BÁNOVCE NAD BEBRAVOU. Nandu pampový žije v stepiach a savanách Argentíny, severovýchodnej Brazílie a východnej Bolívie. A momentálne aj v Bánovciach nad Bebravou.
Veľký nelietavý vták podobný pštrosovi sa od konca mája pohybuje na poliach za mestom, videli ho dokonca aj v areáli neďalekej základnej školy.
Podľa odborníkov nie je nebezpečný, opatrnosti vraj ale najmä pri deťoch nikdy nie je dosť. Vtáka sa už dvakrát neúspešne pokúšali odchytiť ochranári a veterinári, uspávaciu injekciu ale vždy "rozchodil".
Miestna atrakcia
Miestni obyvatelia si už na „pampúcha“, ako ho tu familiárne volajú, zvykli. Záhradkári, ktorí majú svoje chatky v susedstve poľa, na ktorom sa často zdržuje, ho dokonca prikrmujú.
„Chodí sem každý deň, dávame mu vodu. Teraz je už pokosené, tak ho je lepšie vidno, keď tu bolo obilie, ľahšie sa skryl. Ale čo s ním bude v zime, neviem. Asi mu budem nosiť zrno a kŕmiť ho, aby prežil,“ hovorí miestny záhradkár Jaromír Makyš.
Podľa neho je z nandu pampového miestna atrakcia.
(zdroj: ANDREJ LUPRICH)„Nech je tu, aspoň je na čo pozerať. Deti prídu a vidia na poli pštrosa, nemusia chodiť do zoologickej záhrady. Nemusia ho odchytiť, radšej nech tu zostane, len aby prežil zimu,“ povedal.
Škodu podľa neho nerobí žiadnu, svojou veľkosťou ale budí rešpekt. „Keby bol meter odo mňa, tak sa bojím, radšej si ho nepúšťam k telu,“ dodal so smiechom.
Jeho sused Ján Jaďuďa hádže k plotu rožky, chlieb aj staré zemiaky. „Príde celkom k plotu, je krotký. Podľa mňa spáva v kríčkoch dolu pod poľom, aspoň podľa toho, čo odtiaľ ráno vychádza. Nie je ľahké ho chytiť, vie strašne rýchlo utekať, aj 60-kilometrovou rýchlosťou. Niekoľko dní ho nebolo vidno, ale objavil sa tu znova,“ dodal.
Majiteľ zostáva neznámy
Kto je majiteľom zvieraťa sa napriek predchádzajúcej medializácii dodnes nepodarilo zistiť. „Predpokladáme, že ho niekto choval načierno, pretože doteraz sa k nemu nikto neprihlásil. Zisťovali sme aj cenu takéhoto vtáka, pohybuje sa okolo 200 – 300 eur, keby sa stratil majiteľovi, čo ho choval legálne, tak by sa určite prihlásil,“ povedal hovorca Bánoviec nad Bebravou Miroslav Schlesinger.
(zdroj: ANDREJ LUPRICH)Obavy o bezpečnosť detí a dopravy
Vtáka sa pokúsia opäť s asistenciou pracovníkov Štátnej ochrany prírody v najbližších dňoch odchytiť.
„Blízko je základná škola, potrebujeme zaistiť bezpečnosť detí, ktoré by sa k nemu mohli dostať. Agresívny by nemal byť, ale vždy je lepšie byť opatrní, najmä keď ide o deti. V blízkosti poľa je aj železničná trať, často tadiaľ vlak nechodí, ale mohlo by prísť k zrážke,“ uviedol Schlesinger.
Ďalší odchyt už ale plánujú vykonať len s minimálnym počtom ľudí, aby sa situácia z minulosti, kedy uspávacia látka nezaúčinkovala pre zvýšený adrenalín, nezopakovala.
„Musí tam byť ticho a pokoj. Už raz ho ľudia vyľakali, na poli sa zberala úroda, aj tam mal stresy, okrem toho bolo obdobie búrok, čo mu tiež nespôsobilo radosť,“ dodal Schlesinger.
Ochranári sa s podobným prípadom nestretli
Podľa slovenských zákonov o ďalšej budúcnosti exotického zvieraťa, ktoré nemá majiteľa, rozhoduje Štátna ochrana prírody.
„Dúfam, že sa nám to do zimy podarí vyriešiť, ale nie je to isté. Komunikujeme s bojnickou zoologickou záhradou o ďalšom odchyte,“ informoval riaditeľ Správy chránenej krajinnej oblasti Ponitrie Radomír Siklienka.
Ochranári sa s podobným prípadom zatiaľ nestretli.
„Máme rehabilitačnú stanicu pre chránené druhy živočíchov, ľudia nám volávajú, ak niečo nájdu, väčšinou ide o zranené dravce. Tých liečime a neskôr púšťame do prírody. S týmto nemáme skúsenosti, je to veľké, nepôvodný druh, nemáme na to odborníkov, ktorí by dokázali zaručiť úspešnosť odchytu.“
Ak ho chytia, pôjde do Bojníc
V prípade úspešného odchytu umiestnia nandu pampového do bojnickej zoologickej záhrady. S chovom týchto zvierat tu majú bohaté skúsenosti, odchovali už viac ako 60 mláďat.
„Chladné európske podnebie dokáže dobre znášať, takže ak by neprišla tuhá zima s dlhodobo veľmi nízkymi teplotami, tak by mohol prežiť našu zimu aj vo voľnej prírode. Musel by však nájsť aj zdroj potravy,“ povedala Simona Kubičková zo ZOO Bojnice. Nandu sa živí zelenými časťami rastlín, semenami, plodmi a drobnými živočíchmi.
(zdroj: ANDREJ LUPRICH)
