TRENČÍN. Dvomi výstavami, premietaním filmu, verejnou diskusiou a ďalšími aktivitami si tento rok pripomenulo mesto Trenčín novembrové udalosti roku 1989. Trojdňovú pripomienku otvorila výstava s názvom Diktatúra a demokracia v storočí extrémov na Mierovom námestí, ktorú doplnila výstava v Mestskej veži. Výstavu Protikomunistický odboj na Slovensku otvoril primátor Trenčína Richard Rybníček, jeden zo spoluzakladateľov skupiny Bez ladu a skladu, ktorá za minulého režimu čelila aj zákazom hrania.
Výstava najmä pre mladých
Ako vysvetlila hovorkyňa mesta Trenčín Erika Ságová, výstava odkrýva formy odporu obyvateľstva voči komunistickému režimu. Mesto ju pripravilo v spolupráci s Ústavom pamäti národy, v priestoroch Mestskej veže bude dostupná do konca novembra.
„Výstava popisuje vznik a centrá jednotlivých odbojových hnutí, či už to bolo z radov civilného obyvateľstva, náboženských predstaviteľov alebo zástupcov kultúrneho života. Venuje sa napríklad i hnutiu Biela légia, či prípadom Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára. Osobitná pozornosť je venovaná sviečkovej manifestácii z roku 1988, ako aj únosom a vraždám zrežírovaných Štátnou bezpečnosťou,“ priblížila Ságová.
Výstava neprehliada ani osobnosti protikomunistického odboja, akými boli Ján Chryzostom kardinál Korec, Ján Čarnogurský, František Mikloško a ďalší.
Ondrej Krajňák, predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa vidí vo výstave zmysel, a to najmä pre mladých. „Ten, kto nepozná svoju minulosť je odsúdený ju zopakovať a to je hlavným bodom v preambule zákona o pamäti národa. Hlavne mladá generácia si málo uvedomuje, čo tu bolo. Ich rodičia im o tom možno veľa nerozprávajú,“ myslí si.
Podľa Krajňáka mládež považuje za automatické cestovať a študovať za hranicami, v minulosti to tak samozrejmé ale nebolo. „Niekto nám musel túto slobodu vybojovať a niekto sa o ňu zaslúžil aj za cenu tej najvyššej obety – ľudským životom. Je dôležité, aby sme si to pripomínali a boli vďační za to tým, ktorí boli ochotní nastaviť svoj chrbát,“ vyzdvihol.
Predseda Správnej rady ÚPN sa v čase novembrových udalostí zdržiaval v Bardejove, podľa vlastných slov prevládali pocity strachu aj na východe Slovenska.
„Prvé zhromaždenia ľudí vyzerali tak, že mnohí stáli na chodníku, pretože nevedeli, či sa situácia nezvráti v ich neprospech. Iba zopár odvážlivcov sa postavilo na tribúnu a do mikrofónu nahlas povedali: ten kto stojí na chodníku nemiluje republiku. Po tom vyhlásení som videl, ako všetci spontánne urobili ten jeden, symbolický krok z chodníka dole,“ spomína Krajňák.
Trenčín sa od Bardejova veľmi nelíšil
Podobné pocity zažívali aj Trenčania. Neistota a očakávanie vývinu situácie panovala aj pod hradom Matúša Čáka.
Primátor mesta Trenčín Richard Rybníček opísal zhromaždenie ľudí, ktorí zaplnili Mierové námestie ako silné. „Bolo to niečo neuveriteľné. Mnohí ľudia sa báli, pretože nevedeli, čo bude, či z toho nebude nejaká občianska vojna, či neprídu milície, vojaci. Bolo to napäté, ale vzrušujúce,“ zaspomínal si primátor.
Rybníčka, ktorý bol v tom čase poslucháčom vysokej školy v Bratislave vyslali za študentské hnutie do Trenčína. „Stáli sme na vlečke a prihovárali sa ľuďom, aby sa nebáli a aby normálne fungovali.“
Terajší primátor Trenčína založil v osemdesiatych rokoch spolu s Martinom Beďatšom a Petrom Kaščákom kapelu Bez ladu a skladu, ktorú si všimol aj minulý režim. „1. septembra 1987 sme prvýkrát v Lipnici stretli Václava Havla. Vystúpil po tom, ako sme dohrali a spoločne nás v tomto regióne Československa zakázali. Neskôr nám zakazovali aj texty,“ dodal Rybníček.
Mladí o konci osemdesiatych rokov veľa nevedia
V uliciach Trenčína sme sa mladých ľudí pýtali jedinú otázku: „Čo viete o Nežnej revolúcií?“ Viktor (18): „Veľa neviem, iba to, že vtedy skončili komunisti,“ usmial sa stredoškolák. Šestnásťročný Dalibor mal rovnako problém rozpamätať sa: „učili sme sa to na základnej, ale nespomínam si,“ povedal študent.
Vysokoškoláčka Viktória (23) bola na tom s vedomosťami lepšie. „Nezná revolúcia sa to volá kvôli nekrvavej likvidácií komunistického režimu na Slovensku a v Čechách. Myslím, že koncom roka 1989 zvolili za prezidenta Havla,“ vysvetlila Viktória.
