BOŠÁCA. Nemí svedkovia histórie ožívajú v podobe náhrobných kameňov aj na židovskom cintoríne Pod stráňami v Bošáci. Obec tu pravidelne dvakrát do roka vyčistí cintorín zosnulých obyvateľov židovského pôvodu, ktorý v minulosti náletové dreviny premenili na džungľu.
Na cintoríne je obnovené aj písmo na pamätnom náhrobnom kameni. V rámci projektu Na minulosti nám záleží tu bola osadená informačná pamätná tabuľa s rozsiahlym textom a množstvom zaujímavých skutočností o živote tejto komunity od jej príchodu do Bošáce až po holokaust.
S podnetom na jej inštaláciu prišla Tatiana Helíková z obecného úradu. Informačnú tabuľu zostavil Daniel Bradáč v spolupráci s Martinou Hulínkovou.
V Bošáci žilo v 19. storočí 350 Židov
Násilné odvlečenie Židov počas 2. svetovej vojny do koncentračných táborov a ich dobrovoľné presídlovanie do veľkých miest už pred jej začiatkom zdecimovali židovskú komunitu v Bošáci takmer na nulu.
„Židia sa udomácnili v Bošáci už v 17. storočí. Prišli sem z Moravy, najmä z oblasti Uherského Brodu, odkiaľ boli počas vpádu sedmohradského kniežaťa a kráľa horného Uhorska Imricha Tököliho vyhnaní,“ uviedol Daniel Bradáč, zástupca starostu obce.
V tomto období prišli Židia nielen do Bošáce a Nového Mesta nad Váhom, ale na celé Považie.
Ich komunita sa postupne rozrastala a najväčší počet dosiahla v polovici 19. storočia.
„Vtedy tu existoval aj vlastný rabinát, ktorý evidoval okolo 350 obyvateľov židovskej národnosti,“ pokračoval vicestarosta. V tom čase Bošáca s priľahlými kopanicami tvorila rozsiahlu obec s viac ako tritisíc obyvateľmi.
Židia v nej tvorili približne desať percent populácie a žili predovšetkým v oblasti námestia.
Prvé liehovary v Bošáci vlastnili Židia
Do roku 1848 nesmeli podľa zákona Židia vlastniť pôdu. Uchytili sa tu ako obchodníci, krčmári, chudobnejší pracovali ako podomoví obchodníci. Chodili obchodovať pravidelne aj do neďalekého Nového Mesta nad Váhom. „Prvé liehovary v Bošáci vlastnili práve Židia,“ podotkol Bradáč.
Výrazný pokles židovskej populácie v Bošáci nastal v 2. polovici 19. storočia. Predovšetkým mladí Židia odchádzali natrvalo žiť do Nového Mesta nad Váhom, Bratislavy, Viedne a Budapešti.
„Ako meštiacka vrstva odchádzali za lepším životom,“ potvrdil učiteľ dejepisu na novomestskom gymnáziu. Protižidovské represálie v našom regióne evidujeme už v revolučných rokoch 1848 – 1849. Spolu s rabovačkami pokračovali po 1. svetovej vojne, keď sa z nej vracali legionári.
„Antisemitizmus sa tak prejavoval aj v našej oblasti. Nedá sa ale povedať, že by si židovská komunita zle vychádzala s domácim obyvateľstvom. Mnohé kresťanské deti chodili do židovskej školy v Bošáci aj preto, že mala veľmi vysokú úroveň,“ podotkol ďalej Bradáč.
Mramorové kamene z cintorína ukradli
Pôsobenie židovského obyvateľstva v obci dnes pripomínajú náhrobné kamene, škola i pôvodná synagóga. Zbúraná bola novšia synagóga i množstvo domov.
„Cintorín je pôvodný a pomerne rozsiahly, má takmer 4000 m2. Na inom mieste Židia pochovávaní neboli. Fungoval už v 18. storočí, ale počet pochovaných sa vyčísliť nedá,“ informoval Bradáč.
Mnohé drahé náhrobné kamene, najmä mramorové, boli po 2. svetovej vojny z cintorína odcudzené. Viacerí špekulanti ich dokázali speňažiť.
„Pritom pre Židov sú náhrobné kamene a hroby posvätné a v žiadnom prípade by sa nemali rušiť. Hrobové miesto by malo zostať naveky. To, že náhrobné kamene zmizli, je pre nich tragédia,“ prízvukoval starostov zástupca.
O väčšinu zo židovských hrobov sa však nemal kto starať už pred začatím 2. svetovej vojny. V 30. rokoch 19. storočia žilo v Bošáci už iba 50 Židov. Židovskú apokalypsu spôsobil holokaust. Do obce sa z koncentračných táborov vrátilo iba mizivé percento z násilne odvlečených. Ostatní v neľudských podmienkach zahynuli alebo boli popravení. Tí, ktorí prežili, sa napokon odsťahovali definitívne preč.
Mnohé náhrobné kamene ukryla zemina
Dnes je cintorín obsypaný už iba pieskovcovými náhrobnými kameňmi. Mnohé z nich ležia pováľané na zemi, ostatné zub času vykrivil do bizarných uhlov. „Začiatkom 90. rokov bol tento cintorín v katastrofálnom stave. Náletové dreviny ho zarástli tak, že nikto ani netušil, že je tam cintorín,“ skonštatoval Bradáč.
Prvá obnova nastala v 90. rokoch z iniciatívy spisovateľa Drahoslava Machalu. Potom znovu rozsiahla plocha spustla a zarástla na nepoznanie.
„Pred šiestimi rokmi z iniciatívy obce a v spolupráci so Židovskou náboženskou obcou bol cintorín opäť vyčistený po vyše pätnástich rokoch. Odvtedy každoročne cintorín dvakrát do roka vyčistíme a vykosíme,“ pokračoval Bradáč. Nánosmi zeminy zasypané náhrobníky nechali na pôvodnom mieste a neplánujú ich ani v budúcnosti zo zeme vyberať.
V rámci Dňa Zeme pomáhajú na cintoríne aj školáci so zbieraním odpadkov. Z cintorína po vyčistení zmizli feťáci, po ktorých tu ostávali porozhadzované bongá.
Na cintorín sa vracajú potomkovia Židov
Do Bošáce i na cintorín sa ešte aj dnes vracajú príbuzní zosnulých Židov.
„V posledných rokoch tu boli niekoľkí potomkovia zo židovských rodín. Bol tu tiež vnuk posledného rabína, ktorý pricestoval až z Izraela. Jeho starý otec zahynul v koncentračnom tábore. Chcel navštíviť miesta, kde žila aj jeho mama.
Tá sa z Bošáce odsťahovala zo dňa na deň ako štvorročné dievča,“ potvrdil Bradáč.
Do Bošáce sa pravidelne vracajú aj dvaja Bratislavčania, ktorých korene siahajú do tejto obce v Novomestskom okrese.
„Jeden z navrátilcov našiel na cintoríne dokonca hrob svojich príbuzných. Také šťastie nemali už ďalší potomkovia. Náhrobné kamene z hrobov ich predkov vyrobené z mramoru boli podľa svedkov z minulosti dávno ukradnuté,“ skonštatoval na záver Daniel Bradáč.
Dnes na bošáckom židovskom cintoríne drahé náhrobné kamene nenájdete. Ostali už iba tie menej vzácne, predovšetkým vyrobené pieskovcového materiálu.
