TRENČÍN/ KODAŇ. Keď som v to ráno otvorila oči, z neznámeho dôvodu som si skontrolovala emaily, hoci obyčajne by som sa pokúšala čo najdlhšie odkladať kontakt s rannou realitou. Tentokrát ma však prebrala správa, ktorá ku mne elektronicky priletela z Rakúska. Spomenul si na mňa bývalý učiteľ z viedenského gymnázia, písal o projekte s názvom MEP – Modelový Európsky Parlament. Vraj že zháňa piatich slovenských delegátov, keďže Slovensko tentokrát o zasadnutie neprejavilo záujem. Po prvom prečítaní tohto emailu vo mne zavládol zmätok. Až keď som vypátrala viac informácií, zistila som, koľká bije.
Projekt Modelový Európsky Parlament vznikol v roku 1994 s cieľom poskytnúť študentom vo veku 16 až 19 rokov pohľad na systém fungovania inštitúcií Európskej únie simulovaním Európskeho parlamentu. Každoročne sa v anglickom jazyku koná viacero medzinárodných zasadnutí, na ktorých svoju krajinu reprezentuje päť vybraných delegátov.
Jesenné zasadnutie roku 2016 sa konalo od 30. októbra do 5. novembra v Kodani. Akonáhle sa môj rakúsky učiteľ dozvedel, že Slovensko práve v období predsedníctva Rady EÚ nemá žiadnu delegáciu, zalovil v pamäti kontaktov a oslovil ma s otázkou, či by som do tohto projektu išla. Našťastie, moji štyria spolužiaci – Jano, Ema, Katka a Paula – ma s nadšením podporili, vytvorili sme team a už o pár týždňov sme sedeli v lietadle smer Kodaň.
(zdroj: MEP COPENHAGEN 2016)V prvý deň nás okrem škandinávskej zimy privítal zaujímavý program – prechádzka mestom a team-building s ostatnými členmi výboru. Dokopy tu bolo desať výborov, ktoré pozostávali z približne pätnástich členov. Každý člen pochádzal z inej európskej krajiny, takže atmosféra bola naozaj medzinárodná. Hlavnou úlohou výborov bolo zaoberať sa určitými problémami Európskej únie (napríklad vzťahy EÚ s Ruskom, migračná politika a nezamestnanosť, populizmus, daňové úniky či utečenecká kríza) a navrhnúť riešenia týchto problémov v rezolúcii, ktorá mala presnú štruktúru a štylizáciu.
Výbory na rezolúciách pracovali tri dni. Stretnutia trvali približne šesť hodín, počas ktorých prebiehali rôzne debaty koordinované CP (committee president = výborový prezident). Pokiaľ sme chceli vyjadriť svoj názor alebo navrhnúť nové riešenie, museli sme zodvihnúť vlajku nášho štátu a počkať, kým sme dostali slovo. Týmto ani ostrá výmena názorov neskončila nezmyselným prekrikovaním sa.
Približne v polovici týždňa výbory dokončili svoje rezolúcie, ktoré sa posledné dva dni prezentovali na hlavnom zasadnutí. Hlavné zasadnutie bolo najdôležitejšou časťou celého projektu. Od ranných hodín tu výbory prezentovali svoje rezolúcie, na ktorých obhajobu sa museli dobre pripraviť. Schválili sa totiž iba v prípade, ak bolo viac hlasov za ako proti. Najprv sa prečítali návrhy na riešenia problémov, ktorými sa výbor zaoberal. Neskôr nasledovali výstupy rečníkov, ktorí s rezolúciou nesúhlasili a trúfali si ju pred všetkými skritizovať. Samozrejme, výbor mal šancu obhájiť sa. V otvorenej debate dostali ostatní členovia parlamentu priestor na otázky, ktoré boli zodpovedané členmi výboru. Nakoniec sa uzavrelo rokovanie o rezolúcii a prešlo sa k hlasovaniu. Hlasovali všetci delegáti z každej krajiny, zároveň sa mohli hlasovania aj zdržať. Po sčítaní hlasov sa vyhlásilo, či bola rezolúcia schválená alebo nie.
Okrem náročnej práce sme si užívali čas strávený pestrým programom. Navštívili sme múzeum moderného umenia Louisiana či Hamletov hrad, preskúmali sme zákutia studenej no krásnej, moderno-historickej Kodane.
Cieľ nášho výletu sa naplnil. Spoznali sme rozhľadených a ambicióznych ľudí z rozličných častí Európy. Vďaka práci s nimi sme sa dozvedeli mnoho nových informácií o fungovaní Európskej únie a potrápili sme si nielen naše kritické myslenie, ale aj angličtinu.
(zdroj: MEP COPENHAGEN 2016)Hlavné ponaučenie, ktoré som si osobne odniesla z tohto výletu, je ale nasledujúce: Európska únia funguje niekoľko desiatok rokov v mieri, a teda nepredstavuje zlo pre jej členské štáty. Práve naopak – aj minulosť nám napovedá, že čím viac budeme držať spolu (hoci aj v ťažkých obdobiach), tým menej sa musíme cítiť ohrození.
Úloha Európy by však nemala spočívať vo výchove politikov. Jej skutočnou úlohou by mala byť výchova kvalitne vzdelaných ľudí s vedomosťami a zručnosťami v určitej oblasti, ktoré raz môžu využiť, ak sa budú podieľať na budúcom, nie vždy hladkom priebehu politiky Európskej únie.
(zdroj: MEP COPENHAGEN 2016)
Autor: LAURA ŽILINČANOVÁ
