TRENČÍN. Netradičný pohľad na čiernobielu farebnosť ponúka od 29. júla do 4. septembra výstava trojice výtvarníkov s názvom Black and White or Die! v Galérii M. A. Bazovského.
Absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave Peter Cvik, Andrea Kopecká a Ján Hrčka pracujú vo svojich dielach najmä s asociáciami a vystihnutím nálad a pocitov. Práve táto schopnosť im ponúka obmedzenú farebnú škálu čiernej a bielej farby premeniť na nezvyčajne pútavú farebnosť.
Vernisáž výstavy prilákala množstvo priaznivcov výtvarného umenia- (zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)Čierna a biela farba všetkým postačuje
Čiernobiele tváre slávnych hudobníkov, množstvo bezmenných portrétov, skvostné gitarové blues, ale aj obrazy s netradičnými názvami FF 7256, EE 8262, FF DEAD, či 228B22 ponúka expozícia trojice maliarov Black and White or Die! „V dielach Petra Cvika, Andrey Kopeckej a Jána Hrčku sa stretávame prevažne s čierno–bielou farebnosťou. Každý z nich pojednáva tému spomienok, no prístupy sú rozdielne.
U autorov sa prelína monochromatizmus spojený s aktom spomínania, či už v súvislosti s čiernobielymi fotografiami alebo s filmovou praxou,“ uviedla Lucia Zlochová, kurátorka výstavy.
Autori, ktorí spolu študovali v Ateliéri IV. profesora Ivana Csudaia, dokázali svoje vnímanie sveta zachytiť pomocou dvoch základných farieb.
„Téma, pri ktorej sa autori zaviazali pracovať s obmedzenou farebnou škálou redukovanou na čiernu a bielu ich limituje. Vyžaduje od nich potlačenie jedného z prostriedkov, ktorý je maľbe najvlastnejší, a tým je farba. Pri výstavbe diel tak musia pracovať najmä s pomocou línií a plôch,“ potvrdila Zlochová.
Ján Hrčka maľuje aj svoje hudobné idoly
Takmer monochromatické obrazy a pastózne nánosy akrylových farieb charakterizujú tvorbu Jána Hrčku (nar. 1988). Jeho blízky vzťah k rockovej a punkovej hudbe sa odzrkadlil aj v jeho tvorbe.
Návštevníci výstavy môžu vidieť v jeho podaní netradičné portréty hudobných legiend Joan Jett, Billy Idol, Joey Ramone, Debbie Harry, Ronnie Spector či Johny Cash.
„Rockové prostredie milujem. Preto sa vraciam aj k portrétom, na ktorých sú ikony hudby, ktoré som si z tohto prostredia požičal. Mám ich rád a zbieram ich platne. Vystavujem aj obraz, na ktorom je Ďuro Černý, legendárny a, žiaľ, už zosnulý bubeník Tublatanky a ďalších kapiel,“ prezradil Ján Hrčka.
Čiernobiela farebnosť ho lákala už na začiatku výtvarných aktivít. V maľbe vsadil na „sochársky“ prístup, v ktorom sa rád pohráva s masou farby.
„Moje maľby sú denníkom. Ne-vymýšľam si nasilu nejaké témy, pracujem s tým, čo príde. A prepojenie hudby a maľby mi to častokrát ponúka,“ vyznal sa maliar a hudobník Ján Hrčka, ktorý je členom kapiel Kaktus, Ramones Bratislava i Jeho skromnosť a personál.
Obraz premaľuje, v tetovaní sa nesmie pomýliť
Maliarka Andrea Kopecká vsadila vo svojej tvorbe tiež na čiernobielu výtvarnú líniu.
„Začala som tvoriť najskôr monochromatické obrazy. Bola tam čierna a ešte nejaká farba. Bola tam aj kombinácia čierna a biela.
Potom som prešla na farebnejšie veci a neskôr sa vrátila k čiernobielym farbám,“ prezradila Andrea Kopecká, ktorá v čiernobielych farbách vydržala tvoriť tri roky.
Jej výtvarná dráha spája maľbu i tetovanie, medzi ktorými našla styčné body. Povrch plátna dokáže zameniť aj za ľudskú pokožku, na ktorú tvorí pútavé tetovania. Dominantným znakom jej tvorby je vrstvenie.
Maliarka, ktorá rada tetuje- Andrea Kopecká. (zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)„Premaľujem komplet celý obraz. Otlačím to a potom vymývam. Na niektorých miestach farba ostane. Prebytočná farba, ktorá nie je suchá, odtečie preč. Potom to je krásne vidieť vo vrstvách,“ vysvetlila autorka. Podľa jej slov je tetovanie technicky náročnejšie ako maľba. Je to práca na istotu, kde sa nesmie experimentovať.
„V tetovaní si nemôžem dovoliť, aby sa niečo nevydarilo. V maľbe môžem experimentovať i pokaziť mnohokrát a potom premaľovať,“ usmiala sa Andrea Kopecká.
