TRENČÍN. Vstupné portály farského Kostola Narodenia Panny Márie v Trenčíne podstupujú v posledných týždňoch kompletné reštaurovanie, ktoré má potrvať do konca roka. Renesančných portálov z obdobia 16. storočia zbavia reštaurátori nevhodných cementových doplnkov a vrátia im pôvodný pieskovcový vzhľad.
Cement je nepriateľom historických pamiatok
Farský kostol má dva vstupné portály. Prvým je západný hlavný portál a druhým je bočný severný portál. Oba portály v súčasnosti zbavujú nevhodných doplnkov, medzi ktoré patrí aj v neskorších obdobiach použitý cement.
„Cement drží vlhkosť, je nepriedušný a vytvára sa efekt, pri ktorom je vrchná vrstva cementu síce pevná, ale pôvodný materiál pod ním, v tomto prípade pieskovec, sa deštruuje,“ vysvetlil jeho nevýhodu reštaurátor Juraj Krajčo, ktorý má reštaurovanie portálov na starosti.
Prvé dva kroky pri reštaurovaní pozostávali z odstránenia cementových tmelov a odstránenia prekladu nad západným portálom. „Nad celým portálom bol osadený ťažký betón, a to priamo na pôvodnom kameni, dokonca bez uchytenia do steny. Fyzicky kameň pod ním veľmi vyťažoval, nepatril tam, a preto sme ho odstránili,“ vysvetlil prvú viditeľnú zmenu reštaurátor. V súčasnosti na portáloch kostola prebieha čistenie od cementov. „Vzhľad vrátime do pôvodného stavu, bude tam pôvodný pieskovec, ktorý sa neskôr výtvarne ucelí,“ priblížil plány hlavný reštaurátor.
Náklady súvisiace so zreštaurovaním portálov si hradí rímskokatolícka cirkev sama, z programu Obnovme si svoj dom Ministerstva kultúry SR získala dotáciu vo výške 10 000 eur. Celková výška nákladov nie je známa.
Renesancia je v Trenčíne vzácna
Vzhľad portálov vrátia reštaurátori do obdobia spred stoviek rokov, keď v architektúre vládla renesancia. Podľa Márie Vdovičíkovej z Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne čerpala inšpiráciu hlavne z obdobia antiky, na vstupných portáloch sa dodnes zachovali aj ornamenty rastlinného motívu.
Podobné prvky sa v Trenčíne zachovali už len na hrade, ktorý je dodnes podľa pamiatkarky s farským kostolom renesančne prepojený. „Historické pramene hovoria, že sa na renesančnej prestavbe farského kostola spolupodieľali majstri, ktorí robili rovnakú prestavbu na hrade,“ priblížila neznámu minulosť Vdovičíková.
Podľa Juraja Krajča je renesancia v Trenčíne veľmi vzácna, podobne aj v ostatných častiach Slovenska. Rozmach tohto slohového útvaru závisel aj od rozvoja a bohatstva vtedajšej stredovekej Európy, myslí si erudovaný reštaurátor.
„K nám sa renesancia dostala neskôr ako do západného sveta – keď tu vrcholila gotika, tak v západnom svete už dávno prebiehala renesancia. Často sa preto stávalo, že sme architektonicky prešli z gotiky do baroka a preskočili tým renesanciu,“ vysvetlil Krajčo.





