Pondelok, 22. apríl, 2019 | Meniny má Slavomír

Ľudskosť je krásno, ktoré dekoruje náš život

Trenčiansky rodák, spisovateľ Jozef Matejka pracuje už 16 rokov ako lekár na Malte. Na Slovensku a v zahraničí mu vyšlo sedem kníh – píše básne, ale aj knihy pre deti.

Jozef Matejka žije už 16 rokov na Malte.Jozef Matejka žije už 16 rokov na Malte.(Zdroj: ARCHÍV J. MATEJKU)

Ste lekár a básnik, 16 rokov žijete v zahraničí – na Malte. Kto bol skôr – Jozef Matejka – lekár, alebo Jozef Matejka – básnik a spisovateľ?

Rodák zo Zlatoviec, narodil sa ako najstarší zo štyroch detí. Po absolvovaní základnej a strednej školy v Trenčíne odišiel študovať do Bratislavy na Lekársku fakultu Univerzity Komenského, kde v roku 1973 promoval. Titul PhD. obdržal na Univerzite J. E. Purkyně v Brne v roku 1985. Lekársku prax vykonával v Bratislave (NsP Kramáre a NsP Ružinov) a v Dunajskej Strede. Je druhýkrát ženatý, má tri deti. Od roku 2000 je obyvateľom Malty.

- Ako chlapec som prečítal veľa kníh, spomínam si na knihy Karla Maya a jedného z jeho zálesákov, tuším to bol Dlhý Davy, ktorý rozprával vo veršoch. Už tu ma zaujala ľúbozvučnosť rýmovania. Potom na strednej škole som sa stretával pri štúdiu angličtiny s veršovanými hrami Shakespeara a to ma veľmi oslovilo. Takže svoje prvé básne som fakticky začal písať na strednej škole. Skôr som teda začínal ako básnik, i keď to boli viacmenej básne do šuflíka. Potom som sa venoval skôr medicíne. Tu na Malte, teda od roku 2000, som sa začal opäť venovať písaniu a konečne už i publikovaniu svojich prác.

Karel Teige, významný český teoretik výtvarného umenia, raz povedal, že básnik je ten, komu nebolo ukradnuté detstvo. Aké bolo to vaše?
- Na svoje detstvo mám tie najkrajšie spomienky. Mal som to šťastie, že som žil v usporiadanej, milujúcej rodine. Žili sme relatívne skromne. Moji milovaní rodičia boli robotníkmi, ale netrpeli sme žiadnou biedou, vždy sme mali, čo sme potrebovali. Preto sa tak často v svojich básňach vraciam k svojim rodičom, rodisku, kamarátom, Trenčínu, pretože toto boli faktory, ktoré formovali moje vnútro, vzťah k životu, moje presvedčenie, rozhodnutia a hlavne lásku k človeku.

Ako ste v sebe objavili básnika, spisovateľa? Čo vás k tomu podnietilo?
- Ťažko definovať dôvody. Celý doterajší svoj život si zapisujem do svojej pamäti, všetky tie nádherné okamžiky, udalosti, ktoré sa mi v živote prihodili, všetky tie krásne miesta, ktoré sa mi podarilo navštíviť, ale i všetky tie utrpenia, ktoré som zažil, či už osobne, ale hlavne ako lekár so svojimi pacientmi.

Cítil som počas celej mojej dospelosti, ako to všetko driemalo vo mne, že mnoho z toho musím dostať von, položiť to na papier, či už vo forme básne, alebo prózy, že by to mohlo ľudí zaujať, potešiť, ukázať im, že sú i horšie trápenia v živote čo postihujú iných, než často to ich vlastné.

Prečo ste si vybrali povolanie – prácu lekára?
- Už asi v 8. triede ZŠ som nadobudol vnútorné presvedčenie, že chcem byť v budúcnosti lekárom. Zrejme sa veľkou mierou pod to podpísala i smrť mojej milovanej babičky v tom období. Odvtedy som išiel iba za týmto svojím cieľom a patrím k tým šťastlivcom, ktorý svoj životný cieľ aj dosiahli. Keď ma niekedy prepadla v sne predstava, že nebudem lekárom, tak som sa potil strachom. Takže z tohto pohľadu hodnotím svoje povolanie jednoznačne ako poslanie.

