STARÁ TURÁ. Židovský cintorín v Starej Turej desaťročia chátral a zarastal. Potomkov zosnulých vyvraždil nacistický režim v koncentračných táboroch a o hroby sa nemal kto ďalej starať.
Náletové dreviny ho premenili na džungľu, v ktorej náhrobné kamene doslova zmizli. Tie najdrahšie boli rozkradnuté, množstvo z nich prekryla nekontrolovateľná zeleň a nánosy hliny.
Desiatky staroturianskych dobrovoľníkov už od začiatku augusta dávajú do poriadku cintorín židovských spoluobčanov. Najskôr ho vysekali z náletových drevín, neskôr očistili od tráv. Pri čistení plochy nachádzajú aj pod zeminou zasypané náhrobné kamene bývalých obyvateľov Starej Turej. Viaceré zo znovuobjavených hrobov majú vyše sto rokov.
Dobrovoľníci odkrývajú náhrobné kamene
Hier ruht (Tu odpočíva) Regine Kellner 1887 – 1918, Kati Weisz zomrela v 72. roku svojho života, Helene Busztin zomrela 3. augusta 1907 vo veku 69 rokov, Marie Morgenstern odišla navždy 20. júna 1911. To sú iba niektoré fakty, ktoré po vyklčovaní priestorov a odkrytí zeminy znovuobjavili napísané na náhrobných kameňoch.
Náhrobníky v hebrejčine, nemčine, ale aj v slovenčine ponúkajú nad menami zosnulých aj symbolické pohľady na vtáky, zlomené kvetiny, krčahy, dlane či zlomené stromy, typické pre židovské hroby.
„Už na prvú brigádu prišlo vyše dvadsať dobrovoľníkov, na druhej ich už bolo takmer tridsať. Podobný počet je aj na treťom čistení cintorína. Ľudí sme zorganizovali prostredníctvom sociálnej siete. Prišli aj celé rodiny s malými deťmi, ktoré zbierajú vetvičky.
Každá dospelá i detská ruka je dobrá,“ povedala Lucia Poľanská, kurátorka mestského múzea a spoluorganizátorka podujatia. Každý z dobrovoľníkov sa aspoň na pár desiatok minút stáva archeológom objavujúcim dávne i menej dávne stopy spoluobčanov.

Po feťákoch tu ostali bongá
Od začiatku augusta sa stretli na cintoríne nad salašom už niekoľkokrát na niekoľko hodín aj ľudia, ktorí sa dovtedy nikdy nevideli. V rozrastenej džungli, v ktorej bol ešte na začiatku leta ukrytý židovský cintorín, našli aj plechovky, plastové fľaše, igelitové vrecia, porozbíjané sklo, ale aj vodné bongá po feťákoch. Tí si zarastené priestory obľúbili pre možnosti nerušených brlohov.
Celý projekt čistenia vznikol ako iniciatíva Múzea v Starej Turej, Múzea sestier Royových a novovznikajúceho občianskeho združenia Staroturanský okrášľovací spolok. Cieľom dobrovoľníkov je znovuobnoviť zaniknutý židovský cintorín.
„Keď sme sem prišli po prvýkrát, cintorín bol zarastený kríkmi, krovinami, vysokými trávami. Okoloidúci človek už nevidel ani jeden náhrobný kameň. Malá skupina ľudí by to určite nezvládla vyčistiť. Sú tu brigádnici, ktorí boli na všetkých troch brigádach, prichádzajú ale stále aj noví,“ skonštatovala.
Pováľané náhrobné kamene zdvihnú
Staroturanci chcú pietne miesto zachrániť. Nechcú dopustiť, aby posledné miesto odpočinku ich židovských spoluobčanov upadlo do definitívneho zabudnutia.
„Všetky náhrobné kamene sú pováľané, mnohé z nich nachádzame pod zeminou, ktorú postupne odkrývame. Hlinu odkrývame opatrne, aby sme nič nepoškodili. Náhrobné kamene budeme postupne dvíhať a umiestňovať tak, aby držali,“ informovala spoluorganizátorka akcie.
V rukách dobrovoľníkov sa objavili kliešte na kroviny, motyky, krompáče, lopaty, píly, krovinorezy, ale aj motorové píly a sekery. Množstvo biologického i umelého odpadu odvážali na okraj cintorína, odkiaľ ho na likvidáciu a drvenie odviezli technické služby mesta.
„Náradie sme si zabezpečili sami, aby sme mali čo brigádnikom poskytnúť. Mnohí z nich si priniesli aj vlastné náradie a pomôcky,“ dodala Poľanská.

