TRENČÍN. Bývalí odchovanci Detského mestečka v Zlatovciach kritizujú súčasný systém výchovy, ktorý tu zaviedli pred jedenástimi rokmi. Podľa ľudí, ktorí v detskom mestečku vyrastali, je súčasná koncepcia výchovy mimo vlastnej rodiny chybou, a tento systém neprináša dobré výsledky.
Detský domov v Zlatovciach existuje už viac ako 40 rokov. V roku 1973 tu zaviedli unikátny systém výchovy. O deti sa starali manželské dvojice, ktoré mali vlastné deti, no zároveň sa starali aj o deti z detského domova. Od roku 2005 toto zariadenie funguje ako bežný detský domov, kde majú deti na starosti vychovávatelia.
Zmena bola krokom späť
Branislav Ladický žil v Detskom mestečku 18 rokov, momentálne pracuje ako učiteľ. O svojom detstve v Zlatovciach napísal aj knihu. Súčasný model výchovy dlhodobo kritizuje.
„V Detskom mestečku fungoval náhradný rodinný model, ktorý nám poskytol všetko potrebné. Skutočnú lásku a súdržnosť rodiny, súrodenecké vzťahy, zažili sme ničím nenahraditeľný citový prístup manželských dvojíc k nám. Každý deň nám ukazovali svojím príkladom, ako to funguje v bežnej funkčnej rodine,“ spomína Ladický.
Podľa neho bola táto náhradná rodinná starostlivosť rodinného typu podstatne lepšia ako terajší systém výchovy. „Je to úplne iné, päť vychovávateliek sa tu strieda v pracovných zmenách pri jednej skupine detí. Ani pri najlepšej vôli nemôžu deti zodpovedne vychovávať. Z mestečka sa vytratilo čaro, rodinné zázemie a všetky oporné body. Deti nad sebou nemajú pevnú ruku, vychovávatelia nie sú autoritami a z hrejivého domova sa stala chladná totalitná inštitúcia,“ dodal Ladický. Bojuje o to, aby sa do detského mestečka vrátil systém výchovy spred roku 2005.
Štát tvrdí, že systém nebol v súlade s koncepciou
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré detské domovy spravuje argumentuje, že predchádzajúci systém starostlivosti neumožňoval dodržiavanie základných práv dieťaťa a výchovu, ktorú poskytoval, nemožno považovať za rodinnú, ale za kolektívnu.
Dokonca tvrdí, že v tomto systéme výchovy bola popieraná biologická rodina. „Výchova zbavovala detí puta s biologickou rodinou, pracovalo sa s ňou minimálne, neumožňovali sa návštevy biologických rodičov a títo boli aj prísne hodnotení. Režim detského domova neumožňoval integráciu detí do spoločnosti, naopak, izoloval ich. Viac-menej žili život v uzatvorenom priestore a v uzatvorenej komunite,“ uviedla hovorkyňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Jana Lukáčová.
Systém starostlivosti o deti nebol podľa Lukáčovej v súlade s koncepciou ani s Dohovorom o právach dieťaťa. Úrad podľa nej urobil v detskom domove viacero kontrol, žiadne však nepreukázali nedostatky či dokonca porušovanie detských práv.
„Súčasný model výchovy je v súlade s platnou legislatívou, medzinárodnými dohovormi a právnymi aktmi Európskej únie v oblasti práv detí, ktorými je aj Slovensko viazané,“ dodala Lukáčová.
Psychológ považuje Detské mestečko za úspech
Podľa psychológa Mirona Zelinu bolo detské mestečko pre výchovu detí úspešný model.
„Snažil sa prekonať nevýhody klasických detských domovov so snahou vytvoriť pocit „rodiny“ pre deti odsúdené na výchovu mimo biologickej rodiny,“ tvrdí Zelina.
V súčasnosti sa podľa neho hľadajú rozličné prístupy, ako dosiahnuť čo najlepšiu výchovu týchto detí. Pre jej zabezpečenie nie je podľa Zelinu dôležitá organizácia, ako skôr kvalita vychovávateľov.
„Základnou chybou bol prechod detských domovov pod ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Prvou vecou je vrátiť výchovu detí pod ministerstvo školstva a zabezpečiť kvalitný personál, odborníkov. Nemenej dôležitá je aj otázka, čo s deťmi, keď skončia v detskom domove,“ dodal Zelina.
