ktorý predložil Trenčiansky samosprávny kraj ako vlastník tejto národnej kultúrnej pamiatky a negatívne tak ovplyvňuje názor našich spoluobčanov.
Odbornej i laickej verejnosti sme rôznymi formami niekoľkokrát predstavili spomínaný zámer. Hrad, ktorý Trenčiansky samosprávny kraj získal do vlastníctva v roku 2002, vykazuje viaceré vážne technické nedostatky. Najviditeľnejším znakom je časť padnutého západného opevnenia horného hradu. TSK po vyhodnotení situácie, stavu a vlastných možností dospel k záveru, že v súčasnosti nemá vytvorené ekonomické podmienky, aby bol schopný hrad udržiavať v dobrom technickom stave pri striktnom dodržaní terajšej funkčnej náplne jeho využitia. Veď od zistenia havarijného stavu investoval do hradu vyše dvadsať miliónov korún, vrátane prieskumov a ďalších nevyhnutných opatrení. V kompetencii samosprávy sú však ďalšie dôležité oblasti, ktoré sa dotýkajú všetkých občanov v kraji – školstvo, zdravotníctvo, doprava, cesty v katastrofálnom stave či sociálna oblasť. Financií nie je nazvyš a možnosť získať ich napríklad z eurofondov by mali v každom spoločenstve vítať a všemožne podporovať.
Trenčiansky samosprávny kraj sa obrátil na Slovenskú technickú univerzitu – Fakultu architektúry v Bratislave, ako jedinú akreditovanú inštitúciu na výchovu odborníkov pre riešenie v pamiatkovom prostredí, o pomoc pri riešení využitia areálu Trenčianskeho hradu spôsobom, ktorý odráža európske poznatky obnovy a využívania kultúrnych pamiatok takéhoto typu a hodnoty. Práve špičkoví odborníci z tejto fakulty boli spoluautormi spomínaného projektu. Koncepcia bola zameraná na celoročné využitie areálu hradu v prospech prezentácie kultúrnych hodnôt a rozvoja cestovného ruchu. Dolný hrad by bol voľne prístupný pre obyvateľov a návštevníkov mesta a boli by v ňom zariadenia spoločenských kontaktov, zábavy, relaxu a doplnkových služieb na komerčnej báze. Využitie zadného hradu s navrhovanými novými priestormi pre kultúrno-spoločenské podujatia má byť orientované najmä na mládež. Horný hrad by zachovával pôvodnú funkciu muzeálnych expozícií. Jedinečné priestory celého areálu hradu chce Trenčiansky samosprávny kraj využiť na vybudovanie lokality, ktorá by umožnila občanom stráviť príjemné chvíle voľna nielen raz do roka, kedy sa tu konajú hradné slávnosti, ale celoročne, tak ako je tomu napríklad v Bojniciach.
Pamiatkári v zamietavom stanovisku okrem iného uvádzajú, že z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom treba z lokalitného programu vylúčiť stavbu ubytovacieho zariadenia v bývalých kasárňach, mlyna pri hodinovej veži, amfiteátru na hrade, spoločenského centra, amfiteátru v priekope, sprístupnenie zadného hradu a vybudovanie lanovky, ale i ubytovacieho zariadenia a administratívnej budovy pre vedenie múzea v zadnej časti hradu. Tvrdia, že navrhovanými funkciami bude pamiatka ohrozená, resp. poškodená. Krajský pamiatkový úrad vyslovil aj ďalšie námietky, vo svojom rozhodnutí však nedefinoval, ktoré ustanovenia pamiatkového zákona boli porušené. Podľa nás chýba konkrétne a vecné zdôvodnenie rozhodnutia.
So zámerom obnovy sme nedávno oboznámili aj odbornú verejnosť. Architekti z celého regiónu mu vyjadrili podporu, čo sa rozhodli aj písomne deklarovať.
Trenčiansky hrad bol samozrejme aj predmetom rokovania počas nedávnej návštevy mimoriadnej a splnomocnenej veľvyslankyne Nórskeho kráľovstva v SR pani Brit Lovseth, ktorá sa zúčastnila na seminári o Finančnom mechanizme Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórskom finančnom mechanizme. Práve z týchto fondov by sme chceli čerpať financie na realizáciu projektu, o čo sa však nebudeme môcť uchádzať bez súhlasu pamiatkárov. Nórska veľvyslankyňa si spolu s dvoma nórskymi reštaurátormi pozrela hrad. V Barborinom paláci jej spoluautorka zámeru obnovy Doc. Ing. Eva Králová z STU predstavila štúdiu a riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne PhDr. Eva Gazdíková zdôvodnila zamietavé stanovisko pamiatkárov. Odvolávala sa na dodržiavanie Generálneho riešenia pamiatkovej opravy Štátneho hradu z roku 1962. Samotná veľvyslankyňa vyjadrila počudovanie nad striktným dodržiavaním tak starého materiálu a Rysten Ekroll, ktorý sa podieľal na reštaurovaní známej katedrály zdôraznil, že v Nórsku sa prijímajú generálne plány na dvadsať rokov a každých päť rokov sa prispôsobujú požiadavkám doby.
Napokon, aj v závere spomínaného generálneho riešenia z roku 1962, ktorý naši pamiatkári tak ctia, autor Karol Chudomelka uvádza: „Celkový zámer generálneho riešenia pamiatkových úprav hradu je zostavený pod zorným uhlom dneška. To znamená, že nemá zabrániť ani po prevedených úpravách – pri pravdepodobnom ďalšom vývoji metodiky pamiatkovej starostlivosti – eventuálnym budúcim pamiatkovým záverom, ak by sa na podklade vedecky overených nových nálezoch alebo potreby ďalšieho využitia stali ďalšie úpravy aktuálne.“ A ten čas nastal.
Článok krajského pamiatkového úradu v Trenčianskych novinách bol určený na diskreditáciu našich zámerov. Je to prekvapujúce, keďže riaditeľka Krajského pamiatkového úradu PhDr. Eva Gazdíková robila niekoľko rokov na krajskom úrade na odbore kultúry, pod ktorý spadal Trenčiansky hrad, a preto by mala uvítať, ak by sme pre revitalizáciu objektu mohli získať nemalé financie z európskych fondov. Je mi divné, ak niekto, komu ide o záchranu pamiatky, robí také kroky, ako robí pamiatkový úrad. Ak sú nejaké dôvody podopreté oficiálnymi správami, treba ich predložiť. Ale nehovorme o plánoch spred viac ako štyridsať rokov, my sme sa už posunuli niekde ďalej. Jediným nepriechodným bodom v našom projekte je krajský pamiatkový úrad, ktorý zrejme chce, aby hrad poslúžil ako rezervácia chátrajúcich padajúcich stien, skál a kameňov. My chceme ďalším generáciám zanechať niečo iné.
Ing. Pavol Krištof, riaditeľ úradu TSK
