V Soblahove, v dedinke blízko Trenčína, sa hody oslavujú inak ako v okolitých dedinách. Už druhý rok sa v obci hoduje na tradičných veseliciach, takzvaných „batôžkových“, aké kedysi poznali naši predkovia. Batôžkové veselice sa kedysi usporadúvali na majeroch alebo u bohatších dedinčanov, napríklad u mlynára či bohatšieho sedliaka.
Úlohou organizátora bolo len nachystať vhodné miesto a dať všetkým na známosť, že sa bude konať zábava. O občerstvenie sa postarali samotní zabávajúci sa, a to tak, že si do „batôžkov“ nabalili čo-to pod zub. Kúsok slaninky, klobásky, koláče a iné maškrty, čo komôrka dala a, samozrejme, nemohla chýbať domáca pálenka. Takto vystrojení potom išli na zábavu a ponúkali suseda aj kamaráta. Všetko, čo si v batôžkoch priniesli, si po zábave odniesli domov – aby organizátor nemal žiadne starosti s upratovaním.
Rovnako to vyzeralo aj u nás. Viac ako 140 ľudí v krojoch, spev ľudových piesní, tóny heligóniek, bás, ozembuchov a iných nástrojov, veselá domáca muzika Cukríkovci, vôňa domácich koláčov či chuť domácej pálenky, ale najmä radosť a úsmev na tvárach ľudí, to je to, čo robí batôžkovú veselicu tým, čím je. Zdedili sme krásne dedičstvo v podobe krojov našich predkov, tak prečo ich nevytiahnuť a neskúsiť si, aké to kedysi mali naše babky, dedkovia či prababky na pravých dedinských zábavách? A aby sme sa naozaj mohli preniesť do dôb minulých, každý sa mohol odfotiť v „Babkinej kuchyni“ – fotokútiku, kde to naozaj vyzeralo ako v kuchyni u babky zo Soblahova aj s výhľadom na soblahovský kostolík a Ostrý vrch.
A keďže u nás myslíme aj na našich najmenších, aj pre nich usporadúvame batôžkovú veselicu, ale špeciálnu – detskú. Cez detské ľudové piesne, riekanky, ľudové hry, tance a kroje vedieme deti k tomu, aby na ľudové zvyky a tradície nezabudli, ale aby sa vryli do ich detských srdiečok. A možno niekedy v budúcnosti budú práve ony tie, ktoré budú zachovávať tieto zvyky pre ďalšie generácie. A ak nie, minimálne im ostanú pekné spomienky na detstvo v Soblahove.
Batôžková veselica je pravou dedinskou zábavou. Veselicou, ktorá spája, ktorá nesie v sebe myšlienku, tradíciu, ktorá zanecháva v očiach radosť a v pamäti krásne spomienky. Je niečím, čo sa ťažko opisuje, ale na čo sa s úsmevom spomína... Jednoducho, treba zažiť.
Autor: Martina Hudecová
