TRENČÍN. Na druhý sviatok vianočný opustil svojich najbližších Viliam „Willy“ Weber. Muž, ktorý počas celého svojho života šíril okolo seba humor, optimizmus a dobrú náladu. Willy Weber bol od roku 1989 jedným z tvorcov stoviek kreslených vtipov legendárnej dvojice Weber – Vrtík, ktorá dokázala rozosmiať priaznivcov humoru všetkých generácií. Svoje humoristické nápady prezentovali s úspechom na výstavách doma i v zahraničí. Willy Weber žil a tvoril predovšetkým v Trenčíne, ale aj v Kálnici.
Všestranný človek plný nezlomného optimizmu
Viliam „Willy“ Weber sa narodil 16. januára 1966 v Trenčianskych Tepliciach. Po skončení Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Dubnici nad Váhom pracoval pôvodne ako elektrikár. Už v študentských rokoch mu „prischla“ prezývka Willy, ktorú začal používať ako svoj umelecký pseudonym.Od roku 1989 sa spolu s Tiborom Vrtíkom špecializovali na kreslený humor so sprievodným textom, ktorý bol založený na dvojzmyselných a slovných hračkách.
Snažil sa úplne vyhýbať politickej satire, pretože nechcel ľudí rozdeľovať na protichodné tábory. Túžil, aby humor ľudí spájal a výborne si pri ňom oddýchli a zabavili sa. „Zbožňoval som jeho štýl humoru aj v bežnom živote. Kresba v našom prípade nebola dominantná. Podstatnou bola vtipná myšlienka, pointa, ktorá bola v našom prípade na 98 percent textová,“ povedal autor kreslenej časti vtipov Tibor Vrtík.
Prezident Klubu nespravodlivo plešatých
V roku 1993 založil a stal sa „samozvaným a doživotným prezidentom“ recesistického Klubu nespravodlivo plešatých združujúcich plešatých ľudí nielen z nášho regiónu. Klub organizoval zábavné kultúrno-spoločenské akcie, výstavy kresleného humoru, turistické pochody, súťaž Mr. Plešina s mnohými disciplínami i futbalové turnaje. Willy napísal aj text pre hymnu Klubu nespravodlivo plešatých, ktorého členmi bol aj prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella, speváci Peter Lipa a Vašo Patejdl, herec Peter Bzdúch či futbalový brankár Alexander Vencel ml.
Viliam „Willy“ Weber pôsobil aj ako novinár. Dva roky sa venoval písaniu spravodajských reportáží, písal aj pre Trenčianske noviny, pôsobil tiež v regionálnom športovom týždenníku. Priaznivci humoru si ho doteraz spájajú predovšetkým s humoristickým časopisom Woloviny bez ofiny.
V roku 2000 vydal humoristický román z vojenského prostredia Bol som Puchna XIII., v ktorom skvelým spôsobom popísal svoje nezabudnuteľné spomienky na roky strávené na základnej vojenskej službe na juhu Čiech v Novohradských horách v pohraničnej rote Cetviny.
V posledných rokoch pôsobil ako úspešný liečiteľ. Liečil aj niektorých hokejistov Dukly Trenčín, pomoc ponúkol aj pri liečení pilota formuly 1 Michaela Schumachera, organizoval mnohé liečiteľské semináre. Systém liečenia prostredníctvom doteraz neznámych energii popísal v knihe Niekto to povedať musí.
