TRENČÍN. Mnohé z osobností späté s mestom Trenčín zostávajú obkolesené „konšpiráciou ticha.“ Patrí k nim aj Irena Molecová-Vagačová, ktorá sa narodila pred 120 rokmi, 9. augusta.
Nezmieňuje sa o nej ani inak veľmi vydarený Lexikón slovenských žien (2003), ba ani v roku 2007 vydaná publikácia Výnimočné ženy Trenčianskeho kraja: biografický slovník.
Je to naozaj škoda, pretože patrila k ženám vskutku pozoruhodným a činorodým.
Irena Albína Vagačová sa narodila roku 1896 v Starej Turej. Jej predkovia Vagačovci sa venovali výrobe a predaju jedného z typicky slovenských produktov – bryndze. Mäsiar a obchodník Ján Vagač zo Starej Turej (1759 – 1835) založil roku 1787 v Detve prvú bryndziareň v Uhorsku.
Od roku 1919 vyučovala na Štátnej chlapčenskej a dievčenskej meštianskej škole v Trenčíne. Vydala sa za Dezidera Karola Moleca (1897 -1972), rodáka zo Starej Turej, ktorý pôsobil ako notár vo viacerých považských obciach. Manželia sa roku 1936 presťahovali do Trenčianskych Teplíc.
Irenu nadchli ľudové tradície blízkeho okolia – predovšetkým v obciach Trenčianska Teplá a Omšenie. Popri aktívnej účasti na spoločenskom živote kúpeľného mestečka vytrvalo skúmala tradičný život obyvateľov zmienených dedín.
Zapísala sa na štúdium na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde ju vyučoval popredný slovenský sociológ Anton Štefánek.
Tri roky svedomitého terénneho výskumu jej umožnili napísať a obhájiť v roku 1947 dizertačnú prácu s názvom: Pospolitá kultúra v Omšení a jej funkčný charakter. Zmena politických pomerov roku 1948 spôsobila, že sa Molecovci ocitli v nemilosti. Irenin brat, salezián Viliam Vagač (1887 – 1970) sa navyše stal obeťou zinscenovaného politického procesu.
Od roku 1945 žili manželia v ústraní na Piaristickej ulici (neskôr Ulica M. Uhra) v Trenčíne. Irena Molecová-Vagačová zomrela v Trenčíne 6. 3. 1972. Jej články sú roz-trúsené v menších regionálnych periodikách (Kúpeľné listy, Nová žena), zborníkoch (Monografia Trenč. Teplej a Trenč. Teplíc, 1936).
Preložila román Il Fuoco (Oheň, 1938) talianskeho literáta Gabrielea d´Annunzio a pokúsila sa o divadelnú hru (Ako bolo pred 20 rokmi?, 1938). Pôsobila tiež ako kronikárka.
Najvýznamnejšia je však jej nepublikovaná a temer neznáma dizertačná práca, ktorá pre etnografov predstavuje vskutku vzácny zdroj informácií.
MARTIN MALO, etnograf, Trenčianske múzeum v Trenčíne
Autor: Martin Malo
