TRENČÍN. „Od začiatku sme mali šance, ale nedokázali sme ich premeniť na góly. Ťahalo sa to s nami až do poslednej minúty zápasu. Hosťom stačil jediný presný zásah aby nás dlho držal v šachu. Tento duel bol vyslovene o jedinom presnom zásahu,“ zamýšľal sa v kabíne Matúš Holenda.
Mladý odchovanec Dukly krútil hlavou nad slabým zakončením. Hľadať príčinu možno vo viacerých aspektoch. „Ťažko sa mi k tomu vyjadruje. Možno je to aj o šťastí, ale najmä nám pred bránou súpera chýba väčší dôraz,“ zdôrazňoval niekdajší mládežnícky reprezentant Slovenska.
Syndróm nevyužívania presilových hier z predchádzajúcej sezóny zostal na Trenčanoch aj v úvode tej aktuálnej. Síce si dokážu pred bránou súpera vytvoriť tlak, ale zakončenie zostáva na žalostnej úrovni. „Recept je pomerne jednoduchý. Musíme strieľať, tlačiť sa do zakončenia. Raz nám to už predsa začne padať,“ dodal Holenda.
Napokon to bol práve on, kto päťdesiatosem sekúnd pred naplnením šesťdesiatej minúty rozhodol o predĺžení. „Rado Tybor mi ideálne posunul puk medzi kruhy. Nemohol som zakončovať priamo, takže som si puk potiahol na pravý kruh. Našťastie mi to padlo,“ tešil sa Holenda.
Trenčania sa napriek celozápasovej prevahe museli uspokojiť s jediným bodom. „Chceli sme vyhrať. Bod nám rozhodne nestačí. Keď už sme vyrovnali, mali sme zápas dotiahnuť do víťazného konca.“
