MNÍCHOVA LEHOTA. Pokojný a rozvážny, s hlbokými očami a úsmevom na perách sa stal miláčikom publika. Pritom jeho príchod na Slovensko nebol plánovaný. Rodák z Konga študoval na vysokej škole. Najskôr doma a neskôr v Maroku. V roku 2011 sa rozhodol pre dokončenie štúdia na Ukrajine. Jeho pôvodné plány a budúcnosť technika a špecialistu na solárne napájanie a zdroje však stroskotala po tom, čo otca odsúdili na trest väzenia. „Zrútil sa mi život. Na svete som mal iba jeho. Nemal som motiváciu zostať ďalej v cudzom svete. Chcel som ísť do Francúzska, kde by som začal od začiatku,“ povedal na úvod Judali Dada Nkokolo.
Podľa slov kamaráta nemal byť presun do Francúzska žiadny problém. Opak bol však pravdou. Po tom, ako v Čiernej nad Tisou ho chytili policajti, sa dostal do vážnych problémov. Nemal potrebné dokumenty. „Nevedel som ani slovo po slovensky. Nechápal som, čo sa deje. Bola to v prvom rade moja chyba. Mal som sa lepšie informovať. Papiere som mal iba na pohyb na Ukrajine. Slovensko bolo súčasťou Európskej únie a prekročením hraníc som akoby vstúpil do iného sveta,“ pokračoval Dada.
Našťastie sa ho ujala tlmočníčka, ktorá sa mu snažila pomôcť. „Povedala mi, že ma chcú zavrieť do väzenia. Neveril som vlastným ušiam. Predsa som nič zlé neurobil. Jediným riešením bola žiadosť o azyl,“ spomínal ďalej.
Najskôr ho umiestnili do tábora v Humennom, neskôr sa presunul do Šamorína, aby napokon na deväť mesiacov zakotvil v Bratislave. V hlavnom meste našiel spriaznenú dušu, ktorá mu pomáhala vo všetkých smeroch.
V Mníchovej Lehote ako doma
Aby mohol zostať v kontakte s kamarátmi, kúpil si nový mobilný telefón. Ukrajinská sim karta však nespolupracovala. „Kamarátka mi požičala svoju. Nainštaloval som si komunikačný program what´s up a cez pôvodné kontakty som našiel Denisu. Najskôr som si obzeral jej fotky a hľadal odvahu napísať jej. Postupom času sme sa zbližovali, neskôr mali rande a dnes spolu žijeme a máme malého syna,“ pousmial sa.
Chlapci tmavej pleti u nás nie sú bežnými. On sa však v rodine Lacovcov udomácnil rýchlo. „Beriem ich ako skutočnú rodinu. Chvalabohu, vychádzam zo všetkými veľmi dobre. Som z toho veľmi šťastný, pretože kamarát sa na Slovensku oženil a jej rodina ho nechce prijať medzi seba.“
Chce zostať na Slovensku
Judali o pôvodnom návrate do Francúzska už nechce ani počuť. Vie, že by to bolo priveľmi náročné a Slovensko mu prirástlo k srdcu. „Veľmi sa mi tu páči. Naučil som sa rozprávať miestnou rečou. Cítim sa tu ako doma. Mám rodinu, kamarátov, byt. Čo viac si môžem želať?“
K futbalu ho priviedol nádejný švagor Erik Laco, ktorý šéfuje mníchovolehotskej telovýchovnej jednote. „V Kongu som hrával druhú ligu. To však bolo dávno. Už viac ako desať rokov. Otec z toho nemal radosť. U nás futbalista zarobí veľmi málo. Môžete hrať za dvesto eur, ale keď sa zraníte, nikto vám nedá ani cent,“ vysvetľoval Judali.
