Keď som sa dočítal v médiach, aké je zložité napísať projekty, ktorých podstatou bolo naučiť deti v materskej skole piť vodu z vodovodu alebo jesť jabĺčko, tak som sa pousmial a „preglgol.“
Ono by to bolo naozaj veselé, keby to nebolo také smutné, aspoň pre tých, ktorí si nosili to jabĺčko (a chlieb s maslom) do MŠ, pretože sa tam ešte nepodávala strava a dokonca ani poobedný odpočinok neexistoval. A vodu sme pili iba z vodovodu a boli sme radi, že aspoň taká je...
Silná káva
Avšak terajšia „propagácia“ duálneho vzdelávania vo všetkých možných médiách je už naozaj silná káva, ktorú som preglgnúť nemohol! Súčasné firmy z dôvodu nedostatku kvalifikovaných pracovníkov si sami vychovávajú (alebo si to zmluvne zabezpečia u oprávnených inštitúcií) budúcich odborníkov – nové formy, nové metódy, nové spôsoby...
Popri vzdelávaní vykonávajú odbornú prax v príslušnom odbore – teda aj vzdelávanie aj prax – duálne vzdelávanie. Preto to vysvetľujem, lebo niekto tomu novému termínu jednoducho nerozumie!
Keď sa pozriem na mapu časti nášho krásneho Považia od Považskej Bystrice cez Dubnicu, Trenčín, Nové Mesto nad Váhom a slovensko-české pohraničie: Starú Turú, Myjavu až po Brezovú pod Bradlom, všade boli významné strojárenské podniky (teraz sú z nich väčšinou už iba torzá a v inej podobe, ale vďaka aspoň za to...) a takmer každý mal svoje vlastné školské zariadenie (učňovku, ale niekde i odbornú strednú školu, napríklad Stará Turá na výuku odborníkov v oblasti zdravotníckej techniky z celorepublikovou československou pôsobnosťou).
Nič nové pod slnkom
V reálnych podmienkach vzdelávali, vychovávali odborníkov i pestovali vzťah k budúcej profesii i zamestnávateľovi!
Tieto zariadenia sa stali vo väčšine prípadov základmi súčasných odborných či združených škôl. Dôvod ich vzniku bol ten istý, ako teraz, ale dovolím si tvrdiť, že podmienky vzniku a fungovania týchto „učňoviek“ boli podstatne zložitejšie a náročnejšie, ako sú teraz.
Ale rečí a papierov okolo toho bolo možno o 90 % menej... Takže žiadne nové metódy, formy, spôsoby, iba nový názov niečoho, čo vznikalo pred piatimi či šiestimi desaťročiami.
A prečo to vlastne píšem? Aby si mladí a mladší nemysleli, že sme tu kedysi žili v jaskyniach a griflíkmi písali na hlinené doštičky. Tak mi to totiž niekedy pripadá. A nielen v otázke „objaveného“ duálneho vzdelávania.
Autor: Ján Kostolanský
