Streda, 30. november, 2022 | Meniny má Ondrej, Andrej

Od dievčaťa na vydaj očakávali šľachtici nepoškvrnenosť

Mladé nevesty, zima na hradoch, veľa vína, nákupy vo Viedni či drevené koníky v rukách malých detí. Každý deň na konci stredoveku prinášal zložitý život, ale aj bujaré oslavy.

Historička Tünde Lengyelová pracuje v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied.Historička Tünde Lengyelová pracuje v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. (Zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)

NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. S historičkou Tünde Lengyelovou z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave sa presuňte o pár storočí nazad. Dostanete sa na šľachtický dvor i za múry hradov a zámkov a nazriete do bežného života šľachty v 16. až 18. storočí. Aj oni sa chceli pekne obliekať, zabávať, vzdelávať a zaujímavým spôsobom tráviť svoj voľný čas.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aj oni mali svoj denný rozvrh, dbali na hygienu a chceli si niečo dobré zajesť. A priznajme hneď na úvod, muži si už v stredoveku užívali viac. Milovali poľovačky, cesty do cudziny a spoznávali okolitý svet. A manželské nevery? Fungovali tiež...

SkryťVypnúť reklamu

V stredoveku na nudu nemali čas

Pýtate sa, či by ste sa v stredoveku nenudili? Nemali by ste internet, neboli závislí od facebooku a televízie a márne by ste hľadali každodenného partnera – mobil. Nie, určite by ste sa nenudili. Mali by ste iné problémy. „Súčasný človek by pri výraznom časovom posune dozadu musel neustále premýšľať, ako vôbec prežiť. My si dnes už nedokážeme predstaviť život bez elektriky či kúrenia. Musel by rozmýšľať, že už onedlho je tma a musím si zabezpečiť svetlo a nejakým spôsobom zakúriť,“ usmiala sa Lengyelová.

Myseľ súčasníka by bola v stredoveku zamestnaná natoľko, že by mal iné problémy ako dnes. Musel by siahnuť na dno svojich možností a schopností, aby sa v tej dobe dokázal adaptovať a aby vôbec prežil. „Život bol fyzicky omnoho náročnejší ako v súčasnosti. Bola iná doba, často vojnové a náboženské nepokoje, celkovo iné podmienky a mnohým by sa otvorili oči, ako ľudia museli tvrdo žiť,“ uviedla skúsená historička. Boj o holý život by bol v dobe stredoveku pre zhýčkaného človeka súčasnosti veľmi náročný.

SkryťVypnúť reklamu

Čítala súkromné listy staré 400 rokov

Tünde Lengyelová mala možnosť čítať množstvo súkromnej partnerskej komunikácie starej stovky rokov. Jedine listová forma dokázala spojiť milujúcich sa ľudí, ktorí nemali telefóny ani e-maily.

„Prečítala som obrovské množstvo korešpondencie. Niekedy mám pocit, že som vlastne ľuďom liezla nepatrične do súkromia. Čítať cudzie listy asi nie je pekná vec. Ale sú to listy staré 300 – 400 rokov. Snáď mi to tí ľudia odpustia,“ usmiala sa. Listy a výmena informácií v nich sú dnes zlatou baňou pre historika, ktorý nemusí poznatky lúskať iba z oficiálnych dokumentov. Napriek tomu že doba, ktorú v uplynulom období historička skúmala, je v textoch dosť prudérna na chúlostivé otázky a intímne vyjadrenia či sexualitu.

„Preberali sa aj intímne otázky, ale určite nie tak, ako dnes. Skôr vo forme častí textov alebo drobných poznámok. Vojaci si v táboroch rozprávali aj o narodení detí. Jeden z nich, ktorého manželke sa rodili iba dcéry, jej v liste napísal, že musia nájsť nejaký iný spôsob, keď sa im rodia iba dievčatá. Tieto intímne sféry riešili najskôr vojaci medzi sebou zrejme vo večernom rozhovore,“ usmiala sa historička.

