakovať,“ povedala Roderová.
Denné centrum a nocľaháreň na Nešporovej ulici. (zdroj: ANDREJ LUPRICH)Do nocľahárne môžu len triezvi
Počas dňa je v dennom nízkoprahovom centre menej ľudí, mnohí chodia do práce a na brigády. Do nocľahárne môžu prísť len triezvi ľudia, čo je podľa Roderovej v niektorých prípadoch ťažké.
„Je tu taký boj, na jednej strane máme privrieť oči v týchto mrazoch, byť ľudskí a zobrať aj tých, ktorí majú nejaký alkohol v krvi. Lenže, máme tu klientov, ktorí mesiac, dva krvopotne abstinujú, aby tu mohli byť. A teraz vezmeme klienta pod vplyvom alkoholu, lebo je vonku zima?“ pýta sa. Na druhý deň by podľa nej nastala v nocľahárni vzbura.
Tí, ktorí sa alkoholu nedokážu vzdať, bojujú s mrazmi rôzne.
„Jeden náš klient, ktorý padol do recidívy, sa vozil vlakom skoro týždeň, aby nezmrzol. Nemáme ten priestor pomôcť, aj keby sme veľmi chceli, tým, ktorí prídu pod vplyvom alkoholu. Ťažko sa o tom hovorí, najlepšie by bolo, aby zodpovední ľudia prišli a videli, v akých podmienkach tu tí ľudia žijú“ skonštatovala Roderová.
Izba pre ženy. (zdroj: ANDREJ LUPRICH)Ľuďom zachraňujú životy
Iveta z Trenčína žije na ulici už 17 rokov. Cez deň chodí predávať časopis Nota Bene, tuhá zima ju veľmi trápi.
„Nie je to dobré, celý deň som vonku, je veľká zima. Človek trpí na nohy, rôzne choroby,“ hovorí. Nocľah na Nešporovej si pochvaľuje.
„Tu sa však o nás dobre starajú, je tu teplo, môžeme sa tu umyť, oprať si. Som rada, že som tu, že nám pomôžu,“ povedala. Čas, ktorý trávi v nocľahárni využíva na rôzne práce.
„Štrikujeme, upratujeme, teším sa, že som dokázala prestať piť. Neoplatí sa to, postávať a mrznúť kdesi len pre to, aby som si vypila. Je to hrozné, koľkokrát som si poplakala,“ povedala Iveta.
Aj podľa ďalšieho klienta Miroslava Baláža je útočisko v nocľahárni jedinou možnosťou, ako prežiť zimu.
„Je to tu vynikajúce, každý má šancu, keď je v poriadku, môže sem prísť. Kto sa hanbí, nech zostane vonku,“ povedal. V dennom centre je už od mája. „Zachránil ma pán Juríček (zo Zboru dobrovoľníkov maltézskeho rádu, ktorý sa o ľudí bez domova stará, pozn. red.), ak by som tu nebol, určite by som bol mŕtvy. Mám problémy so srdcom, musím ležať,“ dodal Baláž.
Mesto tvrdí, že nemá väčšie priestory
Nocľaháreň spolu s denným nízkoprahovým centrom financuje zo svojho rozpočtu mesto, v tomto roku sumou takmer 72-tisíc eur.
„Žiaľ, momentálne nemáme priestory na rozšírenie nocľahárne. Hľadáme však iné možnosti,“ povedala hovorkyňa Trenčína Erika Ságová.
Ľudí bez prístrešia podľa nej monitoruje aj terénny sociálny pracovník – príslušník mestskej polície. „Bezdomovcom v Trenčíne pomáhajú aj dobrovoľníci, ktorí im priamo v teréne poskytujú teplú stravu a oblečenie,“ dodala Ságová.
Hľadajú prácu aj zmysel života
Žijú tu vedľa seba starí, mladí, zdraví aj chorí, každý človek je iný a má iné potreby. Najťažšie je podľa Lujzy Roderovej pomôcť ľuďom nájsť zmysel života.
„Niekedy je to ťažké, mávnu rukou, načo pôjdem do roboty, aj tak mi exekútor vezme všetky peniaze. Ich obľúbená veta je, nech už radšej skapem a bude pokoj. Skúšame ich rozveseliť, hľadáme im prácu, aby videli, že sú potrební, mnohí majú deti, rodiny,“ hovorí Roderová.
Chýba im množstvo vecí, napriek tomu pomáhajú
V dennom centre si varia sami, jedlo väčšinou dostávajú od sponzorov, chovateľov alebo od pekární.
„Radi by sme vyzvali ľudí, ak by nám vedeli pomôcť – máme nedostatok všetkého. Chýbajú uteráky, plachty, z potravín, ryža, cestoviny, ale dosť by aj pomohlo, ak by nám niekto vedel na večeru uvariť dvadsať litrov polievky. Ľudia väčšinou pomôžu počas Vianoc, teraz je toho trochu menej.“ Paradoxne, ak môžu, pomáhajú oni.
Pred Vianocami obdarovali starých ľudí v domove dôchodcov živými vianočnými stromčekmi, počas vianočného jarmoku zas predávali svoje výrobky.
„Oni sami určili, čo s peniazmi, ktoré zarobili. Zrátali sme to, za niečo si nakúpili potraviny a drogériu. Klientky rozhodli, že za zvyšok kúpia dve tridsaťkilové vrecia s krmivom pre túlavé zvieratá z občianskeho združenia Trenčianske labky, majú totiž podobný osud,“ dodala Roderová.
