TRENČÍN. Momentálne tento 44-ročný rozhodca pôsobí najmä v tretej lige Západ a minulý piatok ho funkcionári Západoslovenského futbalového zväzu ocenili ako najlepšieho rozhodcu v rámci ZsFZ.
Hlasovania sa zúčastnili funkcionári jednotlivých klubov, rozhodcovia, asistenti rozhodcov a komisia rozhodcov ZsFZ.
Ako ste sa dostali k rozhodovaniu a aké boli vaše začiatky?
– K rozhodovaniu som sa dostal v roku 2001 a bolo to aj dosť náhodne. Na túto dráhu som sa dal po konzultácii s jedným bývalým rozhodcom. Predtým som hrával aktívne futbal za Starú Turú, ale z dôvodu pracovnej vyťaženosti som nedokázal skĺbiť tréningové jednotky a pracovné povinnosti. Aj preto som pri futbale pokračoval už len ako rozhodca.
Po ročnej prestávke boli opäť vyhodnotení v rámci Západoslovenského futbalového zväzu najlepší arbitri v súťažiach ZsFZ. Vy ste získali primát – najlepší hlavný rozhodca. Čo hovoríte na toto ocenenie, prekvapilo vás?
– Určite ma toto ocenenie veľmi milo prekvapilo a beriem to ako veľké zadosťučinenie za celú moju doterajšiu prácu, ktorú som ako rozhodca odviedol. Za tých 16 rokov som stretol veľa dobrých ľudí, či už funkcionárov, hráčov, rozhodcov, delegátov... Toto ocenenie je vyvrcholením mojej celej rozhodcovskej práce a zároveň aj záväzkom do ďalšieho obdobia.
Ktoré momenty ako rozhodcu sa vám najviac vryli do pamäti?
– Za celé moje doterajšie rozhodcovské obdobie som nemal žiadne momenty, ktoré by prevyšovali určitý rámec. Skôr by som ale vyzdvihol ústretovosť a kontakty s novými ľuďmi, ktorých som spoznal práve cez futbal. Získal som tak veľa nových priateľov či známych.
Nie každý je s výrokmi rozhodcu spokojný, museli ste už z ihriska aj utekať?
– Našťastie, ešte ani raz som z ihriska utekať nemusel, i keď je pravda, že niektoré zápasy sú dosť vyhecované, hlavne derby stretnutia sú často dosť vypäté.
V III. lige je však kultúra na veľmi vysokej úrovni a musím povedať, že ročník 2016/2017 sa mi doteraz javí ako jeden z najkvalitnejších, aký vôbec v III. lige bol. Je to aj vďaka tomu, že veľa mužstiev má v kádroch skúsených hráčov, ktorí už niečo odohrali. Rovnako tak aj vystupovanie funkcionárov a ostatného personálu na štadiónoch, či materiálno-technické zabezpečenie je na vysokej úrovni.
Marián Otiepka rozhodoval počas jesennej časti 2016/2017 aj pohárový zápas Šimonovany – Inter Bratislava. (zdroj: JARO ŠUPA)Momentálne takmer vo všetkých kluboch prebiehajú zimné prípravy, ktoré futbalistom príliš nevoňajú. Ako je to s rozhodcami, čo robíte počas tejto prestávky?
– Cez zimnú prestávku si v prvom rade oddýchnem, ale určite počas tohto obdobia sa musím venovať aj športovaniu. Minimálne trikrát do roka robíme fyzické previerky, takže aj preto už v tomto období, rovnako ako futbalisti, beháme a máme tiež zimnú prípravu. Každý jeden z rozhodcov má ale inú muskulatúru a len on sám dobre vie, čo mu najviac vyhovuje. S pribúdajúcim vekom sa tomu musím čoraz viac a viac prispôsobovať. Kondíciu musíte mať po celý rok, nedá sa získať len dva-tri dni pred úvodným zápasom jarnej časti. A tiež väčšina z nás chodí rozhodovať prípravné zápasy, ktoré nás udržujú v zápasovom rytme.
Ako sa pripravujete na jednotlivé zápasy, máte nejaké rituály?
– Rituál nemám žiadny, skôr sú to všetko všeobecné veci spojené s prípravou na zápas. Najdôležitejšie je, že na zápas musíte cestovať s pohodou. Mentálna príprava sa začína už cez týždeň, keď sa zverejnia delegačky. Už vtedy sa pozriem, s kým rozhodujem, kto je delegát. Skôr, ako však premýšľame nad jednotlivými zápasmi, riešime spoločnú prepravu delegovaných osôb, teda ak je to možné.
Máte nejaký rozhodcovský vzor a ktorému slávnemu tímu by ste chceli rozhodovať nejaký zápas?
– Zo slovenských rozhodcov to bol určite Ľuboš Micheľ. Za svetového top rozhodcu považujem Pierliugi Collinu. A na klubovej úrovni je mojím top mužstvom už dlhodobo Manchester United. Rozhodovať zápas práve im, to by bol sen.
