TRENČÍN. Kino Hviezda patrilo 20. novembra divadlu a hudbe. Ostravské Divadlo z paneláku s hrou Tlačítko, spevák Milo Kráľ so svojou skupinou a Barborou Švidraňovou i trenčianske Divadlo Normálka dostali do umeleckého varu priaznivcov humoru i dobrej hudby.
Trenčania z Normálky sa stali od svojho vzniku v roku 2004 domácim divadelným kultom. Majú množstvo stálych priaznivcov, ku ktorým neustále pribúdajú nové „duše“ divadelnej múzy. Mnohí z nich si prišli pozrieť aj hru z psychiatrickej liečebne, v ktorej si milovníci humoru prišli opäť na svoje.
Ustálený súbor rozdáva smiech
Desaťčlenný umelecký súbor, jedenásť vlastných hier, jeden film, 140 predstavení a množstvo divadelných cien doma i v zahraničí. Taká je bilancia Normálky za dvanásť rokov divadelnej existencie. Medzi zakladajúcimi členmi boli Miro Ďuriš a Pavol Karell, ktorí účinkujú v divadle dodnes.
„Divadlo sa oficiálne narodilo v roku 2004. Hráme vlastné hry, ktorých autorom je Miro Ďuriš. Po náročných kastingoch a previerkach sa vyselektovalo najlepšie herecké jadro, ktoré funguje dodnes,“ zasmial sa Pavol Karell. K obmene hercov takmer nedochádza. Obľúbení trenčianski herci sú v praktickom živote učitelia, technici i nákupcovia. Pravidelne sa stretávajú každý týždeň. „Začíname čítačkami, potom špekulujeme nad kulisami, kostýmami. Pred premiérou sú skúšky nahustené aj na každý deň, aby sme to dopilovali do úspešného finále,“ pokračoval Miro Ďuriš. Herec a tvorca hier v jednej osobe „šije“ úlohy členom súboru doslova na mieru. Napíše novú hru a už vopred podľa typov „svojich“ hercov vie, komu pridelí danú rolu.
S Divadlom Normálka sa dostanete aj do psychiatrickej liečebne. (zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)Herci i diváci majú najradšej Výlet
Hry Výlet, Skupinová terapia, Samo z lazov, Zvlnený studený front, Ochotníci, Studňa lásky či Zdenka z Maksu rozochvejú bránice divákov aj po mnohých reprízach. „Máme chuť robiť si srandu z javov, ktoré považujeme za „srandovné“ až hlúpe.
Divadlo nás baví a chceme zabávať našich priaznivcov,“ zhodli sa tvorcovia. Divadelníci sa najviac zamilovali do hry Výlet, ktorý je aj divácky najpopulárnejší. „Divadelný autobus“ plný „šmejdami“ oklamaných kúpychtivých ľudí odpremiérovali už v roku 2007. Napriek tomu je titul doteraz veľmi žiadaný a jeho reprízy divákmi bohato obsadené.
„Aj keď nás je spolu s technikom a zvukárom vyše desať, dokážeme sa na skúškach bez problémov stretávať. Zariadili sme si prácu a voľný čas tak, aby sme sa každý týždeň na tie tri hodinky odtrhli a skúšali. Pred premiérami častejšie, pri reprízach nám stačia oprašovačky,“ usmial sa herec Pavol Karell.
Hru Výlet si najviac obľúbili diváci i herci. (zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)Nechýbali ani v televíznych seriáloch
Ochotníci z Normálky majú už aj televízne seriálové skúsenosti. Paľo Karell si zahral v seriáloch Búrlivé víno, Chlapi neplačú i v Rodinných prípadoch. Na televíznej obrazovke sa predstavili aj Laco Sekerka či Monika Schwandtnerová. Viacerí majú natočené zvukové a kamerové skúšky a čakajú na nové ponuky vo svete televízie i slovenského filmu. Hviezdami Normálky sú aj herečky Lucia Benešová a Andrea Makišová.
