DOLNÁ SÚČA. Ako každého malého chlapca na dedine, i Pavla Straku to od malička ťahalo na futbalové ihrisko.
„Od malička som inklinoval k futbalovej lopte, ale v mojich žiackych rokoch sa futbal mohol začať hrávať súťažne až od dvanástich rokov. Tak som loptu naháňal s kamarátmi na ulici a na súťaž som si musel trocha počkať. Ale zahral som si postupne od žiakov po dorast a keď prišiel čas, putoval som na povinnú vojenskú službu do Domažlíc, kde mi dali možnosť hrávať za mužov. Ešte som ale nebol ani zaregistrovaný v tamojšom klube a v druhom prípravnom zápase som si vážne poranil koleno, čo znamenalo futbalovú prestávku.
Po základnej vojenskej službe som ešte hrával za Dolnú Súču, ale problémy s kolenom neprestávali. Prešlo to až do takej miery, že som musel podstúpiť operáciu kolena. Keďže v tej dobe bola operácia kolena dosť vážna vec, prišla nútená rozlúčka s aktívnym futbalom,“ začal svoj životný príbeh Pavol Straka.
Tréner v rodnej obci
Síce ako aktívny futbalista Pavol Straka nemohol pokračovať, na ihrisko ho to však lákalo stále. Na prvý angažmán si tréner z Dolnej Súči spomína doteraz.
„Kamarát vtedy viedol dorast v rodnej obci a oslovil ma s ponukou prevziať po ňom trénerskú taktovku. Bez váhania som to prijal, a tak som sa stal zo dňa na deň trénerom dorastu v Dolnej Súči. Vtedy som ešte nevedel, že ma trénerská píšťalka bude sprevádzať po celý čas. S vtedajším predsedom klubu Jozefom Hupčíkom sme podpísali zmluvu a odvtedy som neustále na ihrisku.
Začínal som bez skúseností a bez vzdelania, ale ak chcete trénovať a niečo hráčov naučiť, musíte sa aj vzdelávať. Tak som postupne absolvoval trénerské školenia, kde som získaval potrebné vzdelanie a kvalifikácie trénera až po 2 triedu. Po rekvalifikácii sa tomu teraz hovorí „EURO A“ licencia.“
Prestup do TTS
Z rodnej obce viedli trénerské kroky P. Straku do TTS Trenčín.
„Po úspešnom roku 1988, keď som s dorasteneckým mužstvom Dolnej Súče postúpil do I. A triedy, čo je terajšia IV. liga, ma oslovila pani Supeková, vtedajšia predsedníčka klubu TTS Trenčín, s ponukou trénovať futbalovú triedu Trenčína. Ponuka ma naozaj oslovila, a tak som ju prijal. Nakoniec som tu strávil pekných 6 rokov pri žiakoch a 3 roky pri doraste. Získali sme veľa ocenení, víťazstiev, ale hlavne veľa kamarátstiev.
Práve z tohto obdobia celej mojej kariéry mám tie najkrajšie spomienky. Na množstvo hráčov, ktorých som trénoval alebo spoznal, na učiteľov, ktorí nám vychádzali v ústrety pri tréningoch, ale hlavne na trénerských kolegov: Beníčka, Lopatku, Adamca, Ančica, Gabriša, Karasa, Koroncziho, atď., všetko kvalitní tréneri a féroví chlapi. Popritom som ale vždy stihol trénovať aj Dolnú Súču. Ak to okolnosti dovoľovali, nikdy som nebol iba pri jednom mužstve. Vlastne až teraz, po dlhých rokoch, vediem len jedno mužstvo.“
Skúsenému trénerovi za takmer štyri desaťročia prešlo cez ruky veľa talentovaných hráčov. „Pôsobil som zväčša pri mládeži, kde som trénoval obrovské množstvo hráčov. Len z TTS narýchlo spomeniem mená ako Marián Zimen, Pavol Straka ml., Libor Pleva, Miloš Volešák – všetko ligoví hráči reprezentanti do 21 rokov. Postupne ale začali pre TTS zlé časy, ktoré predznamenali jej koniec. Prijal som teda ponuku z FK ZŤS Dubnica, kde som opäť viedol žiakov a dorast,“ dodal P. Straka.
