NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Desiatky sôch a kresieb prezentuje novomestský sochár Peter Macko od 4. novembra vo výstavnej sieni Mestského kultúrneho strediska v Novom Meste nad Váhom.
V rámci expozície Hra na krajiny uvidia priaznivci výtvarného umenia prierez tvorbou absolventa Strednej umeleckopriemyselnej školy v Uherskom Hradišti, ktorý kameňosochárstvo študoval u akademického sochára Jana Habartu v rokoch 1975-1979.
Vystavené artefakty si môžete prezrieť do 20. decembra.
Doba kamenná naštartovala výtvarnú dráhu
Doba kamenná a doba hlinená. Tak možno rozdeliť dva výtvarné intervaly v umeleckej tvorbe sochára Petra Macka.
„V 90. rokoch sa pre jeho tvorbu stali príznačné monumentálne kamenné objekty. Tie boli charakteristické suverénnou precíznosťou geometrizujúceho tvaru, často s robustne opracovaným povrchom,“ uviedla kurátorka výstavy Ela Porubänová.
Počas doby kamennej v rokoch 1987 – 1991 siahal sochár Peter Macko najčastejšie po kameňoch niekoľkých druhov a stupňov tvrdosti.
„Využíval najmä pieskovec, bridlicu a maďarský mramor. Tie kombinoval s kovovým – najmä cínovým materiálom. Počas doby kamennej v jeho rukách vznikali diela inšpirované prírodou a krajinou. Komponoval často na hranici abstrakcie,“ pokračovala Porubänová.
Robustné a architektonicky komponované sochy z „doby kamennej“ nechýbajú ani na aktuálnej výstave Petra Macka. Pieskovcové sochy Horizont (1989) či Dotyk (1989) sú dodnes kameňosochárskymi ikonami z autorovho ateliéru.
Doba hlinená prišla po dvadsiatich rokoch
Po dobe kamennej prišla vo výtvarnej práci Petra Macka takmer dvadsaťročná odmlka. „Po tomto dlhom čase ale zostalo v sochárovi mnoho nedopovedaného. Dnes autor svoje myšlienky a predstavy, ktoré v ňom neprestali pulzovať, opäť zhmotňuje do vlastnej vizuálnej metafory krajiny,“ povedala kurátorka.
Peter Macko zmenil na svojej sochárskej ceste materiál. Kameň nahradila tvárnejšia hlina a ožila nová epocha – doba hlinená.
„Hoci vo svojej tvorbe sochár od roku 2009 zmenil materiál, nezmenil však seba. Jeho nová sochárska matéria ho napĺňa neuveriteľnou inšpiráciou, kreativitou a variabilitou. Skúma možnosti hliny, jej farebné premeny po vypálení, hľadá nové pigmenty a glazúry,“ potvrdila Porubänová.
Aj diela z doby hlinenej nechajú priestor na rozmýšľanie a fantáziu návštevníkom výstavy. Sochy z vypálenej hliny Stratený chodník, Čierny vrch, Dva kopčeky, Rám s krajinou či Vodopády sú plné autorových pocitov, nápaditých scenérií a fantazijného hľadania pri pohľade na okolitý svet.
Okrem sôch uvidíte mnoho kresieb
Peter Macko sa narodil v marci 1956 v Novom Meste nad Váhom. V meste, v ktorom stále žije, tvorí, podniká a pracuje.
„Sochár v tomto roku oslavuje šesťdesiatročné okrúhle jubileum. Preto na výstavu priniesol šesťdesiat sôch. Aby sme sa sem všetci vošli, sochy aj my, napokon polovicu z nich musel odniesť nazad do svojho ateliéru,“ usmiala sa Ela Porubänová. Sochy z oboch výtvarných období má v ateliéri precízne uložené a označené na policiach v rámci svojho veľkého sochárskeho impéria.
Na výstave Hra na krajinu však nechýbajú ani kresby Petra Macka. Tie vznikali v rukách autora držiaceho ceruzku, suchý pastel, rudku či pero naplnené tušom.
„Kresby sú prvotnou inšpiráciou Petra Macka pre novú sochu. Autor miluje krajinu, v ktorej čerpal inšpiráciu v minulosti i v súčasnosti. Fascinujú ho jej tajomstvá, línie a obliny,“ dodala kurátorka Ela Porubänová.