SkryťVypnúť reklamu

Fyzické násilie v manželstvách už v stredoveku

Zaľúbené listy neboli výlevom citov, ale napriek tomu cit v nich bol. „V listoch sa vyjadrovala vzletným spôsobom úcta a láska k partnerovi alebo partnerke. Niekedy to pripomína klišé, lebo z iných zdrojov vieme, že to manželstvo bolo nefunkčné alebo veľmi zlé,“ uviedla. V niektorých manželstvách už v stredoveku dochádzalo k fyzickým kontaktom a bitkám.

Ak by človek nepoznal ďalšie dokumenty, tak by si myslel, aké vzorné manželstvo to bolo. „Už aj v tej dobe si však písali aj erotické listy, ale v minimálnom počte. Doba takým textom nepriala. Ak o takých témach ľudia hovorili, určite si o nich nezvykli písať. Alebo písali zakryto a slušne,“ usmiala sa Lengyelová. Počas vojenských povinností mužov prevzali ženy na seba veľkú zodpovednosť. V období protitureckých bojov získali ženy nové postavenie.

„Ženám muži zverili svoje panstvá, dvory i kaštiele. Panstvá tvorilo aj niekoľko dedín, najväčšie z nich ich mali stovky. Ženy dbali na to, aby všetko fungovalo. Dostali sa na vyšší intelektuálny stupeň. Boli šikovné, vzrástla ich gramotnosť. V mene manžela dokázali panstvá riadiť,“ pokračovala historička.

Aj šľachta vstávala skoro ráno

Obyvateľstvo vstávalo v stredoveku zavčasu. Krátko po piatej. „Využívali denné svetlo a nechceli zbytočne páliť sviečky. Do zotmenia chceli stihnúť čo najviac. Nasledovala drobná hygiena. Umyli si tvár, ženy sa učesali, muži si upravili bradu. Pomáhalo im aj služobníctvo. František II. Rákoci vyžadoval, aby ho obliekal sluha,“ podotkla historička.

Ženské oblečenie bolo zložitejšie, bolo treba uväzovať, šnurovať a služobníctvo muselo byť vždy poruke. Šľachtic sa potom zúčastnil bohoslužby. Niektorí mali vo svojej izbe malý oltárik, iní chodievali do kaplniek a kostolov. Záviselo to od zbožnosti alebo sviatočnosti dňa.

„Začiatkom 17. storočia začínajú raňajkovať okolo siedmej – ôsmej. Ráno sa jedla väčšinou slanina a chlieb, studená pečienka. Muži ju zapili pálenkou. Dovtedy ráno nejedli. Obedovali už o desiatej hodine a večerali o sedemnástej. V 16. storočí bolo stravovanie zamerané na dve hlavné jedlá denne, v 17. storočí sú už tri hlavné jedlá. V strave dominovalo v tomto období mäso,“ uviedla.

„Švédske stoly“ na šľachtickom dvore

Obed bol pre šľachtu spoločenskou udalosťou. Stolovanie malo veľmi prísne reguly vrátane zasadacieho poriadku.

„Bežný obed pre šľachtica bol pripravený v podobe 6 – 12 mís s rôznymi druhmi jedla. Jedlo sa prevažne mäso. Keď bol pôst, nastúpili ryby, raky a morské potvorky, ktoré boli luxusnou zložkou,“ podotkla Lengyelová. Hlavnou prílohou k mäsu bol chlieb a rôzne obilné kaše. Každý zo šľachtického rodu si v lavórikoch poumýval ruky a z mís im služobníctvo naložilo to, čo im išlo najviac na chuť. Nalievači vína stále striehli, aby pohár nebol nikdy prázdny. Víno pili vo veľkom množstve. Po obede zvykli šľachtici prijímať návštevy a vybavovať korešpondenciu. Večera bývala niekedy bohatšia ako obed. Prichádzali hostia, ktorým sa ponúklo to najlepšie, čo mali.

