LUBINA. Tešíte sa na nádherné jesenné počasie, ktoré láka do malebne sfarbených hôr? A že máte zlezené už všetky vysokohorské chaty? Téryho, Zbojnícku, Zamkovského i tú pod Rysmi? Pýtate sa, kam ísť? Zrazu sa vám v pamäti vynorí dvojica legendárnych slovenských filmov Medená veža (1970) a Orlie pierko (1971) neodlučiteľne spojená s trojicou vysokohorských nosičov Pirinom, Starcom a Valérom a ich podmanivou chatou.
Myseľ začne mapovať všetky turistické chodníčky a vám presná cesta k nej nenapadá. Kde tá chata vlastne je, veď ju nikto po túrach nespomína a nikto k nej nechodí. Nie, nehľadajte ju. Slávna filmová vysokohorská chata dávno nejestvuje. Ostalo z nej už len zopár zvyškov drevených trámov a kovových rúrok, ktoré sa pri jej likvidácii nedali vysoko v horách vytrhnúť zo skál. Neexistuje ani Medená veža. Názov štítu vytvorili tvorcovia filmu.
Návštevník Himalájí miluje najviac Vysoké Tatry
Miro Nágel. Vysokohorský turista, fotograf, filmár, spisovateľ, propagátor slovenských i zahraničných hôr. Muž, ktorý si dodnes spomína na Lubinu v Novomestskom okrese ako na miesto svojich pravidelných prázdnin. V tejto obci pod Javorinou sa narodil jeho starý otec, bývalý učiteľ a školský inšpektor Bedrich Predmerský, ktorý je na miestnom cintoríne aj s manželkou a ich dcérou (jeho mamou Vierou Žalmánkovou-Predmerskou) pochovaný.
Napriek tomu, že na vlastné oči videl veľhory po celej planéte, zo všetkých horských masívov miluje najviac Vysoké Tatry. Pozná v nich takmer každý meter a zaspomínať si na slávnu filmovú chatu a tajomstvá okolo Medenej veže nebol pre neho žiaden problém.
„Názov Medená veža bol vymyslený len pre film. V skutočnosti filmovou „Medenou vežou“ je štít Veľká Vidlová veža. Scenáristi sa zrejme zámerne vyhli reálnym zemepisným názvom a použili len vymyslené.,“ začal svoje rozprávanie Miro Nágel.
„Medenú vežu“ obdivoval už pred Himalájami
Miro Nágel si už v 60. rokoch zamiloval Veľkú Javorinu, ktorú často vo vibramkách navštevoval. Jeho kroky však smerovali čoraz vyššie a milovník hôr si dával pred seba čoraz vyššie, náročnejšie a zaujímavejšie ciele.
Trikrát zažil aj skvostné treky v nepálskom národnom parku Sagarmatha pod Mount Everestom i ďalšími legendárnymi osemtisícovkami Lhotse a Cho Oyu. Napriek obrovským zážitkom z hôr celého sveta je jeho rozprávanie o Medenej veži a filmovej „kultovke“ spojené predovšetkým s hlasom jeho srdca. Filmársky žľab vo Vysokých Tatrách si zamiloval na celý život.
Medená veža je v skutočnosti Veľká Vidlová veža. (zdroj: MIRO NÁGEL)Hercov zastúpili v skalách známi horolezci
Pirin, Starec a Valér. Traja nespútaní vysokohorskí nosiči. Alebo aj nezabudnuteľní muži slovenského filmového plátna. Štefan Kvietik, Ivan Mistrík a Ivan Rajniak. Kombinácia hereckých hviezd s majestátnou tatranskou prírodou pod bravúrnou režisérskou taktovkou Martina Hollého a so skvelým scenárom Ivana Bukovčana urobila z dvojice filmov Medená veža a Orlie pierko kultové diela. Tie očaria všetky generácie aj po vyše štyridsiatich rokoch. Aj preto by mnohí radi vlastnou nohou vstúpili do vysokohorskej chaty, v ktorej nechýbali ani krásne ženy Milka Vášáryová či Andrea Čunderlíková.
„Ešte v roku 1974 tam chata stála. Demontovaná bola postupne. Zhotovitelia chaty dostali podmienku, že ju po skončení natáčania musia zlikvidovať. Kedysi tam žľabom viedol turistický chodník so zelenou značkou. Ešte v 80. rokoch minulého storočia bol v mapách zakreslený,“ pokračoval Nágel. Napriek tomu, že hlavní protagonisti filmu boli chlapmi na svojom mieste, na riskantné horolezecké výstupy si z bezpečnostných dôvodov netrúfli. A tak ich bez problémov na tatranských štítoch zastúpili poprední slovenskí horolezeci. Kvietika nahradil Ivan Gálfy, Rajniaka Ivan Urbanovič a za Mistríka zaskočil vysoko v skalách Ladislav Šedivý.
Rachot skál sa ozýva Filmárskym žľabom
Pri jednej z mnohých tatranských ciest zatúžil Miro Nágel stáť aj na miestach, kde sa natáčali filmy, ktoré ho navždy pritiahli nerozlučným putom k horám. „Pri jednej z mnohých návštev Tatier niekedy na jeseň som si naplánoval výstup „Filmárskym žľabom“ do Lomnického sedla. Filmársky žľab leží takmer na konci Malej Studenej doliny niekoľko sto metrov nižšie od Veľkého hangu, ktorým sa chodí na Téryho chatu. Zo značkovaného turistického chodníka prakticky k nemu nevedie žiadna odbočka,“ pokračoval Nágel.
