Bez Stalina má Mesto Trenčín ďalších sedem čestných občanov

TRENČÍN. Mesto Trenčín prišlo po 69 rokoch o jedného zo svojich čestných občanov. Poslanci trenčianskeho mestského zastupiteľstva minulý týždeň tento titul odňali sovietskemu diktátorovi Josifovi Vissarionovičovi Stalinovi, návrh predložil primátor Richard Rybníček.

Dejiny sa zmeniť nedajú

Za návrh počas stredajšieho zasadnutia zastupiteľstva zahlasovali všetci poslanci, okrem poslankyne Danice Birošovej, ktorej prekážal text uznesenia a poslanca Miloša Mičegu. Ten sa hlasovania zdržal.

„Dejiny sa nedajú zmeniť. Za určitých okolností toto občianstvo bolo udelené a podľa môjho právneho názoru zaniklo smrťou. Prekáža mi text uznesenia. Nie je možné odňať niečo niekomu, kto je mŕtvy. V zásade Stalin nebol človek, ale vrah, s tým sa aj ja stotožňujem. Nesúhlasím ale s tým, aby sa viedla diskusia ohľadne takejto témy, keď sú témy oveľa dôležitejšie, a považujem tento bod za snahu zakrývať skutočné problémy mesta Trenčín, aby sa verejnosť informovala o diskusii, ktorá nikam nevedie,“ povedala Birošová.

Poslanec Miloš Mičega rovnako nespochybnil zverstvá, ktoré Stalin spáchal, no zároveň dodal, že v čase, keď mu udelili čestné občianstvo Trenčína, bol zároveň hlavným veliteľom sovietskej armády, ktorá spolu s rumunskou oslobodila aj Trenčín. Poukázal tiež na fakt, že materiál predložil do zastupiteľstva primátor Rybníček bez toho, aby ho konzultoval s poslancami, Richard Rybníček sa však ohradil.

„Prestaňme zľahčovať veci, ktoré sú zásadného charakteru. Fašizmus a komunizmus boli a sú dva zločinecké režimy, za ktorých zomierali milióny ľudí. Toto je fakt, ktorý sa nikdy nemôže spochybniť. A vždy je potrebné sa k týmto udalostiam vracať a hovoriť, kto to spôsobil. Aj dnes tu zaznelo, že však on vlastne zomrel, tak ho nechajme. A tých 20 miliónov ľudí, ktorí zomreli? Zľahčujeme veci, a potom sa budeme čudovať, prečo v Európe a inde rastie extrémizmus,“ doplnil trenčiansky primátor, ktorý bol po hlasovaní spokojný. „Som rád, že nie som primátorom ani občanom mesta, ktorého čestným občanom bol človek, ktorý si to nezaslúžil,“ doplnil.

Čestné občianstvo Stalinovi udelilo plénum Mestského národného výboru v Trenčíne 21. apríla 1947, a to „na znak vďaky oslobodeného mesta Trenčín jemu i národom SSSR za nehynúce zásluhy v oslobodzovacom boji proti nemeckému násiliu.“

Zápisnica, ktorá potvrdzuje udelenie čestného občianstva sovietskemu diktátorovi. (zdroj: ERIK STOPKA)

Potvrdil to aj riaditeľ Štátneho archívu v Trenčíne Peter Brindza, v ktorom sa nachádzajú predmetné zápisnice. „Našli sme zápisnice z roku 1974 v našich fondoch z Rady MNV v Trenčíne, z pléna MNV, máme tu aj kroniku mesta Trenčín. Návrh navrhla v marci Rada MNV a plénum ho jednohlasne v apríli 1947 schválilo. Mal byť vyžiadaný aj súhlas od Stalina, že súhlasí, aby bol čestným občanom Trenčína, tento súhlas sme v rokoch 1947 ale nenašli,“ vysvetlil Brindza.

V demokratickej spoločnosti Stalin miesto nemá

Vedúci sekcie vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa Patrik Dubovský si myslí, že aj napriek tomu, že Stalin a iní diktátori boli súčasťou histórie, nemali by existovať ulice, školy po nich pomenované.

Udeľovanie čestných občianstiev bol podľa neho úzus po skončení 2. svetovej vojny. „V demokratickej spoločnosti to nemá miesto, je trošku poľutovaniahodné, že až po toľkých rokoch od revolúcie si to dnes zastupiteľstvá všímajú a rušia to. K osobe Stalina treba povedať, že je to jeden z najdrastickejších, najtvrdších, najkrutejších diktátorov moderných dejín. Má za sebou ideológiu, ktorá sa snažila presadiť v Sovietskom zväze a v jeho okolitých satelitných krajinách. Táto ideológia, či už komunistická alebo boľševická vo svojich metódach mala kruté, tvrdé likvidovanie svojich politických a iných oponentov,“ povedal Dubovský.

Podľa vedúceho sekcie výskumu, stalinizmus za sebou nechal státisíce, ak nie milióny nevinných obetí z radov obyvateľstva, politických oponentov, či roľníkov. „Dokonca tam (v Sovietskom zväze – pozn. red.) dochádzalo k premiestňovaniu celých národov, k hladomorom, politickým a justičným vraždám, nehovoriac o tom, koľko ľudí zahynulo na stalinovské spôsoby riadenia počas 2. svetovej vojny,“ poznamenal Patrik Dubovský.

Pracovník Ústavu pamäti národa vyzdvihol potrebu informovať hlavne mladých ľudí o čiernych menách histórie. „Menám, ktorým sa odníma napríklad občianstvo sa musí vždy dať aj nejaký historický výklad, aby ľudia nebolo zmätení, prečo sa to deje, prečo kritizujeme toho a toho diktátora,“ vysvetlil Patrik Dubovský.

Vodárenské šachty, na ktoré umelci nakreslili svoje diela sa vrátia k vodárom. Odstránili ich ku koncu septembra. (zdroj: ERIK STOPKA)