TRENČÍN. Katedra politológie Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka urobila v októbri predvolebný prieskum k budúcoročným regionálnym voľbám. Študenti politológie oslovili 400 ľudí, v prvom kole by získal najviac hlasov súčasný župan Jaroslav Baška. O prieskume sme sa zhovárali s politológom a vysokoškolským pedagógom Miroslavom Řádkom.
Kto by sa podľa vášho prieskumu posadil do kresla predsedu trenčianskej župy?
– Prieskum našej katedry sme robili v prvej polovici októbra. Zamerali sme sa v ňom na informovanosť obyvateľov Trenčianskeho kraja o regionálnej politike, ako aj o politické preferencie k politickým stranám a postavám regionálnej politiky. V prvom kole regionálnych volieb by najvyšší počet hlasov získal súčasný predseda TSK Jaroslav Baška 43,29 %. Pre úplnosť len dodávam, že ide o priebežný prieskum rok pred riadnymi voľbami do VÚC. Ich skutočný výsledok ovplyvnia viaceré faktory ako kampaň, spoločenská atmosféra, témy volieb a podobne.
Akú podporu vyjadrili opýtaní ďalším kandidátom na post predsedu? Došlo k nejakým prekvapeniam?
– V prieskume nasledovala Renáta Kaščáková 19,05 %, ďalej Jaroslav Ridoško 9,54 % a Juraj Smatana 4,76 %. O istom prekvapení by som hovoril v prípade podpory iného kandidáta, ktorého mohli respondenti uviesť. V našom prieskume túto možnosť vybral takmer každý piaty respondent – 18,61 %. Ide pritom o pomerne vysoké číslo, ktoré môže mať viacero hypotetických príčin, ako nízka atraktivita regionálnej politiky, ktorú je vidieť na volebnej účasti, alebo nespokojnosť najmä voličov opozičných politických strán.
Dotazník prieskumu verejnej mienky obsahuje viaceré mená. Možno už teraz povedať, že títo ľudia budú budúci rok naozaj kandidovať?
– Do prieskumu sme zaradili kandidátov, ktorí sú významnejšími postavami regionálnej politiky. Ako som ale uviedol v predchádzajúcej odpovedi – respondenti mali možnosť vybrať si alebo uviesť iného kandidáta. V súčasnosti nedisponujeme informáciou, či všetci kandidáti, ktorých obsahoval náš prieskum, budú kandidovať.
Akým spôsobom ste prieskum realizovali?
– Prieskum zrealizovali anketári, ktorými boli študenti, na 400 respondentoch a sú v ňom zastúpené všetky okresy TSK.
Zaznamenali ste naprieč okresmi rozdiel vo výsledkoch?
– Medzi okresmi bola zaznamenaná vyššia podpora Jaroslava Bašku v okresoch Púchov a Bánovce nad Bebravou. Renáta Kaščáková získala podporu najmä v okrese Trenčín a Myjava.
Čo by mohlo skomplikovať znovuzvolenie Jaroslava Bašku za šéfa úradu?
– To je veľmi špekulatívna otázka. Z dnešného pohľadu sa ako suverén volieb javí súčasný predseda TSK. Do volieb ale zostáva celý rok a v súčasnosti ale nie sú známi všetci kandidáti ani koalície politických strán, ktoré do volieb určite vzniknú. Rovnako nám nie sú známe témy volieb, ktoré môžu rezonovať. Náš prieskum ale predstavuje istú štartovaciu čiaru podpory kandidátov. Či a ako sa volieb zúčastnia, je otázka nasledujúcich mesiacov.
Ako je v súčasnosti možné zvýšiť mieru dôveryhodnosti prieskumov? V nedávnej minulosti sme videli, že predvolebné prieskumy môžu byť nepresné – napríklad parlamentné voľby 2016 a neočakávane vysoký percentuálny zisk ĽS-Naše Slovensko či v USA víťazstvo Donalda Trumpa.
– Problémom nemusia byť prieskumy samotné, ale skôr ich interpretácia. Ani pri príkladoch, ktoré ste uviedli, prieskumy v skutočnosti neboli mimo. V prípade volieb do Národnej rady v roku 2016 prieskumy, ktoré sa robili približne tri týždne pred voľbami, naznačovali tendenciu rastu podpory ĽS-NS a Sme rodina.
Podobne pri amerických prezidentských voľbách prieskumy hovorili skôr o vývoji v prospech Donalda Trumpa. V prieskumoch totiž viac ako o samotné čísla ide o sledovanie vývoja podpory kandidátov. Veľmi dôležitým faktorom je, ako prieskumy interpretujú médiá, ktoré v rámci amerických volieb skutočne zlyhali, čo potvrdzuje spolupráca niektorých novinárov so štábom kandidátky Demokratickej strany.
Do akej miery môžu podľa vás výsledky prieskumov verejnej mienky ovplyvniť konečnú voľbu občana? Nedisponujú prieskumné agentúry mocou, ktorou sa dajú voliči pomerne ľahko manipulovať?
– V našom právnom prostredí túto súvislosť predpokladá legislatíva v rámci takzvaného volebného kódexu, ktorý bol prijatý Národnou radou pred dvoma rokmi. Podľa tohto zákona sa nesmú výsledky výskumov zverejňovať dva týždne pred voľbami. Vplyv výskumov verejnej mienky na rozhodovanie voličov nie je možné vylúčiť, ale ani presne konkretizovať. Je pravdou, že časť voličov má obavy z takzvaného prepadnutia hlasu, ktorá teoreticky zvyšuje podporu väčším a stabilným subjektom. Rozhodovanie sa voličov o účasti na voľbách a výber kandidáta alebo politickej strany je ale komplexnejším sociálno-psychologickým pro-cesom, do ktorého môžu vstúpiť viaceré okolnosti, čo obmedzuje jednoznačné určenie vplyvu prieskumov na výsledok volieb.
Miroslav Řádek si myslí, že vplyv výskumov verejnej mienky na rozhodovanie voličov nie je možné vylúčiť, ani presne konkretizovať. (zdroj: ARCHÍV MŘ)