Dada Nkokolo oblieka dres Mníchovej Lehoty. V oblastných súťažiach patrí medzi najlepších futbalistov. (zdroj: ARCHÍV TJ DRUŽSTEVNÍK MN. LEHOTA)Malý Messi
Na prvé tréningy sa v Mníchovej Lehote dostal pred jarnou časťou uplynulej sezóny. Od prvého dotyku s loptou bolo jasné, že nebude bežným siedmoligovým hráčom. „Ani som nevedel, či vie kopnúť do lopty. Iba zo špásu som ho zobral na tréning. Už pri prvom dotyku nám všetkým bolo jasné, že máme pred sebou výborného futbalistu. Spoluhráči z neho boli nadšení a sú dodnes. Majú ho veľmi radi,“ povedal Erik Laco.
Z Dadu, ako ho všetci v Mníchovej Lehote volajú, sa mihnutím oka stal miláčik publika a vo svojich radoch by ho chcel mať každý súper. „Každý tím v našej lige ho volá, aby za nich šiel hrať. Na túto súťaž je výnimočný zjav. Sami sa niekedy čudujeme, čo na ihrisku predvádza. Baví sa hrou, čo je na ňom vidieť,“ dodal Laco. Dvadsaťosemročný útočník plánuje vo svojej kariére pokračovať v drese Mníchovej Lehoty. Napriek enormnému záujmu z okolia sa prestúpiť nechystá.
Hneď prvý zápas v červenom drese bol historický, keď proti sebe nastúpili dvaja africkí hráči. V drese Svinnej nastúpil Gambijčan Njundu Jawara. „Priznám sa, že ma to potešilo. Njundu to nemá jednoduché. Zatiaľ nevie rozprávať po slovensky. Sme v kontakte. Dokonca existuje možnosť, že príde hrať k nám a budeme spolu v jednom tíme.“
Obdivuje AS Trenčín
Obdivovateľ Barcelony na Slovensku rýchlo našiel svoj naj-obľúbenejší klub. Je ním AS Trenčín s viacerými africkými futbalistami z Nigérie.
„Nepoznám sa s chlapcami osobne. Keď sa náhodne stretneme v obchodnom centre, pozdravíme sa. V bližšom kontakte som so slovanistom Soumahom. Ten sa však ide čoskoro ženiť a už nemá toľko času sedieť pri počítači,“ smial sa Dada.
Pri spomienkach na rodnú krajinu zvážnie. Okrem otca mu nezostal nikto a aj toho už dlhšiu dobu nevidel. Našťastie, sú v kontakte aspoň telefonicky.
„Plánujem ísť na dva alebo tri týždne do Konga. Otec ešte naživo nevidel partnerku ani syna. Veľmi by sa chcel s nimi stretnúť. Jediný kontakt ktorý máme, je prostredníctvom telefonickej linky.“
Dada Nkokolo sa kamaráti so Seydoubom Soumahom (vpravo) zo Slovana Bratislava. (zdroj: ARCHÍV D.N.)Zima mu nevonia
Na Slovensku sa udomácnil rýchlo. Výrazne mu pomohla nová rodina. Zvykol si prakticky na všetko. Veľký problém mu však robí počasie v zime. „Keď príde niekto z Afriky do Európy, teší sa na sneh. V roku 2013 ho bolo skutočne viac ako dosť. Poviem pravdu, zimu nemám rád. Keď je vonku mínus päť stupňov, radosť mi to rozhodne nerobí. Najradšej mám leto a teploty nad tridsať stupňov. Vtedy som vo svojom živle.“
K životu veľa nepotrebuje. Nebavia ho diskotéky, nie je konfliktný typ. Najradšej sa venuje rodine a futbalu.
„Veľa času trávim s partnerkou a malým synčekom Ethanom. Nepotrebujem sa poflakovať. To ma rozhodne neláka. Rád sledujem v televízii dobrý futbal. Možno sa zasmejete, ale veľmi ma bavia televízne relácie Moja mama varí lepšie ako tvoja alebo Nákupné maniačky,“ vysvetľoval Dada.
