Jiří Srna daroval vystavené obrazy a karikatúry novomestskej galérii

NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Karikaturista, maliar, knižný ilustrátor, fotograf i autor drevených plastík Jiří Srna je na novomestskej výtvarnej pôde pojmom. Všeobecný lekár z Jablonca nad Nisou získal na prestížnej súťaži Novomestský osteň dve ceny (2013, 2015). Ceny získal aj na súťažiach v Luxembursku, Argentíne, Turecku, Chorvátsku, Kanade, Južnej Kórei, Iráne, Indii i v Macedónsku.

Až do 21. októbra svoj kreslený humor a pútavé pastely predstavuje na samostatnej výstave v Mestskom kultúrnom stredisku v Novom Meste nad Váhom. Uvidíte na nej aj saxofón, z ktorého odlieta hmyz, bociana so zauzlovaným zobákom, ale aj zamilovaných vrabčiakov. Všetky diela ostatnú po ukončení výstavy v novomestskom výtvarnom depozite. Jiří Srna ich galérii bez nároku na honorár daroval.

Máte za sebou množstvo medzinárodných úspechov. Kedy ale prišli prvé náznaky výtvarného talentu?
– Kresliť som začal už v predškolskom veku. Páčili sa mi neskôr veľmi komiksy, pretože v socialistickej ére ich tu bolo naozaj málo. Komiksov v pravom zmysle slova tu nebolo takmer vôbec. Ja som si preto v ôsmej triede komiksy začal kresliť sám pre seba. Od tej doby si kreslím až doteraz.

Komiksy sa za bývalého režimu považovali za brak a boli vytlačené na výtvarnú perifériu. Nemali ste kvôli ich tvorbe problémy?
– Nie, nemal som žiadne problémy, pretože som komiksy nikde nezverejňoval. Ja som si ich kreslil úplne sám pre seba. Kreslil som si príbehy podobné tým, ako písal Jaroslav Foglar a jeho Rychlé šípy. Vymyslel som si partiu chalanov, dal im mená a komiksu dal názov Podkováci. Nikde som to ale nepublikoval. Mám to dodnes doma schované.

Nenapadá vás niekedy komiksy vydať a vypustiť ich medzi milovníkov tohto žánru?
– To nie, tie príbehy by sa zdali dnes ľuďom naivné. Odpovedá to môjmu veku, v ktorom som ten komiks nakreslil. Ale aj tak mám tie komiksy veľmi rád. Tvoril som ich tušom a koloroval vodovkami. Dnes sa to už robí najmä v počítači.

Kedy prišlo k definitívnemu vstupu medzi profesionálnych karikaturistov?
– Stále sa považujem za amatéra. Za profesionála sa určite nepovažujem. Som človek, ktorý si po práci rád sadne a do rúk vezme pastelky a kreslí si. Odpočiniem si. Ja asi nie som ani amatér, ani profesionál, ale človek, ktorý rád odpočíva.

Vernisáž výstavy. (zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)

Český Dikobraz a slovenský Roháč za éry socializmu boli vlajkovou loďou karikaturistov. Stihli ste publikovať už v týchto vtedy veľmi vyhľadávaných časopisoch s kresleným humorom?
– Nepublikoval som ani v jednom. V tej dobe som ani nenašiel odvahu nakreslené obrázky s humorným kontextom tam vôbec poslať, hoci som už tvoril.

Éra pred rokom 1989 poskytovala karikaturistom omnoho viac možností publikovať vtipy ako dnes. Časopisy i noviny boli vždy okorenené aj kresleným humorom.
– Sú ľudia, ktorí Roháč aj Dikobraz zatracujú. Že to boli hlásne trúby komunistickej strany. Určite to je pravda. Ale na druhej strane si myslím, že každé médium je hlásna trúba nejakej doby a nejakej skupiny ľudí s nejakým názorom. Médium, ktoré by nebolo hlásnou trúbou nejakých názorov, by bolo o ničom. Karikaturisti mali pred rokom 1989 určite väčší priestor. Kresieb sa publikovalo omnoho viac.

Bola však cenzúra kresleného humoru.
– Áno, kreslený humor podliehal cenzúre. Dnes vtipov vychádza omnoho menej, ale cenzúra takmer neexistuje. Je to voľné a svoj vlastný názor môžete obrázkom vyjadriť. Pokiaľ sa však vyjadrujete k závažným historickým alebo aj súčasným otázkam, musíte počítať s tým, že vstupujete do verejného priestoru. V ňom sa môže vyskytnúť človek, ktorý nebude rešpektovať, že ste slobodný umelec a máte právo na svoj názor. Bude vás napádať a dehonestovať.

Vy ste lekár. Ambulancia poskytuje zrejme dosť námetov aj na kreslený humor.
– Námety prichádzajú naozaj často a zapisujem si ich do notesu. Notes je už skoro zaplnený. Mňa však láka predo-všetkým kreslený humor bez textov. Vtipy z lekárskeho prostredia s textom tvorím iba pre kamarátov a pre ich knižky, ak ma o to požiadajú.

Čo vás inšpiruje najviac pri tvorbe? Skutočnosti, ktoré vás rozhnevajú alebo rozosmejú?
– Ja sa obrázkami nesnažím ani kritizovať, ani pranierovať. Snažím sa dávať do kresleného humoru humornú a vtipnú poéziu, ktorá človeka skôr pohladí, ako by ho mala zraziť na kolená.

Úspešný ste na Novomestskom ostni, ale aj v krajinách pre nás exotických nielen po zemepisnej stránke.
– V Brazílii som pred piatimi rokmi dokonca získal prvú cenu v kategórii kreslený humor. Veľmi úspešný som bol aj v Iráne. Neuvedomil som si však jednu vec, že súčasný svet je polarizovaný a rozdelený. Sú ľudia, ktorí nebudú nikdy priateľský voči druhým. Svojou účasťou v jednej súťaži som rozčúlil karikaturistov v druhej krajine. Začali mi dokonca vytýkať účasť v tejto krajine. Zistil som, že aj keď sa mnohí tvária, že sme všetci priatelia a že sme všetci humoristi, že to vôbec nie je pravda.

Napriek tomu, že ste veselý človek, určite vás tieto súvislosti znepokojujú.
– Zistil som, že je v tom zase politika, náboženské väzby, otázky viery a prestal som do tejto sféry vstupovať. Priateľstvo na báze humoru by bolo nádherné. Žiaľ, ono to tak nie je. Už účasťou v zahraničnej súťaži môžete pobúriť až tak, že o vás píšu v novinách články. Nemám strach a mám svoj názor, ale nepáčia sa mi politické väzby. Preto som upustil od účasti v celosvetovom meradle a zúčastňujem sa súťaží a výstav v krajinách, kde to mám rád.