„Pili sa najkvalitnejšie vína. Zábavy s naj-vzácnejšími hosťami sa konali dlho do noci. Nechýbala hudba, tanec i spev, doslova do odpadnutia,“ priblížila Tünde Lengyelová bujarý život šľachty.

Mnohí šľachtici boli umelecky nadaní

Šľachtici milovali poľovačku, rybárstvo, bojové umenie a jazdectvo. „Už malí chlapci dostávali poníky. Od piatich rokov chodili deti do školy alebo mali svojich súkromných učiteľov. Ak boli deti umelecky nadané, našli si učiteľa, ktorý ich vzdelával v maľovaní alebo hudbe,“ pokračovala Lengyelová. Mnohí šľachtici boli hudobnými virtuózmi, dokázali aj skvele komponovať.

V šľachtických rodinách mal v kaštieľoch väčšinou každý svoju komnatu. Boli tu pánske sídla i ženské sídla, kde sa sústreďovala pani dvora so slúžkami a svojimi deťmi. Väčšie šľachtické rody, napríklad Esterháziovci, mali aj vyše dvesto ľudí. V kuchyni varilo sedem – osem kuchárov, na dvore množstvo služobníctva a ľudí v stajniach. Dvor turčianskeho zemana bol, samozrejme, omnoho menší. „Ten mal kúriu s dvoma miestnosťami, jedného paholka, ktorý mu obriadil koňa. Rozdiely od aristokratickej domácnosti až po zemana boli obrovské,“ uviedla.

Pred kiahňami utekali na hrad

V 2. polovici 16. storočia odštartovala šľachta výstavbu kaštieľov, ktoré pre ňu boli pohodlnejšie ako hrady. „Hrady boli síce na bezpečných miestach na kopcoch a mali nedobytné hradby, ale boli studené. Často mali problém s vodou, niekde neboli ani studne. A hlavne ich morila pretrvávajúca zima,“ uviedla historička.

Túžba po kráse, pohodlí a esteticky peknom prostredí šľachtu presúvala z hradov do kaštieľov. S oneskorením voči Západnej Európe sa tento spôsob života infiltroval aj do Uhorska. Šľachtici študovali v Nemecku i v Taliansku. Videli tu niečo nové, chceli to mať aj oni. „Nové kaštiele boli obohnané vodnou priekopou, mali múry. Stačilo to síce proti zlodejom, ale nie proti väčšej vojenskej sile. V dobrej kondícii si preto niektoré rody udržiavali aj hrady, aby sa v prípade nebezpečenstva zbalili a našli tam úkryt. Utekali tam pred vojenským nebezpečenstvom, ale aj pred epidémiou kiahní. Kaštiele boli budované ako miesta na pohodlné bývanie,“ vysvetlila.

Hrávali sa s loptami a drevenými koníkmi

Hoci sa o malé deti šľachticov počas dňa starali ľudia na to určení, rodičia sa svojim deťom venovali. Ladislav Rákoci si do svojho denníka poznamenal, že so svojou dcérou hrával loptové hry.

„Jedinú dcéru zobral so sebou aj na pole, aby sa tam s ňou mohol hrať. Mal ju veľmi rád a venoval sa jej. Neskôr ju učil aj hospodáreniu. Zanechalo to v nej aj stopu. Už ako dospelá dokázala Alžbeta Rákociová úplne zhumpľované majetky svojho manžela pozdvihnúť na absolútne prosperujúce,“ uviedla Lengyelová.