Vo vašich básňach často rezonuje láska k domovu, k rodnému kraju. Logická je preto otázka – prečo ste odišli do zahraničia?
- Budem úprimný. V období, keď som dostal ponuku ísť pracovať na Maltu, som si zakladal novú rodinu a potreboval som peniaze. Na Malte bol v tom období môj zárobok niekoľkokrát vyšší než na Slovensku, tak som nemal čo riešiť. Musím ale povedať, že keď som odchádzal, teda po tých siedmich rokoch samostatného Slovenska a videl som, kam sme sa to dostali, tak ma to veľmi vytáčalo. I keď sa čo-to neskôr ďalšími vládami napravilo, politická situácia na Slovensku ma stále neuspokojuje. Môžete mi veriť, odchádzalo sa mi ťažko, pretože k svojej domovine mám naozaj vrúcny vzťah a nikdy mi predtým ani len nenapadlo, že raz budem slúžiť v inej krajine, odovzdávať jej svoje vedomosti a skúsenosti.



Čo vám v zahraničí najviac chýba?
- Na Maltu sme prišli v roku 2000, život tu nie je zlý. Ľudia sú tu vcelku milí, ochotní poradiť a pomôcť, ale pri tom všetkom, aký som ja komunikatívny typ, sme si za naše celé obdobie života na Malte dokázali nájsť iba dve maltské rodiny, s ktorými sme sa dôvernejšie zblížili a sem-tam sa navštevujeme.

Pochopil som, že sme tu pre nich stále cudzincami. Nikdy sa mi nestalo, aby nás niektorý z nich pozval k sebe na víkend. Toto nám najviac chýba, to krásne behanie po návštevách, po rodine a kamarátoch u nás doma na Slovensku.
Tu by som veľmi rád apeloval na našich ľudí, aby si udržali toto krásno čo najdlhšie, tie ľudské, často i rodinné odcudzenia, ktoré často pozorujem v západných krajinách, tak toto nám ozaj netreba. Veď to je to krásno, ktoré dekoruje celý náš život. Práve vo vianočnom období si neraz položím otázku, čo tu ešte robím, prečo už nebežím domov, tam, kam ma to ťahá čoraz viacej, ale to sa už pridružia iné skutočnosti, ako dcérine štúdiá a zase sa niečo posúva. Život je krásny, ale niekedy i smutný v svojej premenlivosti.

Trávite Vianoce v zahraničí – ako sa líšia od tých trenčianskych?
– Tieto Vianoce zostávame na Malte a viem, že manželka nám aj tu pripraví pravé slovenské Vianoce. Presne také, na aké sme zvyknutí. V tomto zásadný rozdiel nepocítime, no tá clivota a nostalgia za domovom, za svojimi najbližšími, tá je obzvlášť počas týchto sviatkov veľmi hlboká, ba až deprimujúca, na to sa jednoducho nedá zvyknúť.

No strata krásy Vianoc na Malte je pre mňa osobne v tom, že im tu chýba ten belostný sneh, i keď viem, že i u nás na Slovensku to v posledných rokoch už nie je so snehom tak, ako bývavalo.
Za tých 16 rokov, čo sme tu na Malte, nás iba raz prekvapila biela perina, a to iba tak asi na dve hodiny, keď napadli krúpy, ktoré sa však rýchlo aj roztopili.

Približne 98 percent obyvateľov Malty sa hlási ku kresťanstvu. Sú Vianoce podobné tým našim?
- Slovenské Vianoce sú akoby honosnejšie, intímnejšie a hlavne dlhšie, pretože tu na Malte trvajú Vianoce vlastne iba 25. decembra, teda na Christmas Day.

