TRENČÍN. September otvoril brány škôl. Do lavíc zasadnú opäť aj deti s rôznymi poruchami učenia. Dyslexia je najrozšírenejším postihnutím v európskych krajinách. Žiaci, ktorým bola táto biologicky podmienená porucha diagnostikovaná, majú obrovské problémy s čítaním. V populácii je ich podľa odhadov 4 až 12 percent. Porucha sa prejavuje neschopnosťou čítať alebo veľmi ťažkopádnym čítaním. Absolvent Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave Martin Pyšný je tiež dyslektik.
Rodáka z Trenčianskych Mitíc práve jeho porucha učenia motivovala vytvoriť pre rovnako postihnutých súputníkov špeciálny typ písma. V rámci bakalárskej práce vytvoril pre dyslektikov písmo Dyscont. Z jeho magisterskej práce sa zrodilo písmo pre dyslektické deti DysDiz.
Dyslexiu mu diagnostikovali v druhej triede
Vaše dieťa sa nedokáže naučiť čítať, hoci má primeranú inteligenciu, poskytuje sa mu bežné výukové vedenie a socio-kultúrne príležitosti? Pravdepodobne trpí dyslexiou. Nevie, o čom číta, číta veľmi pomaly, chybovosť čítania je veľká, zamieňa si zrkadlové a podobné písmená, prečíta si iba prvú časť slova a zvyšok doplní z hlavy, lúšti slovo viackrát potichu a potom ho prečíta. Aj taká vie byť dyslexia. Dieťa je navyše neposedné, slabo sa koncentruje a ťažko sústredí.
Znaky písma Dyscont určeného dyslektikom (zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)„Dyslexiu som začal pociťovať v 1. triede na základnej škole. Nevedel som sa naučiť čítať a šlo mi to veľmi ťažko. Robil som veľmi veľa chýb a len malé pokroky. Neskôr sa pripojila i gramatika a slabšia schopnosť rozpoznávať gramatické chyby,“ prezradil autor písma pre dyslektikov Martin Pyšný. V 2. ročníku základnej školy mu poruchu diagnostikovali v Pedagogicko –psychologickej poradni v Kubrej. Rodičia sa mu museli začať venovať iným spôsobom. „Používal som okienko na čítanie. Bol to papierik na 3 – 4 písmená. Človek, ktorý sa so mnou učil, mi okienko posúval po riadku, aby som udržal tempo čítania. Bol to kríž,“ pokračoval Martin.
Najväčšie problémy mu robili cudzie jazyky
Problém mu robilo naučiť sa ako – tak čítať, s prechodom na osemročné gymnázium musel abstrahovať informácie najmä z písaného textu. Ten mu neustále spôsoboval veľké problémy.
„Cez cudzie jazyky – angličtinu, francúzštinu a latinčinu som ledva preliezal. Išli mi predmety, kde som mohol získavať informácie aj z iných zdrojov ako z knižiek. Dejepis z historických dokumentov a múzeí, biológia z prírodovedeckých filmov, chémia z náučných programov. Fyzika bola celkom v pohode, v matematike som sa začal strácať až v kvinte a sexte,“ skonštatoval.
Po prijatí na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave tento hendikep prestal pociťovať. Väčšina jeho spolužiakov pochádzala z umeleckých škôl, kde mali o niečo užší záber učiva ako gymnazisti. „Najviac informácií som získaval z televízie, z rádia a z rozhovorov. Odvrátenou stranou tejto metódy bol fakt, že som mal detailné informácie o nejakej časti látky, ktorú sme preberali, ale ušiel mi celkový obraz o problematike,“ vysvetlil Pyšný.
Gonzalesovo písmo mu nevyhovovalo
Už dávnejšie Martin Pyšný spoznal písmo Abelarda Gonzalesa určeného dyslektikom. To mu však nesadlo. Nevyhovujúce písmo zároveň vysokoškoláka odštartovalo k tvorbe vlastného písma. V hlave sa objavil písmenkový „chrobák“ s túžbou vytvoriť niečo nové.
„Pri písme pána Gonzalesa som vnímal viacero problémov. Jeho písmo OpenDyslexice sa snaží kompenzovať jeden z hlavných problémov pri čítaní dyslektikov – zamieňanie si tvarovo podobných písmen, ich rotáciu a zrkadlenie, ale tým zvyšuje výskyt a intenzitu iných. Napríklad vznik tmavých škvŕn a bielych polí. Pri čítaní Gonzalesovho písma bolo pre mňa náročné sústrediť sa na obsah textu,“ vysvetlil Martin.
Gonzalesovho dyslektické písmo nebolo jediné. Je ich niekoľko.
Na istanbulskom veľtrhu designu Biennail predstavil Holanďan Christian Boer svoje písmo, ktoré má uľahčiť čítanie ľuďom s dyslexiou. Martin Pyšný sa však počas štúdia na VŠVU rozhodol definitívne vytvoriť svoje vlastné. Nazval ho Dyscont.
Jeho písmo pre dyslektikov má 184 znakov
Na VŠVU mal v prvých ročníkoch dva predmety zamerané na tvorbu písma a jeho použitie. Išlo síce iba o dotyk s touto dizajnérskou disciplínou, ale Martinovi to stačilo na základné osvojenie si softvéru a vstup do problematiky.