„V divadle som od roku 2008. Do súboru ma pritiahla Andrea a môj strojček na zuboch. Vtedy som bola ešte mladá a potrebovali niekoho so strojčekom na zuboch. Herecké skúsenosti som nemala dovtedy žiadne, ale išlo to samo,“ zasmiala sa Benešová, ktorá na základnej škole učí zemepis a dejepis. Práve učiteľské remeslo jej pomohlo pri prvých krokoch na javisku odbúrať trému. „Stojím stále pred žiakmi. Nerobilo mi preto problém postaviť sa pred divákov. Ale tréma aj tak sem-tam príde,“ priznala Lucia.
Šepkárku nepotrebujú – pomôžu si
Andrea Makišová je v Normálke od roku 2006. „Prišla som sa pozrieť na skúšku a ďalšiu ochotnícku hru písal Miro Ďuriš už aj s mojou rolou. Nehrala som iba v Studni lásky. Potom som už účinkovala vo všetkých divadelných predstaveniach,“ povedala Andrea. Keď musela zvládnuť obrovské množstvo textu, chodila sa ich učiť spolu s hereckým kolegom Petrom Hlavničkom na trenčiansku Brezinu. „Mali sme tam spoločné dialógy, tak sme ich drilovali na čerstvom vzduchu,“ usmiala sa herečka.
Normálka nemá šepkárku, napriek tomu diváci výpadky textu u hercov nedokážu postrehnúť.
„Jasné, že niekedy niečo zabudneme. Ale dokážeme si pomôcť a navzájom si našepkať. Dokážeme okamžite aj zaimprovizovať,“ pokračovala Makišová. V praktickom živote vzdeláva učiteľov, pedagogická istota z nej vyžaruje aj na javisku.
Noví herci nepribúdajú
Do Divadla Normálka sa chcú dostať i noví herci. Prebojovať sa však do ustáleného súboru nie je jednoduché. Hry sú väčšinou písané pre zohratú desiatku hercov bez alternácie. Takou bude aj komediálna novinka, ktorú by chceli predstaviť už v apríli budúceho roka.
„V období, keď nepripravujeme nič nové, tak si vystačíme. V krátkych príbehoch sme vyskúšali troch nových členov, v hre Čínska stena sa objavili tiež dvaja novici,“ zhodli sa členovia súboru, ktorí premiéru hier pripravujú dva až tri mesiace.
„Ponorku medzi sebou nemávame. Nie sme spolu zase až tak často. Po predstavení zájdeme na kávu, pred Vianocami nechýba spoločné vianočné posedenie,“ prezradili. „Normálkari“ majú za sebou okrem domáceho Trenčína aj predstavenia v Novom Meste nad Váhom, Bojniciach, Bodovke, Devíne, Nitrianskom Pravne, v Udiči či v Uherskom Hradišti. Ich chytľavé texty rezonujú na festivaloch i v sólo predstaveniach. „Sme vždy prekvapení, že niekto ešte príde. Je super, že máme Mira Ďuriša, ktorý hry píše. My ostatní sme na písanie neschopní, ale do textu mu radi zasahujeme,“ zasmiala sa herečka súboru Monika Schwandtnerová.
O zaujímavé scény nie je núdza. (zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)Partia, ktorá miluje divadlo
Miro Ďuriš, Paľo Karell, Laco Sekerka, Monika Schwandtnerová, Andrea Makišová, Milino Minárik, Lucia Petreková, Lucia Benešová, Rudo Kochajda, Paľo Kvasnica, Peťo Hlavnička, Martina Ďurišová, ale aj zvukár Jaro Turek a osvetľovač Martin Potočný je partia ľudí, ktorá nielen Trenčanom na každom predstavení rozdáva dobrú náladu.
„Našou túžbou je hľadať niečo prirodzené a normálne v dnešnom svete úžasných výnimočností. Uprednostňujeme vlastnú tvorbu, ktorá je síce amatérska, ale na druhej strane možno odľahčená od zväzujúcich pravidiel skutočných umelcov,“ zhodujú sa svorne.
Radosť z divadla, zábava divákov i seba samých z protagonistov Normálky vyžaruje aj po rokoch existencie. Možno aj preto, čo vyriekol Rudo Kochajda. „Hráme tak, ako nám „huba“ narástla. A aj keď je scenár napísaný, radi si pritom aj zaimprovizujeme,“ usmial sa obľúbený herec z Normálky.