Starší dorast TTS Trenčín. (zdroj: ARCHÍV P. S.)Dolná Súča – liaheň talentov
„Počas pôsobenia v Dolnej Súči sa mi podarilo vychovať i veľa hráčov, ktorí neskôr pôsobili v AS Trenčín alebo v Dubnici a dokázali sa uchytiť i v zahraničí. Popri Pavlovi Strakovi ml. a Liborovi Plevovi, ktorí patria už do staršej generácie hráčov, v dolnosúčanskom futbale vyčnievali Jakub Sedláček, ktorý momentálne hrá za AS Trenčín a je reprezentantom Slovenska do 18 rokov.
Je pohyblivý, rýchly a osobne ma veľmi teší, že sa takto uchytil. Spomínam, keď mi prišiel ako štvorročný prvýkrát na tréning. Odvtedy mi nevynechal ani jeden tréning alebo zápas. Mário Hlávek, talentovaný brankár, ktorého zradilo koleno, Michal Takáč, hral za Dubnicu a AS, Roman Holíček, ktorý momentálne pôsobí v FK Slovan Nemšová...“
Putoval na Moravu
„V roku 2010 som dostal ponuku trénovať Bylnicu v 1. B triede. Po jesennej časti mali stratu na predposledného deväť bodov. Po zimnej príprave, v jarnej časti súťaže, sme prehrali iba jediný zápas a dotiahli sme sa až na piate miesto. V ďalšej sezóne sme skončili na peknom 4. mieste.
Popri mužov Bylnice som trénoval zároveň aj dorast Trenčianskych Stankoviec.“
Pavol Straka s výberom športového gymnázia vo Francúzsku. (zdroj: ARCHÍV P. S.)So ženami do Ligy majstrov
Pavol Straka má skúsenosti aj z trénovania ženského družstva. Prijal ponuku predsedu a sponzora klubu pána Mrázika a začal trénovať ženy Trenčianskych Teplíc.
„Moje prvé skúsenosti so ženským futbalom sú z Dolnej Súče, kde som založili ženské mužstvo. Ale trénovať ligový káder žien je niečo iné. Keďže si vždy kladiem vysoké ciele a z družstva chcem vždy dostať maximum, nebolo to iné ani tu. My sme v tom roku dokonca bojovali o prestížnu Ligu majstrov...
Ženy boli perfektné, zanietené do futbalu, nevyplakávali, ako vedia muži, bojovníčky na pohľadanie. Tr. Teplice mali skutočne veľmi blízko k Lige majstrov, dokonca nám z Anglicka poslali aj prihlášku. Keďže sa v konečnej tabuľke zrátavali body aj s juniorkami, tak nakoniec prvé skončili Nové Zámky, kde pôsobilo veľa šikovných legionárok,“ dodal P. Straka.
„Súčasne so ženami som trénoval aj mužov Žítkovej. Keďže klub má štatút „zahraničného, slovenského mužstva“, bol zložený z piatich moravských hráčov a dvanástich slovenských. Rád na tie časy spomínam, lebo hráči sa dokázali na ihrisku vždy zomknúť a spoločne potiahnuť v ťažkých chvíľach. Naša snaha bola korunovaná postupom do vyššej triedy.“
Druhé miesto v Európe, nocľah v hodinovom hoteli
Pavol Straka sa v roku 1996 počas pôsobenia v TTS Trenčín zúčastnil majstrovstiev Európy vo futbale športových gymnázií. Pôvodne do francúzskeho Colmaru mal cestovať výber Slovana Bratislava, ale tí v tom termíne boli na turnaji v Španielsku.
