TRENČÍN. V detstve jedným dychom hltal vedecko-fantastické knihy svetoznámych autorov Julesa Verna, Isaaca Asimova i bratov Strugackých. 31-ročný právnik Erik Kotlárik dnes ide v ich stopách.
V 14. ročníku najprestížnejšej slovenskej súťaže Cena Fantázie zameranej na fantastické žánre fantasy, sci-fi a horor dominoval v konkurencii 155 autorov z celej republiky. Víťazný verdikt oznámila päťčlenná porota 12. novembra v Bratislave počas knižného veľtrhu Bibliotéka.
O víťazstvo bojovalo 155 poviedok
Erik Kotlárik píše už od základnej školy. Šťastie skúšal v Cene Fantázie po tretíkrát. Po premiérovom neúspechu v roku 2007, ktorý ho od písania načas odradil, nasledovala jeho sedemročná odmlka. V minulom ročníku obsadil v Cene Fantázia jedenáste miesto.
V tomto roku už dominoval v obrovskej konkurencii 155 fantastických poviedok.
„V roku 2015 jeden z porotcov vo svojom videoblogu osobitne vyzdvihol moju poviedku. To ma navnadilo, aby som to skúsil ešte raz. Túžba písať stále vo mne zostala. Teším sa zo skvelého úspechu,“ vyznal sa Erik Kotlárik.
Možný úspech a celkové víťazstvo v 14. ročníku vyhľadávanej súťaže si nechcel až do posledných chvíľ pripúšťať.
„Nechcel som byť sklamaný. Túžil som mať dobré hodnotenie od poroty. Čítať komentáre od porotcov je výborná vec. Dokáže to človeka posunúť dopredu. Hoci niekedy treba ísť navzdory kritike, treba aj počúvať hlasy iných,“ povedal víťaz.
Ľudskú pamäť zobrazil netradične
Vo svojej víťaznej poviedke Mesto spomienok rozbrázdil netradičným spôsobom problematiku ľudskej pamäti.
„Prekvapujúci úvod nepripraveného čitateľa prefacká a zanechá v hlave otázku: „čo to do čerta bolo?“ Otázka je však pomerne rýchlo zodpovedaná originálnou odpoveďou. Myšlienkové mapy, návody na posilnenie pamäti a súťaže v zapamätaní si rôznych informácií tvoria len pozadie iného, zľahka trilerového príbehu,“ povedala na margo víťaznej poviedky organizátorka Ceny Fantázie Lucia Lackovičová.
Erik v poviedke pracoval s rôznymi časovými rovinami, kompozícia jeho poviedky bola neobvyklá a netradičná. „Dal som do toho veľa času. Zameral som sa na postavy a dialógy. Autori sa totiž často zameriavajú na vybudovanie sveta okolo, ale zabúdajú detailnejšie priblížiť fungovanie ľudského elementu,“ skonštatoval Kotlárik.
Túži napísať vlastnú knihu poviedok
Erika nadchli mnemotechniky, ktoré sa používali ešte v čase starého Grécka i Ríma.
Mnemotechniky sa môžu zameriavať na jednotlivé údaje, ako sú napríklad mená, čísla, názvy ulíc alebo sa zameriavajú na zapamätanie kníh, väčších dokumentov, telefónnych zoznamov a encyklopédií. „V minulosti boli knižky veľmi vzácne a málokto ich mohol vlastniť. Každý sa preto snažil zapamätať si čo najviac,“ pokračoval Erik.
Prepájanie minulosti s budúcnosťou i prítomnosťou, minulé zážitky nenechali autora vlažným. Dokázal ich rozvinúť v najlepšej fantastickej poviedke roka.
„Dnes človek nie je nútený všetko si pamätať, mnohé za neho robí výpočtová technika. Pamäť je aj tak nutné neustále trénovať,“ podotkol autor, ktorý by rád vydal vlastnú zbierku poviedok. V zborníku Fantázia 2016 jeho poviedka Mesto spomienok našla popredné miesto spolu s ďalšími devätnástimi fantastickými literárnymi počinmi.
Píše vtedy, keď spí dcéra i manželka
Prvé príbehy vymýšľal Erik už ako päťročný.
„Zapisovala ich na stroji mamina kolegyňa, ktorá ma prišla „vartovať“. Veľmi ma to vtedy tešilo. Mal som pocit, že som pán spisovateľ. Veľký vplyv mala na základnej škole potom pani učiteľka Balková. Samozrejme, vtedy som ešte fantasy nepísal,“ zaspomínal si.
Už ako školák získal niekoľko cien v literárnych súťažiach. Boli to však časy, keď úspešné školácke poviedky písal na tému: prečo mám rád slovenčinu. Literárnych súťaží medzi „dospelákmi“ sa začal zúčastňovať až v roku 2007 vstupom do Ceny Fantázie.
Najlepšia fantastická poviedka roka 2016 vznikala v Erikovej hlave už od októbra 2015. „Odovzdal som ju v posledný deň uzávierky súťaže. Píšem väčšinou v noci, keď už spí dcéra aj manželka,“ dodal Erik Kotlárik, víťaz Ceny Fantázie 2016.
Centu Fantázie ovládlo fantasy
Plnokrvné sci-fi, fantasy, desivé horory, ale aj historické a rozprávkové texty či humorné dielka ovládajú slovenský svet fantázie. V Cene Fantázie 2016 zo 155 poviedok nominovala do záverečného finále porota nakoniec päť najlepších. „Tento ročník ovládlo fantasy. Vo finále nebol ani jeden hororový text. Prechody a kombinácie žánrov boli v tomto ročníku pomerne časté,“ uviedla organizátorka Lucia Lackovičová.
Autori nechodili na vedecko-fantastickú inšpiráciu do Ameriky, ale na rozvinutie príbehu im postačili domáce reálie. „Čoraz viac autorov píše dobre. Čoraz viac autorov sa usiluje písať ešte lepšie. Konkurencia je veľká a je skvelé, že ľudia sa snažia publikovať,“ dodala Lackovičová.
Po víťazovi Ceny Fantázie Erikovi Kotlárikovi obsadil 2. miesto Martin Petro s poviedkou Potom, tretia bola Zuska Stožická s poviedkou Labute neplačú. Do finálovej päťky sa dostala i Monika Kandríková a jej poviedka Hľadá sa upír a Janka Javorka s poviedkou Kosti, kostry, kostlivci.
