Bol naozaj nádherný Štedrý deň. Perinbaba prášila svoju perinu počas celého dňa. Dedina bola zasypaná mäkkými vločkami snehu, ktoré sa jemne dotýkali zamrznutej zeme, akoby ju hladkali a šepkali o Vianociach, láske a odpúšťaní. Vonku bolo tichučko a vo vysvietených oknách blikotali farebné svetielka na stromčekoch, ktoré dokazovali, že dedina nevymrela, len sa každý schúlil domov, do tepla.
Na konároch stromov a kríkov sa trblietali iskričky, žiariace aj na snehovom koberci vianočnej nádielky. Priam nútili vrátiť sa do rozprávkovej krásy, dať sa premôcť ligotavou nádherou. Všade je sviatočné ticho, naplnené zvláštnou nehou, aké môže zavítať do domov iba cez Vianoce. S vôňou koláčov sa prelína vôňa čerstvej čečiny a napĺňa dom i srdcia radostnou pohodou a tichým očakávaním.
Každý má rád Vianoce. A mamy ešte viac. Hra na Ježiška ich baví a napĺňa. Neprekáža im, že treba stihnúť pripraviť tisíce maličkostí, lebo to vnímajú ako súčasť Vianoc.
Počas celého dňa sme aj my, deti, pomáhali. Celým domom sa rozliehali koledy, usmievali sme sa na seba a boli sme k sebe milí. Potom sme vyobliekaní čakali. Aj slávnostne prestretý stôl, vôňa jedál a ligotavý stromček čakali na premiéru. Pred večerou sme vonku zapaľovali prskavky a mama sa zatiaľ zahrala na Ježiška. Priniesla pod stromček darčeky a potom sa krútila okolo sporáka. Keď sme boli starší, pochopili sme, že darčeky nenosí Ježiško, no nikto nepokazil to nádherné čaro. Vzájomná láska, rozprávka o Popoluške s nezabudnuteľnou hudbou, ovocie, ktoré bolo v tej dobe veľmi vzácne, to všetko vytváralo atmosféru, ktorá sa zažíva len raz v roku.
Aj teraz sa v spomienkach radi vraciame do čias, keď sme boli malé deti. Stromčeky sa neskveli honosnými ozdobami, každý rok boli tie isté. Pred očami sa krútili a jagali v svetle sviečok a my sme so zatajeným dychom vnímali ich rôzne tvary, postavičky anjelov, čertov, snehuliakov. Boli pre nás očarujúce. Darčeky pod nimi mali takú moc, až nám rozjasnili oči žiarou radosti a vďaky.
Štedrovečerný súmrak prináša aj prvé zvuky vianočných kolied. Je to prekrásna chvíľa, keď sa tichým zimným večerom nesie pieseň Tichá noc, v ktorej je ukryté posolstvo Vianoc. V tomto rozprávkovom sviatku vibruje v nás nedočkavá radosť dieťaťa a s pokojom v duši a s pokorou nám prebiehajú udalosti, ktoré sú spojené s narodením malého Ježiška.
Namiesto paláca alebo drahej vily si zvolil betlehemskú maštaľ, namiesto prepychu chudobné plienky, nemal ustlané hodvábne periny, ale slamu a seno v jasliach. Vôl a osol ho zohrievali svojím dychom. Chýbali tam aj komorné a pestúnky, tejto úlohy sa vďačne ujala Mária a chudobný Jozef. A predsa, v takej chudobe a ponížení, jeho myšlienky patrili nám všetkým. Z lásky k nám sa stal človekom.
Nepokazme si tieto nádherné vianočné chvíle nespokojnosťou, závisťou a nenávisťou. Snívajme s otvorenými očami, srdcom naplneným pokojom a v myšlienkach sa vráťme do svojho bezstarostného detstva. Tajomné posolstvo Vianoc a sviatočný pokoj, ktorý napĺňa všetky kúty izby si zachovajme po celý rok, nech nás napĺňa a posúva ďalej.
