Počas pôsobenia učiteľky na málotriedke v Hostiach (okres Galanta) som mala snahu zachovať dedičstvo otcov v podobe ľudových krojov a zvykov. Pre deti som zozbierala ľudové zvyky, nacvičovala ich a deti v krojoch začali zachovávať starodávny zvyk – Spievanie s májom na Kvetnú nedeľu po dedine. Tento jarný zvyk a Šibačku v mlyne u Hustých vysielala STV v roku 1994.
Pre mládež som zozbierala starodávne svadobné zvyky a zostavila z nich divadelnú hru v troch dejstvách pod názvom Svadba. Do národopisu sa postupne zapojila celá dedina a nebolo oslavy, v ktorej by účinkujúci od 3 – 60 rokov neboli v krojoch. Musela som si poradiť aj so scenárom a réžiou. Úspešne sme vystupovali aj v okolitých dedinách.
Keď som sa odsťahovala do Trenčína na dôchodok, zvyky postupne začali zanikať. Mnohokrát som rozmýšľala, ako ich zachovať. Dospela som k názoru, že vo forme knihy. Lenže túto tému som nepokladala za dostatočnú na knihu. Prešli ďalšie mesiace a ja som dostala nápad. Čo spojiť národopis a históriu mojej rodnej dedinky? Veď 400 metrov od nášho domu archeológovia objavili nález z praveku. Tak som začala získavať vedomosti z histórie.
Písomne som sa obrátila na Archeologický ústav SAV v Nitre. Poslali mi rozsiahly písomný materiál o štyroch archeologických lokalitách v katastri obce mojej rodnej dedinky. Z nich sa dalo zistiť, že je tu kontinuita osídlenia od praveku. Dokonca jeden z archeologických nálezov je európsky unikát (z jamy vytiahli 1 200 litrov pšeničných klasov starých 3 500 rokov, z doby bronzovej).
Po tejto dobrej skúsenosti som sa obrátila na Historický ústav SAV. Poslali mi dôležité údaje a to, že prvá písomná zmienka o obci je z roku 1231 zaznamenaná v Ostrihomskej kapitule, vtedy ju uvádzajú ako villa Gesť (obec sa vtedy tak volala), bola kráľovským majetkom a patrila Bratislavskému hradu. Záujem o ďalšie historické údaje ma hnal ďalej.
Navštevovala som archívy od národného v Bratislave cez oblastné a nižšie. Získala som erb z pečatidla, ktorého opis som získala z Heraldickej komisie pri Ministerstve vnútra SR.
To boli údaje z minulosti, tie zo súčasnosti som získavala od občanov. Zachytila som históriu obce v priereze štyroch tisíc rokov. Po troch rokoch zaujímavej a namáhavej práce som dokončila knihu GEST – HOSTE pravek – 1231 – 1993, ktorý vydal Obecný úrad v Hostiach v roku 1994, nároku na honorár som sa zriekla.
Krásny zážitok bol, keď poslanci obce rozniesli knihy do každej rodiny bezplatne, predstavenstvo obce mi udelilo titul čestná občianka.
Záujem o históriu sa prehlboval. Ako členka Literárneho klubu Omega pri Verejnej knižnici Michala Rešetku v Trenčíne sa už desať rokov úspešne zapájam do literárnej súťaže Jozefa Braneckého. Klub aktívne pracuje už 25. rok pri knižnici s krajskou pôsobnosťou.
V úzkej spolupráci s Maticou navrhujú do súťaže aj historické témy. Minulý rok to bol Ľudovít Štúr. Tento rok píšem o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Každá historická téma si vyžaduje preštudovanie mnohých kníh s príslušnou tematikou. Mne, 85-ročnej, sa darí uspokojiť môj záujem o históriu.
RUŽENA VISKUPIČOVÁ-KONDELOVÁ
