TRENČIANSKA TEPLÁ. Oľga Mikušová sa dokumentovaniu výšivky teplianskeho kroja venuje od roku 2011, späť ku tradíciám ju priviedli prípravy na dcérinu svadbu.
Už niekoľko rokov sa snažíte o dokumentovanie tunajšieho kroja, čo vás k tomu priviedlo?
– Pocit, že musím niečo urobiť, lebo náš kroj vymiera. Snaha zachovať výnimočné dedičstvo po predkoch. Moja babka nosila kroj celý život po sedliacky, zostala nám len jedna výšivka zo zástery. Čo zostane ďalším generáciám?
Odlišuje sa niečím tepliansky kroj od krojov z iných častí kraja?
– Tepliansky kroj patrí do veľkej skupiny krokov z okolia Trenčína, ktoré majú spoločnú skladbu súčastí. Už na prvý pohľad je jasné, že kroje napríklad z Turej, Stankoviec, Selca, Soblahova, Kubrej, Opatovej, atď. sú kroje z okolia Trenčína.
Tepliansky kroj sa odlišuje hlavne vo výzdobe ženského odevu – výšivkou na rukávcoch a zásterách. Je zaujímavé, že iba tepliansky a čičmiansky typ kroja si až do posledného štádia vývoja udržal náročnú výšivku na prelamovanom základe, ide o takzvané žilinské šitie so starými renesančnými vzormi.

Aké motívy sa na krojoch vyskytujú najčastejšie?
– Okrem najčastejšie používaných motívov v teplianskej výšivke (kohút, páv, osemcípe hviezdy, srdce, vtáčik, strom, kalich) môžeme k tradičným motívom priradiť aj svastiku. V súčasnej dobe je u nás prijímaná ako symbol nemeckého fašizmu. Ide však o predkresťanský znak ohňa a slnka, ktorý používali indoeurópske národy, ku ktorým patria aj Slovania.
Naši predkovia ho vnímali ako symbol slnečnej (božskej) energie na privodenie dobra a šťastia do života. Pri svojom výskume som zistila, že dnes ani najstaršie informátorky nepripisujú motívom nejaký zvláštny význam. Vnímajú ho ako „náš“ tradičný dekoratívny motív.

Aký vzťah majú Tepľania ku svojmu kroju?
– V Teplej sú obyvatelia pyšní na svoj kroj. Starí aj mladí si kroj obliekajú na významné udalosti a veľké cirkevné sviatky. Mladí zachovávajú aj veľkonočnú tradíciu – na oblievačku chodia oblečení v krojoch. Miestny kroj reprezentuje aj spevácka skupina „Teplanka“ a dychová hudba „Dobranka.“
Je ešte mnoho rodín, ktoré si kroj po predkoch držia. Kroj sa dnes ešte aj vyšíva, donedávna vyšívala kroje pani Madajová, dnes Renátka Slotíková. Mnohí však nevedia, prečo by mali kroj opatrovať. Buď ho niekde predajú, alebo ho vyhodia. Tak sa kroj pomaly stráca – a s jeho nitkami aj to, čo nás so životom našich predkov spája. Nie každý Tepľan vie, že kroj, tak ako sám život, sa menil a vyvíjal. Pri svojom pátraní po starých krojových súčastiach sme napríklad objavili vyšívané štvorcové goliere – tzv. hazuchy z 19. storočia. Na túto starodávnu krojovú súčasť, ktorá sa zrejme nosila aj v okolitých obciach, si nikto zo súčasníkov nepamätá ani z rozprávania.

Okrem odfotografovania výšiviek krojových súčastí sa snažíte aj zistiť niečo viac o vzťahu majiteľa ku kroju. Pospomínali si Tepľania na minulosť, objavili ste spoločne príbehy, na ktoré by sa nemalo zabudnúť?
– Vždy ide o vzťah kroj – a jeho majiteľ, kroj – a jeho nositeľ, jeho tvorca, ich vzťah. Dôležité sú aj informácie, kedy a kde sa nositeľ kroja narodil, kam sa priženil. Každý vstup do domu, v ktorom fotografujem, je vstupom do histórie niektorej rodiny. Prezeráme si staré fotografie a spomíname. Sú to pre mňa vzácne sviatočné chvíle, je to „návšteva u našich.“

Koľko súčastí kroja ste doteraz zdokumentovali?
– V Teplej a okolí som navštívila viac ako sto rodín, niektoré opakovane a vždy som sa stretla s ochotou pomôcť. Nafotografovala som okolo 500 sviatočných záster, ešte viac rukávcov a plno iných krojových súčastí, ktoré následne ukladám do digitálneho katalógu.

Ozývajú sa vám ľudia s ponukou zdokumentovať kúsok ich rodinnej histórie?
– Na začiatku môjho pátrania mi pomáhala Renátka Slotíková a Paľo Pytlík. Tí so mnou absolvovali prvé návštevy v rodinách, potom to už išlo cez tipy na iných ľudí, a tak to ide doteraz. Mám v zálohe viacero tipov na ďalšie možné objavy.
Plánujete svoju dlhoročnú prácu preniesť na listy knihy?
– Mám pocit, že by sa patrilo vzdať hold a úctu našim predkom v podobe uceleného katalógu o teplianskom kroji a jeho výšivkách, ktorý nebol zatiaľ vydaný. Mojím cieľom je zachovať ho aspoň v takej podobe, dokedy sa celkom nevytratí.
