TRENČÍN. Bratislavčan Michal Knitl (32) je dobrodruhom a cestovateľom v jednej osobe, ktorý sa výziev nebojí. Podľa motivačného spíkra s viac ako 65 precestovanými krajinami možno cestovať aj lacno. Štyri mesiace v Indonézií a Papue Novej Guinei ho stáli len niečo viac ako 1700 eur.
Cestopis Papuánske srdce mapujúci cestu do oblastí, kam noha belocha dlho nevkročila, predstavil aj poslucháčom Verejnej knižnice Michala Rešetku.
Autor so svojím posledným cestopisom. (zdroj: ERIK STOPKA)Život mimo Slovenska zatiaľ neplánuje
Pre Michala Knitla je spolužitie s ľuďmi z inej kultúry normálne, je jedným z najaktívnejších slovenských couchsurferov. „Pri CouchSurfingu si ľudia z celého sveta navzájom ponúkajú gauče s tým, že chcú predstaviť svoju kultúru niekomu inému, a to celé bezplatne. Celé to funguje ako sociálna sieť, na ktorej prejavíte záujem o ubytovanie, a ak má druhá strana chuť a čas, tak vás môže hostiť,“ vysvetlil Knitl, ktorý prespal viac ako 500 nocí v 200 domácnostiach.
Cestovateľ, ktorý vyrástol v Petržalke, podnikol svoju prvú veľkú cestu do USA. „Do Spojených štátov som letel ako dvadsaťročný chalan, a to na pracovný a súčasne cestovateľský program Work and Travel. Medzi rokmi 2008 a 2009 nasledovala cesta do Južnej Ameriky, kde som pobudol 15 mesiacov,“ prezradil.
Okrem amerického kontinentu strávil ako dobrovoľník deväť mesiacov vo Fínsku a šesť mesiacov v Indii, život mimo Slovenska si dobrodruh s bohatými skúsenosťami predstaviť zatiaľ nevie. „Životu v Južnej Amerike by som sa možno vedel prispôsobiť, ale neviem, či by som to zvládal s ich mentalitou. Prekážala by mi juhoamerická nedochvíľnosť, kde asi nič nie je načas,“ povedal Knitl.
(zdroj: ARCHÍV MICHALA KNITLA)Skromné cestovanie, bohaté na zážitky
„Dá sa cestovať lacno. Ak človek chce, tak aj bez peňazí, potrebuje ale odvahu a ochotu rozprávať sa s domácimi,“ prezradil svoje cestovateľské know-how, ako ušetriť, Michal Knitl.
Pred pohodlím a luxusom uprednostňuje skromné podmienky mimo hotelov a ubytovní, postačí si so spacím vakom a stanom. Exotickosť Indonézie a Papuy Novej Guiney zažil s rozpočtom priemernej slovenskej rodiny na dovolenku v Grécku. „Po spočítaní všetkých nákladov vrátane leteniek ma tam štyri mesiace vyšli 1717 eur. Medzi rokmi 2011 a 2012 som strávil dlhé mesiace v Indii, stálo to asi 4000 eur,“ vymenoval cifry Knitl.
O svoju bezpečnosť sa pri poslednej ceste do Papuy Novej Guiney veľmi neobával, na otázku, či sa nebál sám v cudzom svete, odpovedal laxne: „Za tmy som vonku nebol, neviem preto zhodnotiť, čo mi hrozilo.“ Cestovanie je pre odvážlivcov jedinečnou príležitosťou vyskúšať chute, aké sa na Slovensko nedostanú, Michal Knitl pri jedle vyberavým nie je.
„Kam som vstúpil, zjedol som, čo mi dali pred seba. Neriešil som, či jedlo uvarené Papuáncami varili s umytými rukami, nemyslel som na to. Keď varili bataty, umyli ich, tak si snáď pri tom umyli aj ruky,“ zasmial sa cestovateľ, ktorý nemal problém ani s vodou, vďaka filtračnej fľaši jej mal dostatok.
„Vody sa pri cestovaní krajinami veľmi neobávam. V Papue mi fľaša za asi 30 eur odfiltruje vodu, ktorú sa nebojím piť. Horšie to s ňou bolo v Indii kde som z vody z vodovodu dostal niekoľkokrát hnačku, a to mi domáci hovorili, že som dopadol celkom dobre, asi som už na zlú vodu zvyknutý,“ usmial sa Michal Knitl.
Po prebudení sa Knitlovi naskytli dychvyrážajúce obrazy. (zdroj: ARCHÍV MICHALA KNITLA)Cestovateľským snom zostáva Pakistan
Michal Knitl vďaka mesiacom za hranicami Slovenska dospel, na putovanie po Afrike, ktorej precestovanie mu zatiaľ chýba, si netrúfa. „Možno niekedy v budúcnosti. Neláka ma cestovať po Afrike sám, odrádza ma aj africké slnko a vysoké teploty.“ Cestovateľský pohľad upiera v blízkej budúcnosti na východ, prekážkou v plánoch je získanie víz.
„Mám sen cestovať Pakistanom, vystúpiť na ľadovec Baltoro a vidieť veže Trango Towers,“ dodal Knitl na záver.
(zdroj: ARCHÍV MICHALA KNITLA)
