TRENČÍN. Pred niekoľkými dňami správy celého sveta informovali o smrti bývalého kubánskeho prezidenta Fidela Castra.
Diktátor, revolucionár a pre niektorých Kubáncov hrdina vykresal z ostrovného štátu karibskú perlu, ktorú postupne objavujú turisti z celého sveta.
Inak to nebolo ani v prípade Trenčianky Antonie Dvoranovej, ktorá precestovala s kamarátkou takmer všetky jej kúty. V zasadačke Verejnej knižnice Michala Rešetku porozprávala aj o tom, že na Kube sa cítila bezpečnejšie ako na Slovensku.
Precestovali ste už nemálo krajín, v ktorej sa vám páčilo najviac?
– Ťažko povedať, pretože v každej z nich je niečo iné a špecifické. Napríklad Tibet má úžasnú atmosféru. V Japonsku všetko funguje a človeka môže prekvapiť jedine v pozitívnom zmysle. Južná Amerika má úžasných ľudí a Island je tiež medzi mojimi obľúbenými miestami.
Počas leta ste na Kube strávili 19 dní, aký najpozitívnejší zážitok ste si z ostrova doniesli?
– Prekvapujúco, ale ako ženu ma najviac fascinovali staré autá, ktoré po Kube doteraz jazdia. Iné bolo aj to, že som nevyužila služby cestovnej agentúry, ale celý pobyt si sama naplánovala a zorganizovala a spolu so mnou cestovala moja kamarátka, ktorá ma na cestách nenechá putovať samú.
Podľa Antonie Dvoranovej je Kuba bezpečná. (zdroj: ERIK STOPKA)Kuba bola príjemná aj v tom zmysle, že španielčinu ako-tak lámem, a tak som sa s miestnymi mohla otvorene porozprávať. Mám pocit, že som trošku prenikla do toho, ako žijú, z čoho sa veľmi teším. Je iné pokiaľ cestujete, takpovediac, na vlastnú päsť, s cestovnou agentúrou vidíte pamiatky, počujete výklad, naučíte sa niečo z histórie, ale nedostávate sa na koreň ľuďom.
V minulosti sa tradovalo, že každý turista je na Kube miestnymi orgánmi sledovaný. Cítili ste sa tak aj vy?
– Všade, kam turista príde, sa musí zapísať. Keď sa ubytuje v domácnosti, čo je o dosť lacnejšia alternatíva voči ubytovaniu v hoteli, musí vypísať nejaké papiere. My sme vlastne boli zapísané na každom ubytovaní, nebývali sme na čierno. Nehovorím, že „štát“ presne vie, kde a o koľkej sa človek pohybuje, ale na akých miestach prespáva určite vedia.
V blízkej minulosti sa vzťahy medzi USA a Kubou začali uvoľňovať, bolo to cítiť?
– Popravde, očakávali sme, že tam stretneme veľké skupiny Američanov, ale nestalo sa tak. Avšak odoberám správy z Kuby, píše sa v nich, že od leta priletelo na ostrov 900 lietadiel s americkými turistami. Niečo sa tam mení, domáci si zmeny zatiaľ nepripúšťajú. Keď sa ich na to spýtate, odmietajú, že prichádza k nejakým zmenám.
Rozvoj turizmu závisí od pocitu bezpečia v danej krajine, aké ste mali pocity z Kubáncov?
– Tým, že je to totalitný štát, tak je tam bezpečne. Nikto si nič nedovolí – napríklad za sexuálne obťažovanie sú vysoké tresty.
Cítili ste sa bezpečnejšie na Kube ako na Slovensku?
– Asi skôr na Kube, aj keď niektorí tamojší ľudia vyzerali nebezpečne (úsmev). Strach možno pramení z predsudkov, tak či onak – cítila som sa veľmi v pohode.
Ako ste sa stravovali, nevyskytol sa problém s hygienou?
– Osobná hygiena miestnych je dobrá. V domácich reštauráciách sme si ale dávali pozor, zdalo sa mi, že na hygienu si až tak nepotrpia. Možno to ale pramení z našej precitlivenosti – pred niekoľkými rokmi by mi to možno nevadilo.
Vnímajú domáci turistov ako chodiaci balík peňazí, alebo si ich vážia?
– Mnohí z nich berú ľudí zo zahraničia ako mašinu na peniaze. Stretla som sa s malými chlapcami, ktorí sa ma spýtali, odkiaľ som. Po odpovedi, že zo Slovenska a otázke, či vedia, kde je, odpovedali áno, ale zabudli. Keď som sa ich ako učiteľka geografie snažila naviesť na Európu, dostalo sa mi odpovede, že by si možno spomenuli, keby som im dala nejaké peso. Je to špecifické, iní sa správajú k turistom férovo.
Kam sa chystáte najbližšie?
– Veľmi rada do nejakej exotiky. Vzhľadom na bezpečnosť asi do Vietnamu.
