TRENČÍN. Po päťročnej prestávke sa pod hrad Matúša Čáka vracia zimné korčuľovanie. Mobilná ľadová plocha okolo sochy vodníka Valentína bude pre ľudí dostupná bezplatne od začiatku decembra, s požičovňou korčúľ ale Trenčania rátať nemôžu.
Korčuľovanie do konca februára
Klzisko bolo v prevádzke naposledy počas zimnej sezóny 2010/2011, podľa hovorkyne mesta Trenčín Eriky Ságovej niekoľkoročná výluka mala svoj dôvod.
„Riziková zadlženosť mesta, ktorá sa v plnej miere ukázala po komunálnych voľbách v roku 2010, nedovoľovala nielen prevádzku ľadovej plochy, ale obmedzila aj mnoho iných služieb, o investíciách nehovoriac. Hoci je ešte stále potrebné pokračovať v úspešnom znižovaní dlhu, finančná situácia Trenčína dnes už umožňuje vrátiť sa aj k obľúbenej zimnej atrakcii,“ vysvetlila Ságová.
Po oprave kompresorov a výmenníka chladenia začali začiatkom novembra pracovníci Mestského hospodárstva a správy lesov s rozkladaním mobilného klziska okolo vodníka, dokončené a odskúšané má byť do konca novembra. Prevádzkovateľ prvých korčuliarov pustí na ľadovú plochu už začiatkom decembra, klzisko bude dostupné denne v čase od 10:00 do 21:00 hod. Podľa Eriky Ságovej by klzisko malo byť v prevádzke do konca februára, dĺžka jeho prevádzky ale závisí od počasia.
Približne tri mesiace zimnej prevádzky ľadovej plochy budú stáť mesto tisícky eur, náklady ale môžu porásť. „Predpokladané náklady na sezónu sú okolo 20 000 eur, ich výšku ale môže ovplyvniť počasie,“ ozrejmila hovorkyňa trenčianskej radnice.
Trenčania sa návratu tešia
Návrat ľadovej plochy na Štúrovo námestie Trenčanov potešil, najviac môže prospieť deťom. Mamička dvoch synov Petra (38) tu v minulosti naučila korčuľovať svojho prvorodeného Alexa (11).
„Veľmi sa teším, že klzisko bude opäť v centre mesta. Keď mal Alexko päť rokov, spolu s manželom sme ho práve na klzisku okolo vodníka presvedčili, aby si navliekol korčule a keď bolo na ľade málo ľudí, pomalinky sa učil a aj sa to naučil. Teraz je na rade asi šesťročný Jakub (smiech).“
Trenčan Pavel Jankech (70) dlhé roky nekorčuľuje, v mladosti mal podľa vlastných slov v zime na nohách častejšie korčule ako papuče.
„Zimy bývalé iné, často mrzlo, snežilo, vonku sme boli skoro stále, hrávali sme hokej. Zdravie mi to teraz nedovolí, keby som ale mal o 20 rokov menej, vybehnem tam za vnúčatami a bláznim sa s nimi. Je to dobrá vec, lepšia pre rodiny, ako sedieť pri televízii,“ pousmial sa senior.