Horúci čaj na Zamkovského chate mu rozprúdil krv v žilách a vydal sa ďalej po stopách svojho filmového srdca. „Toto nie je klasická túra, pretože ani chôdza v kamenistom teréne sa nedá nazvať chôdzou. Poskakujete medzi malými, ale aj veľkými kameňmi či balvanmi. Občas je počuť rachot padajúcich skál kdesi z vysokej steny. Je to žľab, kde naozaj veľmi často padajú zo stien kamene, a preto sa odporúča chodiť s prilbou,“ spomína Nágel. Pre pohyb vo Filmárskom žľabe sú potrebné teleskopické palice. Vyhnúť sa obrovským balvanom je nemožné a na mnohých miestach je umenie udržiavať rovnováhu. Mira pri výstupe znepokojovali aj čoraz častejšie ozývajúce sa pády skál zo stien Veľkej Lomnickej veže.
Z chaty ostalo už len zopár pozostatkov
Cieľ vysokohorskej túry mal už na dosah. Už onedlho sa postaví na miesta, kde stála vysnívaná chata Pirina, Valéra a Starca. Len zopár majestátnych kameňov a opäť, aspoň na pár momentov, návrat do trávnatého porastu a zároveň k množstvu nostalgických spomienok. Sklon žľabu je však stále veľmi strmý, Lomnické sedlo je už na dosah, svah sa zmierňuje, Mira „vítajú“ posledné pozostatky chaty. „Obišiel som niekoľko v zemi ukotvených kovových rúrok a pár rozbitých a schátraných drevených trámov. Bol som na mieste bývalej horskej chaty, kde sa pred desaťročiami nakrúcal film Medená veža. Ono to ani chata nebola, ale len drevené kulisy. Interiérové zábery z chaty sa nakrúcali v štúdiu na Kolibe,“ povedal milovník hôr, ktorý v súčasnosti žije v Žiline a z prvých dvoch ciest do Nepálu vydal literárnu prvotinu, knihu Himalájske sny. Tá je, mimochodom, doteraz na Slovensku jedinou knihou s problematikou nepálskych trekov.
Z Filmárskeho žľabu môžete odísť s pokutou
Znalec Vysokých Tatier však prípadných záujemcov o výstup k bývalej filmárskej chate vystríha pred možnou pokutou. „Upozorňujem na skutočnosť, že výstup žľabom nie je turistickým chodníkom, takže prípadným záujemcom z radov klasických víkendových turistov hrozí pokuta.
Aj keď práve do týchto miest ochrancovia prírody sotva zájdu. V zime žľab využívajú skialpinisti na jednu z túr v Malej Studenej doline,“ pokračoval Nágel. Na nezabudnuteľné chvíľky spojené s jeho obľúbenými filmami si odniesol aj malú spomienku. Kúsok dreva s hrdzavým klincom je pre neho dodnes vzácnym suvenírom. V spomienkach sa aj po čase objavujú myšlienky na prekvapených turistov, ktorí na neho pozerali z miest, kam ich vyviezla lanovka zo Skalnatého plesa. „Sotva znateľným chodníkom v miestach, kde Milku Vášáryovú poštípala vretenica, som vtedy vyšiel do Lomnického sedla. Tam na mňa s nemým úžasom pozerali i pokrikovali turisti, ktorí zhora sledovali majestátnosť Vysokých Tatier. Mňa v týchto miestach určite nečakali.“
Kríž na Medenej veži už nestojí
Nejestvujúca chata, nejestvujúci názov slávnej Medenej veže. Ani kríž na jej vrchole, kam ho po tragickom úmrtí svojej filmovej manželky Milky Vášáryovej vyniesol jej herecký partner Štefan Kvietik, sa už na Medenej veži netýči. Pravdepodobne ho strhla búrka a silný vietor.
Jeden z aktérov filmu a dablér Ivana Mistríka v tatranských stenách, horolezec a bývalý člen tatranskej horskej služby Ladislav Šedivý, v rozhovore pre spisovateľku Miru Kováčikovú uviedol: „Kríž bol vyrobený z novoduru, a preto bol relatívne ľahký. Mal asi pol druha metra, bol upevnený lankami. Nainštalovali sme ho na vrchol, filmári urobili pár záberov – napríklad veľkým transfokátorom z Lomnického sedla, alebo aj z lanovky a bolo hotovo. Kríž spadol sám, asi ho zhodila búrka, náporom počasia nemohol odolať.“
Filmový kríž bol na jednom z vrcholov Vidlového hrebeňa a ležal tam spadnutý ešte v roku 1978. A tak nám ostávajú už len spomienky. Na trojicu úžasných chlapov, na nerozlučné priateľstvo, ktoré spojili navždy hory a na dobrodružno-romantický príbeh, ktorý so svojím voľným pokračovaním Orlie pierko patrí dodnes medzi najobľúbenejšie slovenské filmy.