Začínajú sa až po polnočnej omši 25. decembra na ten ich Christmas Day, keď má zvyčajne celá rodina spoločný obed, po ktorom si spravidla odovzdávajú darčeky, teda nie až na ten ďalší deň, teda 26. decembra, ktorý sa volá Boxing Day. Ten je už vlastne pracovným dňom, samozrejme, keď to nepripadne na víkendový deň.

Človek si môže v zahraničí občas domovinu idealizovať, zabúda na veci, ktoré nefungujú. Aký je Trenčín z Malty?
– Na Slovensko a do Trenčína sa dostaneme tak dvakrát za rok. Teším sa, samozrejme, každej návšteve a obzvlášť svojho rodného Trenčína. Samozrejme, tomu sa človek nikdy nevyhne, aby si neidealizoval svoju rodnú krajinu, obzvlášť keď si ešte o sebe myslí, že je tak trochu básnik či spisovateľ. Možno som mal viac šťastia než iní a doteraz sa mi podarilo spoznať asi 30 krajín. Nikde to nie je ideálne, nehovorím o mnohých dnešných maltských cestách.
Tiež by potrebovali, aby kráľovná Alžbeta prišla na Maltu častejšie, keď dali do poriadku aspoň tie hlavné cesty, no a teraz sa zase niečo opraví, keď budú od januára vedúcou krajinou Európskej únie.

Tak isto kdekoľvek na svete nájdete ilegálne skládky odpadu, neporiadok a podobne tak ako aj u nás doma. Stále však platí, že za všetkým sú ľudia.
Porovnávam a mám pocit, že aj na Slovensku sa veľa vecí zmenilo k lepšiemu, no myslím si , že keby všetky naše vlády neboli predovšetkým také seba obohacujúce sa, asi by sme mohli byť už ďalej vpredu, teda krajší, vyspelejší, hrdší na svoje Slovensko, Trenčín a všetky tie krásy, čo nás obklopujú a okolo ktorých chodíme niekedy, žiaľ, dosť nevšímavo.

Čo vás dokáže potešiť?
- Musíte byť dlhšie v zahraničí, aby ste sa vedeli potešiť takým veciam, že konečne čistia hradnú skalu od nánosových drevín a tráv, že konečne zhodili tu železnú ochranu pri vstupe do hradu , ktorá ho tam špatila. Tešiť sa z nového mosta, čo už funguje v Trenčíne alebo kdekoľvek na Slovensku, jednoducho, keď vidíte, že sa ide dopredu k lepšiemu. Trochu zvýšeného sebavedomia v tomto smere by nám nezaškodilo.

Ako vnímate s odstupom času a kilometrov mesto, ľudí? Mení sa? Aká je to zmena?
– Teším sa z každej novoty, ktorá ma v ňom privíta, v čom zase skrásnel, čo nové, pekné sa postavilo, urobilo, dosiahlo.
Myslím si, že Trenčín za tie roky, čo sme preč, skrásnel a som nesmierne pyšný, keď prechádzam námestím a stretávam čoraz viacej skupín ľudí hovoriacich či už nemecky, alebo už aj anglicky, čo si prišli pozrieť náš vychýrený hrad a jeho krásne podhradie.

Ubezpečujem vás, že si to Trenčín, ale i mnohé ďalšie slovenské mestá, hrady a zámky plne zaslúžia.
Že by ľudia boli menej šťastní než v minulosti, nebadám, ba mám pocit, že to ide síce pomalšie, ale predsa len k lepšiemu. Takže, moji milí Trenčania, ale i Slováci, chce to viacej sebavedomia, nie sme na tom vôbec zle v porovnaní s okolitým svetom. Máme celkom krásne, pohodlné životy a tak vám radšej nebudem nič hovoriť o tom, ako žijú ľudia v jednom z najväčších slamov na svete v Kibere v Nairobi, teda v Keni, pretože by ste im hneď chceli poslať niečo z vášho platu a polovicu z vašich vianočných darčekov.

