TRENČÍN. Takmer tridsiatku sociálne slabších obyvateľov, ktorí žijú na Kasárenskej ulici v Trenčíne, koncom minulého roka presťahovali.
Osemnásť montovaných unimobuniek posunuli o približne sto metrov ďalej od pôvodného miesta.
Presťahovanie odsúhlasili poslanci mestského zastupiteľstva ešte v roku 2015, prebehlo na základe zmluvy o spolupráci medzi mestom a manželmi Oláhovcami.
„Manželia Oláhovci sú majiteľmi penziónu Kerola, v blízkosti ktorého boli ešte donedávna umiestnené unimobunky. Ich obyvatelia im znepríjemňovali život – robili neporiadok, hluk, zápach, poškodzovali im majetok, často bola upchatá kanalizácia, v okolí sa túlali zvieratá. Aby mesto zmiernilo tieto dlhodobé problémy – pripravilo investičnú akciu a presťahovalo unimobunky,“ informovala hovorkyňa Trenčína Erika Ságová.
Pozemky oddeľuje múr. (zdroj: ANDREJ LUPRICH)Sťahovanie prebehlo bez problémov
Mesto pozemok pred sťahovaním oplotilo, vybudovalo tu verejné osvetlenie, na pozemok priviedlo elektrinu, vodu a kanalizáciu.
Pozemok manželov Oláhovcov oddelilo od sociálne slabších betónovým múrom. Celá akcia stála mesto viac ako 75-tisíc eur.
„Sťahovanie prebehlo bez akýchkoľvek problémov, v bunkách, ktoré sme premiestnili, momentálne žije šesť rodín a dvaja jednotlivci – spolu 29 ľudí,“ dodala Ságová.
Areál s unimobunkami bude podľa hovorkyne mesta skolaudovaný ako dočasná stavba na desať rokov.
Zároveň odpredajú uvoľnený pozemok majiteľom penziónu, ako kompenzáciu za doterajšiu škodu a problémy, za symbolické euro .
Majiteľovi penziónu sťažili podnikanie
Jaroslav Oláh sa k téme odmietol vyjadriť, po dcére odkázal, že sa s médiami nebude baviť.
Pred niekoľkými rokmi pre MY Trenčianske noviny povedal, že umiestnenie kolónie buniek s neprispôsobivými občanmi mu výrazne sťažilo podnikanie, v jeho reštaurácii mu klesla tržba tak, že sa dostal do straty. Klientela, skladajúca sa zo zahraničných turistov, sa podľa neho kvôli unimobunkám vytratila a z jeho penziónu sa stal robotnícky hotel.
„Úplne to zastavilo celý môj podnikateľský zámer,“ sťažoval sa Oláh v roku 2005, keď mesto unimobunky v susedstve penziónu postavilo.
Konfliktov na novom mieste ubudlo
Názory obyvateľov unimobuniek na sťahovanie sa rôznia, Rudolfovi Pražienkovi sa na novom mieste páči viac, podľa neho je na novom mieste väčší pokoj.
„S pánom Oláhom boli konflikty, niektorí ľudia mu robili zle, trhali plot, nadávali mu. Odkedy sme sa presťahovali, už sem nechodia ani policajti, nepočul som, že by boli nejaké problémy,“ povedal Pražienka.
Marián Rozkydal sa posťažoval na prístupovú cestu a iné nedostatky.
„Je to na figu, cesta je neposypaná, nedá sa chodiť. Nesvietia tu svetlá, dva dni sme mali zamrznutú vodu. Aj som písal na úrad, ale nič, žiadna ochota. Predtým ako nasnežilo sa tu dosť práši, po ceste jazdia kamióny. Je to rovnaké,“ povedal Rozkydal.
Problém väčších miest
Podľa hovorcu Združenia miest a obcí Slovenska Michala Kaliňáka je problém s ubytovaním sociálne slabších obyvateľov najvypuklejší vo veľkých mestách.
„V menších obciach kvôli silnej solidarite podobné problémy neexistujú, ľudia sa tu poznajú celé generácie a naj-slabším dokážu susedia pomôcť.
Čím viac sa snažia niektoré samosprávy pomôcť, tento problém sa im navyšuje. Dávajú tak avízo ostatným ľuďom, aby sa presťahovali do ich mesta a zrazu zistia, že rozpočet už nedokáže pokryť neustále rastúci počet odkázaných osôb,“ povedal Kaliňák.
Riešením podľa neho je, aby každé mesto v rámci svojich možností vytváralo sociálne slabším čo najlepšie podmienky.
