NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. 10. októbra opustil navždy svojich najbližších i svet umeleckej a reportážnej fotografie a fotoaparátov Anton Riha. Plodný umelecký život novomestského fotografa Antona Rihu budú mnohým ďalším generáciám pripomínať navždy státisíce fotografií, ktoré počas svojej aktívnej kariéry zachytil. Mnohé z nich dodnes zdobia steny materských, základných i stredných škôl po celom Slovensku.
S fotoaparátom putoval po republike
Anton Riha sa narodil 9. augusta 1946 v Novom Meste nad Váhom. Po úspešnom absolvovaní strojníckej priemyslovky a pôsobení v národnom podniku Vzduchotechnika v Novom Meste nad Váhom ho navždy prilákal svet fotografie. S množstvom fotoaparátov v rukách si ho budú pamätať predovšetkým obyvatelia Nového Mesta nad Váhom a Piešťan, v mestách, v ktorých strávil takmer celý svoj život. Do fotografických tajov ho zasvätil starý otec a neskôr otec. Svoj fotografický rozlet začal v Komunálnych službách v Novom Meste nad Váhom, kde pôsobil ako vedúci foto-služby. Našiel tu veľký priestor pre fotografickú tvorbu. Skvostné snímky začali na jeho filmoch pribúdať aj počas pôsobenia vo Výrobnom družstve Rozkvet v Banskej Bystrici.
Počas svojej všestrannej fotografickej kariéry fotografoval deti v školách po celom Slovensku, mestskú architektúru, prírodu, ale aj športové zápolenia a motocyklové preteky. Na svojich záberoch rád zachytil aj nočnú atmosféru. Svoju tvorbu pravidelne prezentoval vo výstavných sálach nielen v našom regióne.
„Počas života som odfotografoval 250-tisíc záberov detí. Putoval som po celom Slovensku. Boli to krásne roky. Cestovanie a fotografovanie po rôznych kútoch našej vlasti ma napĺňalo,“ vyznal sa Anton Riha na svojej poslednej výstave v Novom Meste nad Váhom v auguste 2014. Vďaka jeho čiernobielym záberom bude navždy živá aj architektúra Nového Mesta nad Váhom, ktorá jestvuje už iba na starých fotografiách či obrazoch.
„Vyliezol som na dvadsaťpäť metrov vysoký stavebný žeriav a začal som cvakať spúšťou. Robil som zábery prekrásnych starých budov mesta. Tešil som sa, že ich po rokoch opäť Novomešťania ocenia. Najradšej som fotil centrum mesta a park,“ povedal na svojej výstave.
V 70. rokoch zachytil aj nehumánnu likvidáciu novomestského židovského cintorína. Na fotkách z tohto obdobia nechýbajú odhalené kostry medzi hrobmi vyvolávajúce zimomriavky. Napriek časom digitálnej fotografie vždy preferoval fotografovanie na klasický film. Ten podľa Antona Rihu dokázal atmosféru zachytiť vždy omnoho pútavejším spôsobom.