Posledných pochovali v roku 1939
Židovský cintorín na úbočí Dráh nad Starou Turou bol v minulosti ohraničený kamenným múrikom. Ostali z neho iba hromady roztrúsených kameňov. Neexistuje už ani ceremoniálny domček, ktorý Židia v priestoroch cintorína vybudovali.
„Cintorín mal rozmer 45 x 50 metrov. Mŕtvych pochovávali v radoch, mužov i ženy zmiešane. Na cintoríne boli v minulosti pomníky dokonca aj z bieleho a ružového mramoru. Časti múrika i náhrobky údajne rozobrali občania Starej Turej a použili pri stavaní súkromných domov,“ uviedla publicistka Eva Tomisová, ktorá sa histórii Židov v Starej Turej venovala v rozsiahlej publikácii Osudy Židov v Starej Turej. Aj ona sa zapojila medzi dobrovoľníkov znovuobnovujúcich zdevastovaný cintorín.
„Cintorín mohol byť budovaný už v 18. storočí. Na jednom v minulosti objavenom náhrobnom kameni bolo uvedené úmrtie v roku 1750. Poslednými pochovanými boli Bernhard Schwartz a Jacob Busztin, ktorí zomreli v roku 1939,“ informovala.


Najvzácnejšie kamene zlodeji rozkradli
Dobrovoľníci našli množstvo náhrobných kameňov pod hlinou. „Tie, ktoré sú z mramoru a zo švédskej žuly, sa zachovali vo výbornom stave. Pieskovcové kamene výrazne poznačil čas,“ pokračovala Tomisová.
Svedkovia tvrdia, že zlodeji najvzácnejšie a najkrajšie náhrobné kamene sťahovali lanami z cintorína dole a ukladali na nákladné autá. Ne-ukradli iba tie najväčšie a staré z pieskovcového kameňa.
„Cintorín sa postupne rozkkrádal. Chodili tam aj ľudia s fúrikmi. Na niektorých hroboch boli tabuľky s menami zosnulých. Tie boli schopní vytĺcť kladivami. Takto pravdepodobne zmizli aj kamene Weissensteinovcov,“ potvrdila Tomisová. Údaje z matriky od roku 1895 do roku 1942 hovoria o vyše sedemdesiatich pochovaných občanoch. Pochovávalo sa však už omnoho skôr, presné počty hrobov sa zistiť už nikdy nepodarí.
Mnohí Židia spojení so Starou Turou však na domovskom židovskom cintoríne pochovaní nie sú. Stali sa obeťami nacistov „Minimálne cez stovku židovských obetí spojených so Starou Turou si vyžiadal holokaust,“ potvrdila Tomisová.

Poznatky z cintorína kombinujú s archívom
Cieľom organizátorov série čistiacich akcií nie je iba znovuobnovenie židovského cintorína. „Je to aj pokus urobiť historický výskum, čo sa dá o židovskej komunite ešte zistiť. Chceme zachovať a získať všetky objavené dáta, ktoré sa o živote Židov na Starej Turej našli. Cieľom je vytvoriť expozíciu, kde sa návštevníci stretnú s pietnym miestom a zároveň sa dozvedia o ich živote v predchádzajúcom období,“ povedal Peter Škriečka, spoluorganizátor akcie.
Podobný názor má aj historik zo Starej Turej Juraj Krištofík, ktorý tiež osobne pomáhal pri obnove židovského cintorína. „Na mieste, kde odkrývame náhrobky, zisťujeme nové poznatky, ktoré kombinujeme s archívnymi zdrojmi. Údaje chceme doplniť nielen z náhrobkov, ale aj z archívu. Navštevujeme oblastný archív v Trenčíne. Najnovšie sa nám podarilo zistiť mnohé mená ľudí, ktorí boli v roku 1942 odvlečení do koncentračných táborov. Tabuľu s ich menami plánujeme umiestniť na tento cintorín,“ upozornil Krištofík.

Rodičia prišli aj s malými deťmi
Muži, ženy, mladší i starší, ale aj deti so svojimi rodičmi. Taký bol pohľad na mravenisko dobrovoľníkov, ktorí majú v sebe zakódovanú ľudskosť.
„Sme kresťania a považovali sme si za svoju povinnosť sem prísť a pomôcť na tomto pietnom mieste. Toto miesto si tú pomoc zaslúži. Hoci bol cintorín prerastený, ja som o ňom vedela. V minulosti som o Starej Turej robila diplomovú prácu, tak som touto informáciou disponovala. Som tu už po tretíkrát a mám tu aj trojročnú dcérku,“ usmiala sa Katka Medňanská.
Iba o pár metrov ďalej odkrývala jeden z náhrobných kameňov jedna z ďalších dobrovoľníčok Eva Stuchlá, ktorej nie je minulosť ľahostajná.
„Teším sa z toho, že ľudia našli v sebe potrebu pomáhať. Na tejto akcii som po prvýkrát s manželom aj s deťmi. Už sme ani neverili, že sa to dá do poriadku. Prekvapil nás počet ľudí, ktorí na výzvu pomôcť zareagovali. Veľké poďakovanie patrí organizátorom akcie. Skvelá práca,“ dodala Stuchlá.