„Prijali sme ponuku zastupovať na tomto turnaji Slovan. Zohnal som potrebné financie na cestu a celý realizačný tím aj s hráčmi sme sa vydali do Francúzska,“ spomína na svoj najväčší úspech P. Straka.
„Už pri nástupe bolo vidieť, že sme tam akoby nechcení a len z povinnosti, keďže išlo o majstrovstvá Európy, chceli mať zastúpenie z každého štátu. Ubytovali nás v peknom hoteli, kde bolo jedno z najdrahších ubytovaní v celom Colmare.
Oni totiž počítali, že ihneď vypadneme a pôjdeme už na druhý deň domov. Pri nástupe na štadióne, oblečení v jednoduchých bielo-červených dresoch, mi povedal lekár mužstva MUDr. Gotschal, primár ortopedického oddelenia: „Neboj sa, Paľko, oni majú toľko olova na sebe, že ich hravo porazíme...“
Tým olovom myslel množstvo reklám na dresoch. A tak aj bolo. Základnú skupinu sme vyhrali bez straty bodu, dokonca sme nedostali ani gól,“ dodal P. Straka.
„Samozrejme, s pribúdajúcimi výhrami za nami organizátori chodili, aby sme sa presťahovali do školských internátov, ktoré boli lacnejšie, ale my sme už, pochopiteľne, nechceli.“
Chlapci z TTS Trenčín, reprezentujúci Slovensko, ubytovaní v „luxusnom hoteli“ strávili v ňom šesť nocí a vychutnali si až cestu do finále. Vo finále skončil zápas 3:3, no v stretnutí nerozhodovali penalty, ale samostatné nájazdy. V nich domáci Francúzi vyhrali 5:4, a aby to nebolo jednoduché, v bráne chytali dvaja brankári, muži z 1. francúzskej ligy. Druhé miesto bolo obrovským úspechom. Na tento úspech sú iba krásne spomienky.
Najlepšia príprava je na ihrisku
„Čo sa týka hráčskeho kádra – všade sú perfektní chalani. V každom tíme sú rôzne skupiny hráčov a treba si urobiť poriadok. Každý tréner musí ovládať dobre psychológiu a až potom môže urobiť kvalitný celok. A taktiež nie som už dlhé roky zástancom dlhých a zbytočných behov počas zimnej prípravy. Najlepšia príprava je na ihrisku, s loptou. Hráča treba unaviť na ihrisku, a nie ho vyčerpať behom po nerovnom teréne, kde môže akurát prísť k zraneniu. Som rád, že metóda, ktorou sa ja riadim už dlhé roky a vždy a všade som ju preferoval, sa už posledné roky udomácňuje nielen v lige, ale už aj v nižších súťažiach.“
Popri trénovaní stihol Pavol Straka vychovať aj štyroch synov, ktorí všetci prešli športovými školami, Martin, Pavol, Marián a Michal. Z nich sa najvyššie dostal Pavol, ktorý hral 1. ligu na Slovensku, v Čechách a v Turecku, momentálne ešte pôsobí v Rakúsku.
V tomto ročníku pokračuje s trénovaním na Morave, no okrem futbalu má aj ďalšie voľnočasové aktivity.
Keďže je na dôchodku, venuje sa bylinkám a dokonca má certifikát na liečbu pijavicou lekárskou.
„V Martine som si urobil v roku 2009 certifikát a odvtedy liečim výrony členkov, narazenie svalov, tzv. „koniare“, krvné zrazeniny vzniknuté pri športe. Odozva je výborná, hráčom to pomáha k rýchlejšiemu návratu na ihrisko alebo do obyčajného života,“ dodal na záver Pavol Straka.
Futbalové zastávky: Dolná Súča, TTS Trenčín, FK ZŤS Dubnica, Ľuborča, Nemšová, Trenčianske Stankovce, AS Trenčín, Trenčianske Teplice – ženy, Púchov, Selec, Bylnica – Morava, Žítková – Morava, Starý Hrozenkov – Morava.
