OMŠENIE. I keď prvá písomná zmienka o obci pochádza až z roku 1332, je zrejmé, že ľudia sa v údolí usadili pravdepodobne už v mladšej dobe bronzovej (1800 - 700 rokov pred naším letopočtom).
História obce bola úzko spätá s dianím v susedných Trenčianskych Tepliciach a v Trenčíne, podľa historikov je teda viac ako isté, že v Omšení sa objavili aj Rimania za čias Marka Aurélia, ktorí zanechali na trenčianskej skale nápis z roku 178 nášho letopočtu. K hustejšiemu osídleniu horskej obce došlo pravdepodobne v čase vpádov polodivých južných národov.
Pôvod názvu obce nie je dodnes úplne jasný. Niektoré zdroje tvrdia, že vznikol v súvislosti s náboženskými obradmi - omšami. Pravdepodobnejšia je však verzia, ktorú v obecnej kronike uvádza učiteľ Pavol Fecek. Podľa nej názov obce určila povaha a rozloha kraja. "Holé skaly vľavo i vpravo od obce boli iste obrastené machom, a teda mach - kraj omošený, miesto omošené - z toho Omšenie," uvádza sa v historických materiáloch.
V počiatkoch feudalizmu patrila pôda v Omšení kráľovi. Začiatkom 14. storočia daroval kráľ pôdu rodine podžupana a kapitána Trenčianskeho hradu Pavla Baračkaia. Niektoré časti chotára vlastnila rodina Podmanických a iní zemania. Tamojšie obyvateľstvo sa venovalo najmä chovu oviec, ovca preto nechýba v erbe obce. Na pôvodnej pečati zo 17. storočia bola ovca obrátená vpravo, v dnešnom erbe je obrátená vľavo.
Dnes je Omšenie modernou obcou atakujúcou počtom obyvateľstva dvojtisícovú hranicu. Má kompletnú infraštruktúru, poštu, školu, škôlku, niekoľko predajní potravín a pohostinstiev.
UPOZORNENIE:
TASR ponúka k správe fotoreportáž.
TASR dnes prináša seriál spravodajských materiálov o obci Omšenie.
pok von
