DUBNICA NAD VÁHOM. Na Základnej škole s materskou školou Pavla Demitru si dnes uctili 5. výročie tragického úmrtia veľkého hokejového gentlemana Pavla Demitru. Žiaci spolu s pedagógmi priniesli kvety, zapálili sviečky a krátkym prozaickým prednesom diel o ich hokejovom vzore zaspomínali na človeka s veľkým srdcom na ľade, i mimo neho.
Demitru dávajú deťom za vzor
Odkaz, ktorý na svete zanechal legendárny hráč s číslom 38 žije na škole dodnes. Podľa jej riaditeľa, Ferdinanda Brunovského je na škole stále prítomný, čo potvrdzuje nielen školská sieň slávy, v ktorej má dnes už zosnulý hráč svoje čestné miesto, ale aj Demitrove fotografie umiestnené v každej z tried.
„Deti potrebujú nielen komiksových a rozprávkových hrdinov, ale aj hrdinov reálnych. Jedným z takýchto reálnych hrdinov je pre našich žiakov určite aj Paľo Demitra. Svojou usilovnosťou, veľkou snaživosťou sa dokázal dostať až na hokejový piedestál,“ vyzdvihol Brunovský. Podľa riaditeľa školy je Pavol Demitra výborným vzorom pre deti, ktorý pochádzal zo skromných pomerov a za pomoci otca sa vypracoval na prvotriedneho hokejistu s nezameniteľným hokejovým rukopisom.
Na Demitru nezabudla ani jeho triedna učiteľka Anna Kunštárová, ktorá si ho dodnes pamätá ako človeka plného humoru, ktorého mali všetci radi, v pamäti sa jej zaryli hlavne spomienky na triednické hodiny. „Na triednických som deťom dohovárala, aby si zlepšili známky. Zbadala som, že Paľo mal trochu problémy s diktátmi, tie mu akosi nešli, tak som mu prehovorila do duše - Paľo, Paľo, ale učiť sa treba, lebo čo si myslíš, že ťa hokej uživí? Teraz sa na tom všetci smejú, ale kto vtedy tušil, aká hokejová hviezda sa z neho stane,“ zaspomínala si s úsmevom Anna Kunštárová.
Mladý Demitra sa na základnej škole nevyhol ani poznámkam, riaditeľ školy v klasifikačných záznamoch našiel poznámky za behanie po chodbe. „Nevydržal dlho sedieť na stoličke, nenašiel som však žiadnu poznámku, ktorá by hovorila o tom, že sa bil so spolužiakmi, alebo že by urážal učiteľov,“ vysvetlil Brunovský.
Demitrovo meno školu stabilizovalo
Pokles počtu žiakov na základnej škole sa nevyhol ani škole Pavla Demitru, podľa slov jej riaditeľa sa ale za posledných rokov situácia výrazne stabilizovala. „Ešte pred šiestimi rokmi sa hovorilo, že táto škola zanikne, lebo má málo žiakov. Ale rozvinul sa tu šport - máme viacero športových tried, škola má už stabilizovaný počet žiakov. Od prvého ročníka začíname so športovými triedami, hokejistov máme prvákov, druhákov, tretiakov. Verím, že aj do budúcnosti bude mať táto škola aj vďaka Paľovi Demitrovi zabezpečenú ďalšiu existenciu,“ ozrejmil Ferdinand Brunovský.
Čiastočným problémom školy je jej umiestnenie na sídlisku, ktorého bytová výstavba nepokračuje, pričom zo sídliska chodí na školu asi 150 žiakov. Takýto počet študentov je pre bezproblémový chod školy málo, podľa Brunovského zariadenie funguje hlavne vďaka ďalším 150 žiakom, ktorí chodia do športových tried.
Podstatnú zmenu zaznamenal riaditeľ vďaka menu, ktoré jeho škola nosí. „Keď rokujem s rôznymi firmami, dodávateľmi, keď zistia, že ide o školu Pavla Demitru, tak sú oveľa ústretovejší, pomôžu nám,“ vysvetlil.
Kanadská televízia odvysiela dokument
Školu pri rôznych príležitostiach navštevujú aj významní hokejisti ako Zdeno Chára, Branko Radivojevič, Richard Lintner, bratia Hossovci, či Tomáš Kopecký. „S chlapcami prišla aj kanadská televízia Sportsnet, ktorá zabezpečuje priame prenosy zo zápasov NHL,“ priblížil riaditeľ Brunovský, podľa ktorého sa Kanaďania dopočuli o školskej sieni slávy, a v Dubnici strávili celý natáčací deň.
„Veľmi sa im páčila nielen sieň slávy, ale cenili si aj výtvory žiakov - obrázky, poéziu, prózu. Dali si to preložiť a natočili dokument, ktorý by mal byť odvysielaný v kanadskej televízii pred začiatkom NHL, ozrejmil Brunovský. Dokument venovali pamiatke Demitru a skutočnosti, že na slávneho hokejistu ľudia doma nezabúdajú.
Tomáš Kopecký strávil čas na cintoríne osamote
Piate výročie úmrtia hokejoví spoluhráči a priatelia Pavla Demitru spoločne nestrávili, podľa Tomáša Kopeckého je toho dôvodom aj vycestovanie hráčov do klubov a ich príprava pred sezónou. Na výročie tragédie však Kopecký nikdy nezabudne.
,,Vždy s chalanmi spomíname, ako to bývalo s Paľom, a aké by to bolo, keby tu stále bol. Máme naňho len tie najkrajšie spomienky. Pamätáme si ho ako dobrého kamaráta, pre každého z nás by sa bol aj rozdal. Veľmi nám chýba. Na trenčianskom zimnom štadióne stále vidíte plagáty, rôzne predmety, či už sú to rukavice, hokejka alebo iné veci, ktoré po ňom zostali a ktoré nám ho stále pripomínajú,“ povedal Kopecký, ktorý návštevu cintorína zvládol už v utorok 6. septembra.
„Včera, po tréningu som išiel na jeho hrob, lebo viem, že dnes tam bude asi veľa ľudí, chcel som mať chvíľku s ním sám pre seba. Dnes neviem, či by ma tam niekto dostal," priznal sa Tomáš Kopecký.



