Ľudovít Koiš (1935–2012) in memoriam
Rodáka z Hrnčiaroviec nad Parnou vytiahli do veľkého futbalu lovci talentov Spartaka Trnava. V roku 1959 im klenot s reprezentačnými skúsenosťami vyfúkla druholigová Odeva Trenčín. Dodnes zostáva záhadou, ako sa provinčnému klubu podarilo zrealizovať takýto pozoruhodný transfer. Útočník s neodmysliteľným číslom 11 a kapitánskou páskou na rukáve sa podieľal na prvých úspechoch Jednoty Trenčín na domácej i medzinárodnej scéne. Nechýbal v pamätnej výprave na Blízky východ, kde sa hneď na začiatku turné proti iránskemu klubu TAJ Teherán uviedol výborným výkonom a miestna športová tlač sa o ňom vyjadrovala v superlatívoch. V lete 1966 prispel k dosiahnutiu najväčšieho medzinárodného úspechu trenčianskeho futbalu, keď s Jednotou získal striebornú medailu v Stredoeurópskom pohári. „Lajo“ Koiš odohral za Trenčín osem sezón, z toho šesť v najvyššej súťaži. Celkovo odohral v 1. lige 190 zápasov a strelil 43 gólov (z toho 22 ako hráč Jednoty). Po jednom reprezentačnom štarte si v roku 1958 pripísal za juniorský výber proti Anglicku, za „B“ mužstvo proti Francúzsku a za áčko ČSR proti Bulharsku.
Tibor Rihošek (80)
Brankár trenčianskej „zlatej generácie“ presviedčal o všestrannom loptovom talente už na základnej škole, ktorú okrem futbalu reprezentoval na športových hrách mládeže v basketbale, volejbale aj hádzanej. Funkcionárov trenčianskeho Spartaka zaujal v roku 1954 ako dorastenecký brankár Galanty. Rodák zo Sládkovičova sa do kroniky trenčianskeho futbalu zapísal zlatými literami počas jedenástich rokov v drese Jednoty, s ktorou vybojoval druhé miesto v 1. lige, striebornú medailu v Stredoeurópskom pohári, či titul jesenného ligového šampióna v roku 1967. V dobrom svetle sa ukazoval aj v reprezentácii olympionikov. Napriek dvom štartom v príprave na OH v Tokiu v konečnej nominácii chýbal. Ovácie publika si užíval aspoň doma. Divákov privádzal do varu rôznymi parádičkami - robinzonádami v štýle mačkovitej šelmy. Elegán medzi troma žrďami na sklonku kariéry pôsobil v Dubnici nad Váhom, Nemšovej a LO Trenčín. Následne chytal za rôzne celky trenčianskej, resp. slovenskej miniligy. Svoje skúsenosti odovzdáva futbalovej mladi aj v osemdesiatke.
„Uvedenie do siene je pre mňa česť. Ďakujem všetkým mojim bývalým trénerom a spoluhráčom za ich umenie, lebo futbal je kolektívna hra a bez ich pomoci by som sa do siene slávy nikdy nedostal,“ povedal Rihošek.
Jozef Jankech (79)
Odchovanec šalianskej futbalovej školy sa po vojenčine upísal TTS Trenčín, kde vynikal rýchlosťou i čuchom na góly. Do životnej formy sa dostal v sezóne 1962/63, keď s Jednotou Trenčín vystúpil na strieborný stupienok v najvyššej súťaži. Po úvodných kolách viedol tabuľku strelcov a ktovie, akým smerom by sa uberala jeho kariéra nebyť osudového zranenia chrbtice. Počas štyroch prvoligových sezón zaknihoval 72 štartov a 10 gólov. Bodku za hráčskou kariérou napísal v Třinci, kde v lete 1966 vo veku 28 rokov odštartoval mimoriadne pestrú trénerskú dráhu. Je trojnásobným víťazom Slovenského pohára - dvakrát sa tešil s Lokomotívou Košice, raz so Slovanom Bratislava, pričom Košičanov v roku 1979 doviedol na vrchol aj v Československom pohári. Ako jediný zo „zlatej éry“ trenčianskeho futbalu to dotiahol až na lavičku seniorskej reprezentácie. V rokoch 1985–1987 trénoval olympionikov ČSSR, od leta 1995 do novembra 1998 koučoval slovenské A mužstvo. Dva razy viedol reprezentačný výber Maldív (2000–2003, 2007–2008).
„Toto ocenenie pre mňa znamená veľké vyznamenanie. Teším sa aj z toho, že viaceré väčšie mestá si z nás berú príklad a zakladajú ďalšie siene slávy,“ zdôraznil Jankech, ktorý je spolu s predsedom komisie Siene slávy trenčianskeho futbalu Pavlom Hozlárom zároveň členom orgánov novozaloženej Siene slávy slovenského futbalu.
Futbalová rodina oslavuje aj spomína
Výstavný artikel loptového fenoménu v meste pod hradom Matúša Čáka vznikol pred dvomi rokmi s cieľom zachovávať, interpretovať a oceňovať trenčianske futbalové dedičstvo a jeho predstaviteľov. V súčasnosti má sieň slávy jedenásť členov. Súčasťou programu tretieho inauguračného večera bola aj spomienka na osobnosti, ktoré trenčiansku futbalovú rodinu opustili v roku 2016. Organizátori nezabudli ani na jubilanta - niekdajšieho kanoniera Jednoty Rudolfa Holcingera, ktorý pred mesiacom oslávil 70. narodeniny.