Samozrejme, že nie som so všetkým na Slovensku, ale i v Trenčíne spokojný, viem, že by sa dalo viac spraviť a hlavne by sa malo rýchlejšie postupovať v niektorých veciach, ako je napríklad výstavba diaľníc, ale zostáva nám veriť, že sa toho raz predsa len dožijeme.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  2. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť
  3. Až vďaka chorobe objavila svoj talent
  4. Pre učiteľov je dôležité, aby sa navzájom inšpirovali
  5. Vie sa vaša pokladnica spojiť s finančnou správou?
  6. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie
  7. Jozef Miloslav Hurban sa dostal do vesmíru
  8. Čo robí dobrého zamestnávateľa dobrým?
  9. Bulharsko: Najlepšie miesta na dovolenku pri mori
  10. 7 kritických situácií na cestách. Ohrozujú každého vodiča
  1. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  2. Bim Challenge 2019
  3. Čerpacie stanice OMV Slovensko budú otvorené aj počas sviatkov
  4. Z Fondu malých projektov je možné získať až 50-tisíc eur
  5. Grilovacia sezóna je zahájená!
  6. Moderné bývanie v Žiline v 30-tych rokoch 20. storočia
  7. Čerpačky OMV na Slovensku majú dvere otvorené aj počas sviatkov
  8. Funkce pro Slovensko: navigace na čísla popisná i bez ulic! Mio
  9. Projekt CEC spojil študentov ekonomických univerzít troch štátov
  10. Kúzlo pravidelného investovania
  1. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019 18 948
  2. Bulharsko: Najlepšie miesta na dovolenku pri mori 12 547
  3. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť 9 045
  4. 7 kritických situácií na cestách. Ohrozujú každého vodiča 8 628
  5. Čo upiecť na Veľkú noc? 5 skvelých dezertov Adriany Polákovej 6 873
  6. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie 5 425
  7. Vie sa vaša pokladnica spojiť s finančnou správou? 4 388
  8. Pre učiteľov je dôležité, aby sa navzájom inšpirovali 3 656
  9. Až vďaka chorobe objavila svoj talent 3 473
  10. Čo robí dobrého zamestnávateľa dobrým? 3 079

Hlavné správy z MY Trenčín

Nad Bradlom poletí formácia lietadiel štyroch štátov

Vzdušnú poctu generálovi vzdajú stíhacie a dopravné stroje v 12-člennej zostave leteckých síl Slovenska, Českej republiky, Francúzska a Talianska.

Na snímke príslušníci čestnej stráže počas celoslovenskej spomienkovej slávnosti pri príležitosti 99. výročia tragickej smrti generála Milana Rastislava Štefánika na Bradle.

Ryby si vedia odchovať aj sami, občianske združenie sa stará o niekoľko menších rybníkov (+FOTO)

Členovia združenia Bôrik v uplynulých dňoch robili výlov na jednom zo svojich revírov.

Prvou sieťou nahnali ryby do prednej časti rybníka. Túto sieť držali zapichnuté koly.

Ochutnajte sladkú caltu. Na hornej Nitre patrila k tradičným veľkonočným jedlám

K typickým veľkonočným jedlám na hornej Nitre patrila sladká calta. Nechýbali ani údeniny či domáci chren.

Calta patrila k tradíciám na hornej Nitre.
Myjava (v žltom) hrala s Domanižou.

FOTO: Novorodenci z trenčianskej a myjavskej pôrodnice

Prinášame vám prehľad novorodeniatok, ktoré sme odfotili v trenčianskej a myjavskej pôrodnici. Ich fotky boli zverejnené v MY Trenčianskych novinách.

V oravských pôrodniciach je dlhodobo vysoká pôrodnosť.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Plot rozdeľuje Nitranov, jedni ho chcú, druhí nie. Oficiálne chráni zeleň

Pletivo za tisíce eur má chrániť zeleň. Postavili ho však najmä kvôli parkovacím miestam.

Noc horských záchranárov z Malej Fatry. Z jednej akcie museli ísť do druhej

Horskí záchranári pomáhali vyčerpaným i strateným turistkám zo zahraničia.

Vybrali SME

Už ste čítali?