TRENČÍN. Poplatok za rozvoj je pre samosprávy v princípe dobrý, pretože je systémom, ako developerov a stavebníkov primäť správať sa citlivejšie k verejnému priestranstvu a konať nad rámec svojich aktivít.
V Trenčíne ho však v tejto podobe zákona nezavedú.
"V tomto štádiu je táto myšlienka, ako to už býva zvykom, pokrivená politickými záujmami. Snahy politikov robiť z tejto témy koalično-opozičný boj v parlamente je nezmysel. Skôr by som uvítal, keby sa zákony upravili tak, aby mal tento poplatok čo najväčší zmysel," skonštatoval primátor Richard Rybníček.
Zbytočne tvrdý
V zákone, ktorý zavádza poplatok za rozvoj sú podľa neho niektoré situácie, ktoré nemajú logiku alebo sú príliš tvrdé.
"Napríklad predmet poplatku za rozvoj sa netýka stavby rodinného domu s výmerou podlahovej plochy do 150 štvorcových metrov. Myslím, že táto hranica by mala byť posunutá povedzme do 300 štvorcových metrov. Predstavme si rodinný dom, ktorý má prízemnú podlahovú plochu 10 x 8 metrov a ďalšie podlažie tiež 10 x 8 metrov.
Nejde o žiadnu haciendu, ale úplne bežný rodinný dom, no pri súčte oboch podlahových plôch (160 štvorcových metrov) by už podliehal poplatku za rozvoj. Toto sa mi zdá byť zbytočne tvrdé. A nechcem to spoplatňovať," doplnil trenčiansky primátor.
V tejto chvíli nie
Ako dodal, všeobecne záväzné nariadenie by v Trenčíne museli podľa tohto zákona nastaviť napríklad na jednotlivé ulice, pričom na nej musí bývať päť percent platcov dane z nehnuteľnosti v meste.
"Prečo má byť tento systém odkázaný na daňový zákon? My vieme najlepšie v zmysle územného plánu, ako sa bude ktorá ulica, ktoré územie rozvíjať. Je dobré, že poplatok za rozvoj je originálnou kompetenciou samosprávy a teda je dobré, že je na každom primátorovi a starostovi či ho zavedie, alebo nezavedie.
Prijímať to v tejto podobe zákona ja ako primátor nechcem, lebo to nepovažujem v tejto chvíli za vhodné a kľúčové pre mesto Trenčín. Nevylučujem však, že sa tým budeme v budúcnosti zaoberať," zdôraznil Rybníček.
