MORAVSKÉ LIESKOVÉ. Túžila byť hviezdou v Superstar, nakoniec si zamilovala kozy a ovce. Chovala ich až osemdesiat a z ich mlieka vyrábala mydlo. Dnes na jednom hektári pestuje maliny a pripravuje skvelý džem. V prípade interpretky Jany Máčovskej si neviete vybrať, čo je najlepšie.
Pesničkárka z moravskolieskovských kopaníc má skvelý hlas, jej aktuálny album Do diaľok hladí fanúšikom dušu i srdiečko. Vždy usmiate dievča stihlo byť aj majsterkou Československa v džude do 15 rokov, spievala v bratislavských uliciach, ošetrovala kone, robila masérku a okrem džuda sa venovala aj ďalším športom.
Pre aktívnu a tvorivú Janu Máčovskú nebol jej podmanivý spev nikdy zdrojom biznisu, ale potešením.
Na mladé dievča aktivít naozaj neúrekom. Čo bolo najskôr? Spev, zvieratá, maliny, či niečo ďalšie?
- Úplne od malička to bol blízky vzťah k zvieratám. V puberte sa k tomu pridala už hudba. Začala som tvoriť. Keďže som svoju tvorbu chcela prezentovať, musela som ju aj zaspievať. Ale spev je v mojom živote doteraz pre mňa predovšetkým pre radosť. Koncertujem najmä v zime, ale hlavne v Českej republike. U nás veľmi málo. Spev je pre mňa zimná záležitosť, v lete mám veľa inej roboty.
Pesničkári mali vždy väčšie zázemie v Čechách. Na Slovensku preraziť s týmto štýlom jednoduché určite nie je.
- Je to tak, ale vôbec netuším prečo. Zamladi som veľmi chcela preraziť. Potom ma to vyčerpávalo, akosi som sa nikde nevedela dostať. Ani do klubov som sa nedostala, tak som sa na to vykašľala. Roky rokúce to ležalo. Keď som sa presťahovala sem na kopanice, tak som po rokoch začala veľmi intenzívne tvoriť. Nahrala som album a zahrala na jednej akcii. A teraz keď ma niekde vidia, hneď ma pozývajú na ďalšie koncerty. Začalo sa to celé kotúľať.
Lobovanie a pretláčanie v hudobnom svete je asi veľmi dôležité. Často sa presadia aj slabší speváci, ak niekoho vplyvného za sebou majú, na úkor talentovanejších, ale bez podpory.
- Presne tak. To si vyžaduje veľmi veľa energie, aby sa človek dostal do povedomia. Mne sa to naozaj nechcelo riešiť.
Vám život na kopaniciach znovu dodal hudobnú chuť a tvorba ožila a dostala úplne iný smer.
- Teraz žijem v pohraničí, patrí to k Moravskému Lieskovému. Tá samota na kopaniciach, to je úplne iný svet a hudbe to veľmi pomáha. Kedysi som tvorila v meste a bola to naozaj úplne iná tvorba. Bola zameraná na vlastné utrpenie, to už by som nechcela ani prezentovať. Na samote sa všetko otvára úplne iným spôsobom.
Túžili ste zažiariť hneď v prvom ročníku slovenskej Superstar. Ako je možné, že pesničkárka s takým podmanivým hlasom neuspela a vypadla úplne na začiatku?
- Keď som sa v prvom ročníku tejto súťaže prihlásila do Superstar, vôbec som netušila, o čom to je a čo je za tým. Zlanárili ma do toho vtedy kamaráti, bola som veľmi mladá. Ani sa nečudujem, že ma nezobrali. Mala som takú trému, že to bolo strašné. Keď som v telke videla spevákov, zdalo sa mi, že sú veľmi dobrí. Bola som rada, že som sa medzi nimi neocitla.
Tomu sa ani nechce veriť, porota predsa musela vidieť vaše nesporné kvality.
- Ja robím vlastnú tvorbu. Nie je mojou prioritou dávať sa do podoby niekoho iného a niekoho kopírovať. Ja som skončila úplne na začiatku. Nebol tam ešte ani Paľo Habera, ale nejaká zvláštna porota. Tých ľudí som vôbec nepoznala. Ja som si tam vtedy v Banskej Bystrici moc ani nepípla (smiech).
Spev a gitaru nahradili desiatky kôz a oviec na farme, kozie mlieko a mydlo. Kedy vo vás vznikol tento nápad?
- To je strašne ďaleká história. Ja už som na kopanice prišla s kozami aj s ovcami. Tiahlo sa to od dvoch ovečiek, ktoré som najskôr používala ako „kosačky“ na trávu u mamy na dvore. Potom sa to rozrástlo na osemdesiatkusové stádo. Robila som syry, jogurty. A mydlá? To už bol len taký vedľajší produkt.
Ovečky a kozy. To boli asi hektolitre mlieka.
- Ani nie. Ovečky doja dosť málo, takže hektolitre to určite neboli (úsmev). Na „pôvodné kosačky“ sme si zvykli a ostali u nás. Na jar mali mladé. Ja som mala malého syna, tak som si povedala, že skúsim ovečky i kozy podojiť. Išlo to a bolo to výborné. Niekedy som si sadla medzi ovečky s flautou. Zvieratá majú rady hudbu aj ich reakcie boli výborné.
Kozie mydlo, o tom veľa ľudí určite nič nevie.
- Mydlo sa vyrába z určitých ingrediencií. Okrem iného tam idú oleje aj voda. Namiesto vody som tam začala dávať kozie mlieko. Na pokožku to pôsobilo jemne. Pochvaľovali si to aj alergici. Mojím zámerom bolo vyrábať neparfumované mydlá bez zbytočných prísad. Mlieka bolo veľa, tak som ho pridávala do mydla. To bola taká haluška. Do mydla išli aj kúsky kvietkov a rastlinné silice. Nepracovala som s farbivami. Mydlo malo takú mdlú, slonovinovú farbu.
Aby sme na záver nezabudli na váš džem. Aké ingrediencie najčastejšie používate?
- Pripravujem džem výhradne z drobného ovocia. Zásadne jednodruhový džem bez pridávania nejakých jabĺk. Teraz som založila hektárový malinový sad. Takže džem hlavne z malín, teraz zo šípok. Akurát je šípkové obdobie. Zasadila som už aj kríčky čiernych ríbezlí. Je to všetko veľmi, veľmi prácna robota, ale stojí to za tú námahu.
„Bioplány“ so zvieratami a rastlinami neustále sprevádza hudba. Akú máte predstavu o svojej ďalšej speváckej kariére?
- Ja kariéru neplánujem. Aj moderátorov a moderátorky akcií vždy poprosím, aby ma neuvádzali ako speváčku. Ja si nepripadám ani ako speváčka, ani ako keramička, ani ako výrobkyňa džemov. Ja to beriem všetko prirodzene a nechcem sa charakterizovať presne vymedzeným a vytýčeným smerom.
