NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Srdcia Novomešťanov zaplakali. 27. septembra opustila navždy svoju milovanú rodinu a množstvo priateľov dlhoročná a obľúbená učiteľka, recitátorka diel slovenských literárnych bardov a regionálna publicistka Elena Barátová.
Za učiteľskou katedrou počas svojej úspešnej pedagogickej dráhy vychovala množstvo generácií žiakov. Z nich sa mnohí presadili v umeleckej, spoločenskej, podnikateľskej, zdravotníckej i politickej sfére. Elena Barátová pôsobila nepretržite štyridsať rokov na školách predovšetkým v Novom Meste nad Váhom.
Nezabudnuteľná učiteľka, ktorá milovala básne
Pani Elena Barátová, rodená Lányová, sa narodila 17. apríla 1915 v Starej Turej. V roku 1939 získala titul odborná učiteľka s predmetovou aprobáciou slovenský jazyk – zemepis – dejepis.
Žiaci jej hodiny milovali. Vždy usmiata pani učiteľka bola známa nevšednými a jedinečnými vyučovacími metódami. Na hodinách často s jej charakteristickým pátosom recitovala, spievala a bola skutočným vzorom pre vyrastajúcu mládež.
Predtým ako začala žiť v Novom Meste nad Váhom, strávila štrnásť rokov v Myjave. Prvým pedagogickým pôsobiskom bola dedinka Višňové pod Čachtickým hradom. Toto obdobie nebolo ľahké, pretože tu začala učiť 68 žiakov od prvého až po ôsmy ročník v jednej triede.
V druhom roku svojej pedagogickej dráhy úspešne pôsobila v štátnej osemročnej ľudovej škole v Čachticiach, kde mal každý ročník už svoju triedu. Neskôr pracovala aj v Meštianskej škole v Senici. V apríli 1938 navždy zakotvila v Novom Meste nad Váhom. Tu učila a príkladne vychovávala počas celej svojej učiteľskej kariéry tisícky žiakov.
Jednou z jej mnohých aktivít bola aj publicistická činnosť. Publikovala predovšetkým v regionálnych periodikách. V nich sa s čitateľmi podelila aj o postrehy z prechodu frontu cez Nové Mesto nad Váhom i o cestovateľské zážitky zo zahraničia. Precestovala Maroko, Švajčiarsko, USA, Nemecko, Rumunsko, Bulharsko a ďalšie krajiny.
Skutočná osobnosť mesta
Aj napriek pokročilému veku dokázala bez zaváhania zarecitovať diela významných slovenských básnikov. Milovala najmä básne Andreja Sládkoviča, Sama Chalupku, Andreja Plávku, Pavla Országha Hviezdoslava, Janka Kráľa, Ľudmily Riznerovej-Podjavo-rinskej, Martina Rázusa a mnohých iných básnikov, ktorí očarili jej poetickú a romantickú dušu plnú dobra a lásky.
Každý deň si písala denník, ktorý pretavila do pozoruhodnej rodinnej kroniky. Pamäť pravidelne cibrila náročnou hrou scrabble, svoju fyzickú kondíciu udržiavala neodmysliteľným cvičením aj po svojej deväťdesiatke.
V roku 2012 získala prestížnu cenu Osobnosť mesta v oblasti školstva, vzdelávania, vedy a výskumu. Primátor mesta Jozef Trstenský jej ju udelil za dlhoročnú pedagogicko-výchovnú prácu.
Elena Barátová (zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)
