TRENČÍN. Silné mrazy a bohaté sneženie, ktoré zasiahlo Považie od začiatku roka je javom, ktorý sa vyskytuje menej často, nie je ale vylúčené. Jednu z najsilnejších zím Slovensko zažilo pred tridsiatimi rokmi.
12. januára 1987 vyhlásilo vtedajšie ministerstvo školstva celoplošné kalamitné prázdniny. Snehové záveje dosahovali miestami až dva metre, sneh spôsoboval meškanie verejnej dopravy a zásobovania, prácu obmedzili aj na úradoch.
Prázdniny trvali týždeň
Ich vyhlásenie bolo reakciou na množstvo snehu, ktoré Slovensko zasypávalo, väčšine študentov znemožňovalo prísť do školy načas. Kalamitné prázdniny vyhlásili v pondelok a trvali do konca týždňa.
„Do práce chodievam peši a nebola to sranda. Autá vtedy nechodili, sem-tam nejaký idúci pešky, a jednou z nich som bola aj ja,“ zaspomínala si zástupkyňa riaditeľa Gymnázia Ľudovíta Štúra v Trenčíne Jarmila Ridošková, ktorá do práce dochádza zo Zámostia. „Decká do školy meškali, ale poprichádzali – možno taká polovička, pretože všetky autobusy meškali. V škole sme sa radili, čo bude ďalej, nakoniec prebehlo krátke vyučovanie a deti sme poslali domov s tým, že sa uvidí, čo bude na druhý deň,“ priblížila Ridošková.
Podľa historika Jozefa Žatkuliaka závan snehu dorazil v noci na 12. januára. „Býval som vtedy v Petržalke, dá sa povedať že absolútne eliminoval možnosti nejakej dopravy alebo presunov. Na uliciach boli niekde na rohoch až dvojmetrové záveje,“ povedal historik, podľa ktorého sa množili aj problémy so zásobovaním.
Sneženie privítali najmä na horách, v januári 1987 sa lyžiarskeho výcviku zúčastnila Ivona, toho času prváčka na strednej škole. „Boli sme zbalení a čakali sme, pretože sa hovorilo o možných kalamitných prázdninách. Keď nám to oznámili pred nastúpením do autobusu, nastala revolúcia, hádzali sme sa do snehu, vykrikovali. Čertovica odvtedy šťastnejších pubertiakov nezažila,“ povedala.
Podobne veľkú radosť z prázdnin by dnešní stredoškoláci pravdepodobne nemali, desí ich najmä dobiehanie učiva. „Určite by nás to potešilo na dva dni, možno týždeň, dobiehať potom ale to učivo – no, neviem,“ priznal obavy Michal z Gymnázia Ľudovíta Štúra. „Ja by som na ne reagovala veľmi zle. Keďže sme v maturitnom ročníku, bolo by to dosť náročné, a vymeškávať teraz zo školy je úplne zlé, nemali by sme z toho radosť,“ vyznala sa maturantka Katarína.