Deti nasledovali väčšinou tesne jedno za druhým po 1,5 – 2 rokoch. Mávali aj spoločnú dojku. „Chlapcov od malička viedli k jazde na koni, ale aj o staranie sa o zviera, zaúčali ich bojovým umeniam. Dievčatá učili najmä vyšívať,“ pokračovala. V rukách najmenších sa často objavovali hračky. Lopty, bábiky a drevené koníky a šabličky. Z cisárskeho dvora vo

Viedni nosili otcovia deťom trúbky a malé bubníky. Do štvrtého roku života boli dievčatá oblečením takmer nerozoznateľné od chlapcov. Pobehovali v košieľkach. Po štvrtom roku života ich už obliekali ako „malých dospelých“.

Záletníci boli už v stredoveku

Od vydávajúceho dievčaťa sa očakávalo a vyžadovalo, že bude panna. „Dievčatá sa ale vydávali už ako 14-ročné, takže do tohto veku uchovať panenstvo problém nebol. Od chlapcov sa pri vstupe do manželstva očakávali určité skúsenosti. Chlapci sa ženili od osemnástich rokov vyššie,“ usmiala sa historička.

Ani dávna doba sa nevyhla promiskuitným jedincom. Známi striedaním partneriek a záletníctvom boli predovšetkým niektorí muži. Zlú povesť mali aj niektoré ženy zo šľachtických rodín. „To je v človeku, nie v dobe. Niekto to má v sebe. Každá žena sa to snažila zatajiť. Ale bola to doba, keď sa žilo „na očiach“ a šľachta mala za chrbtom stále služobníctvo. Niečo také utajiť bolo dosť ťažké a spoločenské konvencie to zväzovali. Muži si však mohli dovoliť podstatne viac ako ženy,“ vysvetlila.

Šľachta vyhľadávala oddych v kúpeľoch

„Dovolenky“ šľachticov boli diametrálne odlišné od tých dnešných. Ale kúpele vyhľadávali už vtedy. „Navštevovali najmä Piešťany, Rajecké Teplice i Štubňu. Využívali pramene i viaceré procedúry, ktoré máme aj dnes,“ potvrdila historička Tünde Lengyelová.

Nákupné centrá síce nemali, ale nakupovať chodieval radi. Ženy však cestovali neporovnateľne menej ako muži.
„Muži robili obrovské nákupy najmä vo Viedni. Mali aj vlastných nákupcov, ktorí presne poznali, čo sa bude páčiť ich pánovi a panej,“ pousmiala sa Lengyelová.

K moru sa kúpať nechodili. Keď išiel Juraj Turzo na korunováciu benátskeho dóžu do Benátok, tak videl more prvý a zároveň poslednýkrát v živote. „Pritom to bol človek s najvyšším postavením v krajine. Kúpanie v mori uhorská šľachta cielene nevyhľadávala,“ podotkla na záver historička Tünde Lengyelová, ktorá svoj výskum predstavuje v knihe Život na šľachtickom dvore. Ženy cestovali rady so svojimi partnermi do Prešporku na snemy, vyhľadávali aj pútnické miesta.

Najčítanejšie na My Trenčín

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako vybrať správny televízor? QLED verzus QD OLED
  2. Vytvor si svoju budúcnosť
  3. Prejdite na zelený benzín, pomoc životnému prostrediu sa ráta!
  4. Diplom, na ktorý budeš právom hrdý. Študuj u nás.
  5. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  6. Liečba rakoviny sa u nás výrazne zlepší. Bude to stáť 300-tisíc
  7. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nemusia
  8. Ako sa dostať k darčeku výhodnejšie? Skúste túto možnosť.
  1. Ako sa účinne vyrovnať s energetickou krízou? Spôsobov je viac
  2. SPŠ strojnícka v Prešove úspešne realizuje program Erasmus+
  3. Kríza nie je dôvodom na zmrazovanie miezd
  4. Zmeny v systéme revíznych postupov
  5. Prvotriedne služby, nikoho iného by sme už nebrali
  6. Posledné voľné byty z úrody Jabloní. Nenechajte si ich ujsť.
  7. Prejdite na zelený benzín, pomoc životnému prostrediu sa ráta!
  8. Ako sa dostať k darčeku výhodnejšie? Skúste túto možnosť.
  1. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 16 330
  2. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana? 6 903
  3. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 6 340
  4. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 5 544
  5. EUBA - Tvoja voľba, tvoja budúcnosť 2 291
  6. TESCO pokračuje v raste.Otvorilo predajňu v Kysuckom Novom Meste 2 035
  7. Liečba rakoviny sa u nás výrazne zlepší. Bude to stáť 300-tisíc 1 524
  8. Diplom, na ktorý budeš právom hrdý. Študuj u nás. 1 124

