NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Tisíce ton ľadu premenili viaceré vodné plochy na zamrznuté kráľovstvo. Korčuliari, hokejisti, otužilci, ale aj zaľúbené páriky a milovníci extrémnych mrazov našli svoje útočisko na Váhu, ale aj na Zelenej vode.
Po niekoľkých teplotne nevýrazných a slabých zimách v predchádzajúcich rokoch vodné hladiny opäť zamrzli. Vznikli na nich prírodné zimné štadióny.
Mráz je taký silný, že začína spôsobovať v ľade neprehliadnuteľné praskliny. Na ploche sú napriek tomu stále aj nebezpečné a málo premrznuté miesta.
Priehľadný ľad pripomínal aspik
Letovisko Zelená voda, na ktoré kvôli v lete bujnejúcej vodnej vegetácii už mnohí zanevreli, láka tentokrát milovníkov zimných športov. Miesta, ktoré počas horúcich dní obsadia uteráky a osušky plavcov, teraz patria hokejkám, pukom a korčuliam.
„Je to super. Aj keď je treskúca zima, ľad aspoň dokonale premrzol. Nemám obavu, že by sa podo mnou prelomil. Drží fakt pevne,“ usmial sa 20-ročný Novomešťan Dominik. Tomu sa podarilo prebrázdiť zamrznutú Zelenú vodu ešte pred napadnutím snehového poprašku.
Naskytol sa mu skvelý pohľad. „Ľad bol doslova priezračný. Prešli sme celú Zelenú vodu až k beckovskej strane. Veľký okruh. Pod korčuľami sa nám naskytol pohľad na vodné rastlinstvo i plávajúce ryby. Videli sme až úplne na dno, ako v najčistejšom akváriu,“ pokračoval Dominik.
Ľad na Zelenej vode pripomínal skôr aspik ako tuhé skupenstvo. Bol číry a priehľadný. Zima ukázala svoje ľadové čaro. Napokon ľad pokryla slabá snehová vrstva a na rad prišli lopaty.
Spojil ich hokejový status na facebooku
„Zelenovodským“ hokejistom slabá vrstva napadnutého snehu elán nezobrala. Na ploche jazera vzniklo množstvo odhrnutých obdĺžnikov, na ktorých sa hrá hokej. Mnohí zoberú do rúk lopaty, iní využijú vetrom odfúkané miesta.
„Vietor nám sneh z ľadu odfúkal. Sme tu druhýkrát, desiati chalani z Nového Mesta a z okolitých dedín. Napísali sme status na facebook a za dve hodiny sme už hrali spolu hokej. Hrávame päť na päť,“ usmial sa Jakub Ilenčík.
Atmosféru hokeja v ľadovom počasí, ale pod slnkom a na čerstvom vzduchu, si nevie vynachváliť.
„Bolo – 13 °C, ale nám bolo pocitovo teplo. Pri športe je človek hneď zohriaty a slniečko urobí svoje. „Winter classic“ sa nedá so zimným štadiónom vôbec porovnať. Vonku je to o moc lepšie,“ prízvukoval Jakub.
S chalanmi si už dohodli aj presný termín zápasov. Skupina, ktorá „uzavrela“ členstvo v počte desať ľudí, sa bude stretávať počas celej zimy v sobotu na pravý obed. Vtedy je ideálne počasie na zimné radovánky.
Pod kamarátom pukal v strede ľad
Jakub napriek šťastnému úsmevu a streleným gólom do súperovej siete pripojil aj varovanie. V hre bez mantinelov sa jeho partii podarilo puk odstreliť 40 metrov smerom ku stredu jazera.
„Vybrali sme sa ho hľadať a pod kamarátom zrazu začal pukať ľad. Okamžite si ľahol, aby rozložil váhu a chalani ho ťahali od nebezpečného miesta. Nebolo nám všetko jedno,“ potvrdil Jakub Ilenčík. Aj napriek extrémnym mrazom je ľad na Zelenej vode na niektorých miestach stále zradný.
„Neodporúčam hrať hokej nikomu v strede plochy. Tam by som to neriskoval. Je tam nafúkaný sneh, pod ktorým vrstva ľadu mokvá a ľad sa tam aj topí. Je to nebezpečné,“ prízvukoval. Najbezpečnejšie je to podľa neho neďaleko brehu. Na rozdiel od rizikového stredu tu má ľad hrúbku takmer 30 centimetrov.
„Otec ľad skúšal rozrezať. Neďaleko od plážových oblastí má ľad hrúbku aj 25 centimetrov. Tam je to fajn. Pre hokejistov istota,“ dodal Jakub.
Ľadové kryhy prajú aj otužilcom
Otužilec Šimon Gröger z Trenčianskych Mitíc si vyskúšal aj ľadovú vodu Zelenej vody, vyhľadáva však radšej zamrznutý Váh či vodnú nádrž Svinica za Trenčianskym Jastrabím. „Nám tieto silné mrazy nevadia. Motorovou pílou alebo sekerami si vytvoríme otvor. Vo vode sme približne 10 minút. Určite aj my cítime, keď vyjdeme do piatich stupňov nad nulou alebo pätnástich pod bodom mrazu. Pocitová teplota urobí svoje,“ usmial sa člen Trenčianskych ľadových tuleňov.
Šimon otužuje už štyri roky. Pochvaľuje si svoj imunitný systém, ktorý na prípadné ochorenie reaguje inak ako u bežného „neotužilca“. „Cho
rý nebývam. Organizmus lepšie znáša príznaky ochorenia. Keď aj začnem kašľať, trvá to tri dni a je to bez teplôt,“ tvrdí. Práve v januári a vo februári býva voda v zamrznutých vodných tokoch a jazerách najstudenšia. Naopak, novembrové kúpanie nie pre otužilcov ešte tým „pravým orechovým“.
„Teraz má ľad hrúbku aj 30 centimetrov. Po vyjdení z vody máme prekrvené telo, okamžite sa osušíme, dáme na seba suché veci a vypijeme dúšok čaju z pripravenej termosky. Je to super pocit,“ usmial sa Šimon Gröger.
Na Zelenú vodu chodí tajne
Zamrznutá vodná plocha láka športovcov všetkých generácií. Viacerí školáci chodia hrávať hokej tajne.
„Mama by ma zabila, keby vedela, že hrám hokej na Zelenej vode. Zakázala mi to. Myslí si, že sa podo mnou prelomí ľad. Tak sem chodím s kamarátmi tajne. Schádza sa nás tu vyše dvadsať, zohratá partia. Bránky sme si urobili z palíc,“ usmial sa šiestak, ktorý sa na Zelenej vode pred troma rokmi naučil korčuľovať.
Vtedy ešte v prítomnosti rodičov a hlavne blízko brehu. V jeho hokejovej partii dnes na veku nezáleží. Najmladší má deväť, najstarší sedemnásť. Kvalita ľadu je však aj podľa jeho slov rôzna. Sú miesta, kde vodná hladina nie je ešte dostatočne premrznutá do potrebnej hrúbky.
„Sú tam asi nejaké prúdy. Treba si nájsť dobré miesto, kde máme absolútnu istotu, že sa ľad nepreborí. My chodíme až k beckovskej strane. Tam sa nám páči najviac,“ pokračoval. Aj my sme na ľadovej hladine našli netypické miesta. Pri takmer pätnásťstupňovom mraze boli úseky pripomínajúce skôr odmäk a presakovala z nich voda.
Ľad pokryli veľké srdiečka
Mnohí si pochvaľujú slobodu a voľnosť pred stiesnenosťou na zimnom štadióne. Môžu sa poriadne vyblázniť. „Povolené všetko. Žiadne prikázané smery, žiadne zákazy naháňačiek. Obrovská zamrznutá plocha, kde má priestor každý. A navyše zadarmo, bez poplatkov a v ľubovoľnom čase. Nikto tu nič neurčuje,“ usmiala sa skupinka korčuliarov brázdiacich obrovskú zamrznutú vodnú plochu.
Iba o pár desiatok ďalej vytváral usmiaty párik romantické umelecké diela v snehovom poprašku na ľade. Stačil k tomu iba nápad, isté nohy na korčuliach a trochu predstavivosti a presnosti. Ľad o pár minút pokryli obrovské snehové srdiečka.
„Inšpirovali nás fotografie na internete. Nie je to nič ťažké. Stačí sa trošku sústrediť. Tešíme sa, že Zelená voda opäť zamrzla,“ usmial sa Ján Kucharovič, ktorý bol počas uplynulého víkendu na Zelenej vode korčuľovať po prvýkrát v tejto zime. „Neboli sme tu na ľade už niekoľko rokov. Predchádzajúce zimy boli slabé a ľad by sa bol prelomil,“ vysvetlil.