„Pri dizajnovaní Dyscontu som najskôr naštudoval základ problematiky z fyziologického a metodického hľadiska. Zvolil som taktiku skúmania vlastných pocitov, zvykov a mechanizmov, ktoré používam počas čítania. Testoval som základné druhy písma v rôznych hrúbkach a v štyroch veľkostiach,“ vysvetlil Pyšný. Zároveň pozoroval rýchlosť a plynulosť ich čítania pri latinských, slovenských a anglických textoch. Zistil, že rôzne písma majú rozličné účinky na vznik nežiaducich vizuálnych efektov pri čítaní a tiež na pohodlnosť pri čítaní.
V takejto podobe vidia bežný text dyslektici. (zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)„Písmo Dyscont, ktoré som napokon vytvoril, má momentálne 184 znakov. Je to textové písmo určené pre sadzbu dlhých textov. Vzniklo ako bakalárska práca,“ uviedol. Písmo Dyscont má odlišnú kostru problematických znakov a tiež tieňovanie glyfov, na aké sme zvyknutí. Pôsobí však harmonicky a nevyskakuje v sadzbe.
Písmo Dyscont vznikalo desať mesiacov
Martin Pyšný tvoril nové písmo vyše desať mesiacov. Samotná digitalizácia, modelácia a úprava písma, teda to, čo už „ťukáme“ do počítača, mu zabralo tri mesiace práce. „Dyscont najskôr začal vznikať na papieri. Papier som potom striedal s rôznymi dizajnérskymi softvérmi pre rýchlejšie a presnejšie testovanie tvarov písma a jeho účinkov,“ pokračoval.
Medzi prvými písmenami, ktoré vytvoril, bolo „d“ a „n“. Nájsť správny tvar kostry bolo časovo náročné. Časovo najnáročnejšie bolo pre neho vytvoriť znaky „s“, „S“ a „g“. „To mám však veľmi rád. Naopak, veľmi nerád kreslím písma, ktoré vychádzajú z diagonály. Napríklad „v“, „V“, „w“, „W“, „x“, „X“, „y“ a „Y“,“ usmial sa autor písma. Na žiadnom z písmen sa však výrazne časovo dlhšie nezasekol. Aj úspešné výsledky pri tvorbe dyslektického písma Dyscont ho inšpirovali k magisterskej práci. Jej základom je dyslektické písmo DysDiz určené deťom, ktoré trpia dyslexiou a učia sa písať. Písmo DysDiz má zatiaľ 148 znakov.
Písmenká s bruškom a paličkou si zamieňajú
Martinovo písmo určené dyslektikom je bez problémov čitateľné aj pre ľudí bez tejto poruchy. Ideálne bude ale pre dyslektikov. „U 40 percent dyslektikov sa začínajú problémy na rozhraní oka a mozgu. Prvým problémom je menšie pole ostrenia. Bežný čitateľ je schopný prečítať na jednu fixáciu oka približne desať znakov. Ja maximálne tri, z čoho len jeden vidím ostro,“ uviedol. Pred očami dyslektikov vznikajú aj tmavé škvrny. Tie sa sústreďujú v kruhu okolo písmena, na ktoré ostria. Pri čítaní písma, ktoré má nepravidelné medzery medzi písmenami alebo slovami, vznikajú pred ich zrakom zase vyblednuté polia.
„Tieto „vizuálne“ efekty unavujú a odpútavajú pozornosť od obsahu textu. Problémom sú aj bežné písma s rovnakými znakmi, ale inak orientovanými v priestore. Tu dochádza k ich zamieňaniu,“ vysvetlil autor nového písma. Podľa jeho slov to spôsobuje nedokonalá komunikácia medzi mozgovými hemisférami.
Jedna zodpovedá za identifikáciu grafického znaku, druhá za jeho orientáciu. „Preto, keď vidím znak s paličkou a bruškom, môže to byť „b“ alebo „d“, či „p“ alebo „q“,“ povedal na základe vlastných skúseností.
„Áčko“ robilo veľké problémy
Dlhý čas strávil Martin Pyšný pri tvorbe písmena „a“. „Má netradičnú kostru. V textoch sa vyskytuje navyše veľmi často na rôznych pozíciach, preto mu bolo nutné venovať obzvlášť veľkú pozornosť,“ vysvetlil dizajnér písma.
Pri testovaní písma vychádzal predovšetkým z vlastnej dyslektickej skúsenosti. Cez sociálne siete potom rozšíril test, ktorý sám vytvoril. Jeho výsledky boli rôzne. „Zopár prípadov bolo priam ukážkových, ale sám som nevedel posúdiť validitu tohoto testu,“ skonštatoval. Svoje písma nechcel púšťať von bez toho, aby boli definitívne otestované a vyladené. Napriek vynaloženej snahe sa mu však nepodarilo nájsť odbornú pomoc pri ich testovaní a ani žiadne finančné prostriedky na ich zdokonaľovanie a potrebný výskum.
„Písmo DisDyz som poskytol napokon projektu Pinf Hry, projektu Ondreja Vrábla, ktorý vytvára hry pre ľudí s mozgovou obrnou,“ dodal Martin Pyšný, ktorý momentálne začína študovať tvorbu písma na Koninklijke Academie van Beeldende Kunsten v holandskom Haagu.