Blogy SME

  1. Tomáš Hegedűš: Štátne budovy či ruiny? Začnime nanovo
  2. Peter Maroncik: Ako preklenúť tichú domácnosť
  3. Ján Bilohuščin: Generálny sudca
  4. Ľuboš Vodička: Rimania na Dunaji: Gerulata v Bratislave
  5. Tomáš Vodvářka: O ženském opylování - Manželské toccaty a fugy
  6. Michal Lendvorsky: Ste nespokojní v práci? Rozmýšľate o zmene? Zdieľame s Vami varovné signály v zamestnaní.
  7. Štefan Vidlár: Pravota holota
  8. Vladimír Krátky: Slovak Telekom zákazníkov určite neklame !
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 201 249
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 15 812
  3. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 6 133
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 4 845
  5. Ľuboš Vodička: Železnica na Slovensku: Myjavský viadukt 4 025
  6. Ján Valchár: 9 mesiacov štvordňovej operácie (a najlepšia investícia histórie). 3 924
  7. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 3 354
  8. Věra Tepličková: Tak Sme rodina, alebo nie sme rodina? 3 161
  1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  3. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  4. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  7. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  8. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

Zdravotne znevýhodnený študent.

Mesto Dubnica nad Váhom je vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím inšpiratívnym mestom.


TASR 2 h
Ilustračná fotografia.

Trenčiansky samosprávny kraj zmodernizoval za 473.000 eur vstupy do troch nemocníc vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.


TASR 2 h

Mužom hrozí až 15 rokov väzenia.


SITA 3 h

Bohumil Hanzel tvrdí, že vyjadrenia Slovenského pozemkového fondu (SPF) ohľadne ich pozemkov na ulici Horný Šianec v Trenčíne sú nepravdivé.


20 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Želiezovský dub bol jedným z troch najvýznamnejších stromov v Uhorsku.


19 h

V Turčianskej kotline by mali spracovávať stotisíc ton odpadu ročne.


29. nov

Podľa nameraných hodnôt mohol spôsobiť výbuch.


17 h

Vodič zraneniam podľahol v nemocnici.


22 h

Blogy SME

  1. Tomáš Hegedűš: Štátne budovy či ruiny? Začnime nanovo
  2. Peter Maroncik: Ako preklenúť tichú domácnosť
  3. Ján Bilohuščin: Generálny sudca
  4. Ľuboš Vodička: Rimania na Dunaji: Gerulata v Bratislave
  5. Tomáš Vodvářka: O ženském opylování - Manželské toccaty a fugy
  6. Michal Lendvorsky: Ste nespokojní v práci? Rozmýšľate o zmene? Zdieľame s Vami varovné signály v zamestnaní.
  7. Štefan Vidlár: Pravota holota
  8. Vladimír Krátky: Slovak Telekom zákazníkov určite neklame !
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 201 249
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 15 812
  3. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 6 133
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 4 845
  5. Ľuboš Vodička: Železnica na Slovensku: Myjavský viadukt 4 025
  6. Ján Valchár: 9 mesiacov štvordňovej operácie (a najlepšia investícia histórie). 3 924
  7. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 3 354
  8. Věra Tepličková: Tak Sme rodina, alebo nie sme rodina? 3 161
  1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  3. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  4. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  7. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  8. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu